„Trevírsky svätý plášť“

TREVÍR je so svojou 2000-ročnou históriou najstarším mestom v Nemecku.a Už stáročia je Trevír úzko spätý s katolíckou cirkvou. V roku 1996 bola v trevírskej katedrále vystavená relikvia, ktorá je údajne taká stará ako samo mesto. Nazýva sa Trevírsky svätý plášť.

Plášť je 157 centimetrov dlhý a 109 centimetrov široký a má polovičné rukávy. Je vyrobený z bavlny a ako uvádza Hans-Joachim Kann v svojej knihe Wallfahrtsführer Trier und Umgebung (Sprievodca púte v Trevíre a okolí), nosil sa pravdepodobne ako vrchný odev. Niektorí odhadujú, že pôvodný odev — ktorý bol v priebehu stáročí veľa opravovaný a spevnený inými látkami — bol vyrobený v druhom alebo dokonca v prvom storočí nášho letopočtu. Ak by to bola pravda, potom by išlo o vzácny historický predmet, ktorý by bol zaujímavým múzejným exponátom.

No niektorí tvrdia, že odev je nielen vzácny, ale aj svätý — preto bol nazvaný Svätý plášť. Je to preto, lebo odev je bez švov, podobne ako spodný odev, ktorý nosil Ježiš Kristus. (Ján 19:23, 24) Niektorí tvrdia, že „Svätý plášť“ skutočne patril Mesiášovi.

Ako sa plášť dostal do Trevíru, je nejasné. Jedna príručka uvádza, že ho „mestu darovala cisárovná Helena, matka Konštantína Veľkého“. Kann uvádza, že prvá spoľahlivá správa o tunike v Trevíre je z roku 1196.

Plášť, ktorý je uschovaný v katedrále, bol v nepravidelných časových odstupoch vystavovaný od 16. storočia. Bolo to napríklad v roku 1655, krátko po skončení tridsaťročnej vojny, ktorá bola pre Trevír veľmi nákladná. Predaj púťových spomienkových predmetov bol pravidelným zdrojom veľkých príjmov.

V tomto storočí sa konali tri púte k „Svätému plášťu“ — v roku 1933, 1959 a 1996. V roku 1933 bola púť ohlásená na deň, keď sa Hitler stal kancelárom Nemeckej ríše. Kann uvádza, že zhoda v dátume týchto dvoch udalostí poukazuje na to, za akých okolností sa púť uskutočnila. Uniformovaní nacistickí vojenskí jazdci držali pred katedrálou čestnú stráž. V tom roku videlo rúcho dva a pol milióna ľudí.

Herbert, ktorý býva v Trevíre už mnoho rokov, porovnáva púte, ktoré sa uskutočnili v roku 1959 a v roku 1996, takto: „V roku 1959 boli ulice plné ľudí a stánky so suvenírmi boli skoro na každom rohu. Tento rok prebehla celá záležitosť oveľa pokojnejšie.“ Skutočne, v roku 1996 videlo rúcho iba 700 000 návštevníkov, čo je o milión menej ako v roku 1959.

Prečo sa ľudia prichádzajú pozrieť na rúcho?

Cirkev zdôrazňuje, že rúcho by sa nemalo považovať za predmet uctievania. Rúcho bez švov je považované za symbol kresťanskej jednoty. Noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung uviedli, že pri oznamovaní púte biskup Spital povedal: „Mimoriadna situácia v našom svete nás ako kresťanov podnecuje k mimoriadnym odpovediam. Musíme sa postaviť na odpor rastúcej vlne nenávisti, brutality a násilia.“ Biskup vysvetlil, že pohľad na rúcho bude každému pripomínať jednotu.

Ale prečo potrebuje niekto „Svätý plášť“, aby mu pripomenul jednotu cirkvi? Čo ak sa rúcho zničí alebo rozpadne, alebo niekto dokáže, že je to podvrh? Mala by tým byť ohrozená jednota cirkvi? A čo ľudia, ktorí sa nemohli zúčastniť púte do Trevíru? Uvedomujú si azda menej nejakú jednotu cirkvi?

Sväté Písma sa nezmieňujú o tom, že by raní kresťania potrebovali nejaký predmet, ktorý by im pripomínal potrebu kresťanskej jednoty. Pavol v skutočnosti nabádal kresťanov slovami: „Chodíme vierou, nie videním.“ (2. Korinťanom 5:7) Preto jednotu, z akej sa tešia praví kresťania, Písma opisujú ako ‚jednotu vo viere‘. — Efezanom 4:11–13.

[Poznámka pod čiarou]