Sprotivme si to, čo je zlé

JEHOVA je svätý Boh. V staroveku bol známy ako ‚Svätý Izraela‘ a ako svätý vyžadoval, aby aj Izrael zostal čistý a bez poškvrny. (Žalm 89:18) Svojmu ľudu povedal: „Dokážete, že ste svätí, lebo ja som svätý.“ (3. Mojžišova 11:45) Každý, kto chcel „vystúpiť na Jehovov vrch“, musel mať ‚nevinné ruky a čisté srdce‘. (Žalm 24:3, 4) To znamenalo viac, ako iba vyhýbať sa hriešnym skutkom. Znamenalo to „nenávidieť zlé“. — Príslovia 8:13.

Jehova milujúco stanovil podrobné zákony, ktoré umožňovali izraelskému národu rozlišovať, ktoré konanie je zlé, a vyhýbať sa mu. (Rimanom 7:7, 12) Tieto zákony obsahovali presne vymedzené morálne smernice. Cudzoložstvo, homosexuálne skutky, krvismilné vzťahy a bestiofília boli označené ako duchovne znečisťujúce nesväté konanie. (3. Mojžišova 18:23; 20:10–17) Tí, ktorí sa previnili niektorou z týchto zvráteností, boli z izraelského národa odrezaní.

Keď sa „Božím Izraelom“ stal zbor pomazaných kresťanov, boli preň stanovené podobné mravné normy. (Galaťanom 6:16) Aj kresťania si mali ‚sprotiviť to, čo je zlé‘. (Rimanom 12:9) Aj na nich sa vzťahovali Jehovove slová adresované Izraelu: „Buďte svätí, lebo ja som svätý.“ (1. Petra 1:15, 16) Kresťanský zbor nesmel byť skazený takými nesvätými praktikami, ako je smilstvo, cudzoložstvo, homosexuálne skutky, bestiofília a krvismilstvo. Tí, ktorí odmietali zriecť sa takýchto vecí, nemohli zdediť Božie Kráľovstvo. (Rimanom 1:26, 27; 2:22; 1. Korinťanom 6:9, 10; Hebrejom 13:4) V týchto „posledných dňoch“ platia rovnaké meradlá aj pre „iné ovce“. (2. Timotejovi 3:1; Ján 10:16) To vedie k tomu, že pomazaní kresťania a iné ovce tvoria čistý a zdravý ľud, ktorého členovia sú spôsobilí nosiť meno svojho Boha ako Jehovovi svedkovia. — Izaiáš 43:10.

Udržiavať čistotu zboru

Naproti tomu svet ospravedlňuje všetky druhy nemravnosti. Hoci praví kresťania sú iní, nemali by zabúdať, že mnohí, ktorí teraz slúžia Jehovovi, boli v minulosti vo svete. Je mnoho takých, ktorí pred tým, ako spoznali nášho svätého Boha, nevideli nič zlé na oddávaní sa žiadostiam a predstavám svojho padlého tela, a tak sa váľali v ‚hlbokom bahne roztopaše‘. (1. Petra 4:4) Keď apoštol Pavol opísal odporné praktiky zvrhlých ľudí z národov, povedal: „A predsa niektorí z vás boli takými.“ No ďalej pokračoval: „Ale ste boli čisto umytí, ale ste boli posvätení, ale ste boli vyhlásení za spravodlivých v mene nášho Pána Ježiša Krista a duchom nášho Boha.“ — 1. Korinťanom 6:11.

Aký upokojujúci je tento výrok! Bez ohľadu na to, čo človek v minulosti v živote robil, začne sa meniť, keď na jeho srdce začne pôsobiť dobré posolstvo o Kristovi. Prejavuje vieru a oddáva sa Jehovovi Bohu. Odvtedy začína žiť mravne čistým životom a v Božích očiach je čisto umytý. (Hebrejom 9:14) Hriechy, ktorých sa predtým dopustil, sú mu odpustené a môže začať ‚siahať po veciach pred sebou‘.a — Filipanom 3:13, 14; Rimanom 4:7, 8.

Jehova odpustil kajúcnemu Dávidovi vraždu a cudzoložstvo a kajúcnemu Manašemu odpustil jeho nemravné modlárstvo a veľké krviprelievanie. (2. Samuelova 12:9, 13; 2. Paralipomenon 33:2–6, 10–13) Môžeme byť skutočne vďační, že je pripravený odpustiť aj nám, ak sa kajáme a ak sa v úprimnosti a v pokore k nemu približujeme. No i napriek tomu, že Jehova Dávidovi a Manašemu odpustil, títo dvaja muži — a s nimi aj Izrael — museli žiť s následkami svojich hriešnych skutkov. (2. Samuelova 12:11, 12; Jeremiáš 15:3–5) Podobne sa môže stať, že hoci Jehova odpustí kajúcnym hriešnikom, následkom svojho konania sa možno nebudú môcť vyhnúť.

Nezvratné následky

Napríklad muž, ktorý žil zhýralým životom a ochorel na aids, spozná pravdu a zmení svoj spôsob života natoľko, že sa oddá Bohu a dá sa pokrstiť. Stáva sa duchovne čistým kresťanom, ktorý má dobrý vzťah k Bohu a nádhernú nádej do budúcnosti; no napriek tomu má stále aids. Možno nakoniec na túto chorobu zomrie, čo je smutný, ale nezvratný následok jeho predchádzajúceho konania. Niektorí kresťania môžu znášať následky hrubej nemravnosti, ktorej sa predtým dopúšťali, ešte inými spôsobmi. Dokonca aj roky po krste alebo aj po celý život v tomto systéme vecí možno budú musieť bojovať proti túžbe tela vrátiť sa k predchádzajúcemu nemravnému spôsobu života. S pomocou Jehovovho ducha sa mnohým darí vytrvávať. Neustále však musia viesť boj. — Galaťanom 5:16, 17.

Takíto jednotlivci nehrešia, pokiaľ ovládajú svoje túžby. No kým ešte stále musia bojovať so silnými telesnými pudmi, možno sa múdro rozhodnú, že sa nebudú ‚usilovať o‘ zodpovednosti v zbore. (1. Timotejovi 3:1) Prečo? Pretože vedia, akú dôveru vkladá zbor v starších. (Izaiáš 32:1, 2; Hebrejom 13:17) Uvedomujú si, že starší sú často požiadaní o radu v intímnych záležitostiach a musia riešiť mnohé chúlostivé situácie. Nebolo by ani láskavé, ani múdre a ani rozumné, ak by sa niekto, kto musí neustále viesť boj s nečistými telesnými žiadosťami, usiloval o takéto zodpovedné postavenie. — Príslovia 14:16; Ján 15:12, 13; Rimanom 12:1.

Muž, ktorý v čase, keď ešte nebol pokrstený, zneužíval deti, možno musí niesť iné následky svojej minulosti. Keď spozná pravdu, kajá sa a obráti sa, čím tento hrozný hriech nevnesie do zboru. Potom azda robí dobré pokroky, pričom svoje zlé sklony úplne prekoná, ba možno sa „usiluje o“ zodpovedné postavenie v zbore. Ale čo ak musí ako bývalý zneužívateľ detí naďalej pracovať na náprave svojej povesti, ktorú má v okolí? Bol by ‚bezúhonný a mal by znamenité svedectvo od ľudí, ktorí sú vonku, a bol by bez obvinenia‘? (1. Timotejovi 3:1–7, 10; Títovi 1:7) Nie. Preto by nebol spôsobilý mať výsady v zbore.

Ak zhreší pokrstený kresťan

Jehova chápe, že sme slabí a že aj po krste môžeme upadnúť do hriechu. Apoštol Ján napísal kresťanom v jeho dňoch: „Píšem vám toto, aby ste nezhrešili. Ak niekto predsa zhreší, máme u Otca pomocníka, Ježiša Krista, spravodlivého. A on je obeťou zmierenia za naše hriechy, no nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.“ (1. Jána 2:1, 2) Áno, na základe Ježišovej obete Jehova odpustí pokrsteným kresťanom, ktorí upadnú do hriechu — ak sa skutočne kajajú a zanechajú svoje nesprávne konanie.

Ako príklad možno uviesť to, čo sa stalo v korintskom zbore v prvom storočí. Apoštol Pavol sa dopočul, že v tomto mladom zbore sa vyskytol prípad krvismilného vzťahu, a preto dal pokyny, aby bol dotyčný muž vylúčený. Neskôr sa hriešnik kajal a Pavol povzbudil zbor, aby ho znovu prijal. (1. Korinťanom 5:1, 13; 2. Korinťanom 2:5–9) Tak bol tento muž liečivou mocou Jehovovej milujúcej láskavosti a veľkou hodnotou Ježišovej výkupnej obete očistený od svojho hriechu. Niečo podobné sa môže stať aj dnes. No napriek tomu, že sa pokrstená osoba, ktorá sa dopustila vážneho hriechu, kajá a jej hriech je v Jehovových očiach odpustený, hriech môže mať pokračujúce následky. — Príslovia 10:16, 17; Galaťanom 6:7.

Ak sa napríklad pokrstená mladá žena dopustí smilstva, možno svoj čin trpko ľutuje a nakoniec sa za pomoci zboru opäť duchovne uzdraví. Ale čo ak následkom svojej nemravnosti otehotnela? Potom svojím konaním nezvratne zmenila celý svoj život. Muž, ktorý sa dopustí cudzoložstva, sa možno kajá a nie je vylúčený. Ale jeho nevinná manželka má biblický dôvod rozviesť sa s ním a možno to aj urobí. (Matúš 19:9) Ak to urobí, potom muž, hoci mu Jehova odpustil, bude musieť po zvyšok svojho života žiť s týmto vážnym následkom svojho hriechu. — 1. Jána 1:9.

Čo ak sa muž neláskavo rozvedie so svojou manželkou, aby sa oženil s inou ženou? Možno sa bude nakoniec kajať a bude znovu prijatý do zboru. Po rokoch možno urobí pokroky a ‚dospeje k zrelosti‘. (Hebrejom 6:1) Ale pokiaľ jeho prvá manželka žije bez manžela, nebude spôsobilý slúžiť v zodpovednom postavení v zbore. Nie je ‚manželom jednej manželky‘, pretože nemal biblické právo rozviesť sa so svojou prvou manželkou. — 1. Timotejovi 3:2, 12.

Nie sú to mocné dôvody, aby si kresťan pestoval odpor k tomu, čo je zlé?

Ako je to s tými, čo zneužívajú deti?

Čo ak pokrstený dospelý kresťan sexuálne obťažuje dieťa? Je tento hriešnik taký skazený, že mu Jehova nikdy neodpustí? Nie, nemusí to tak byť. Ježiš povedal, že neodpustiteľné je ‚rúhanie sa proti svätému duchu‘. A Pavol povedal, že žiadna obeť nezostáva pre toho, kto i napriek poznaniu pravdy stále úmyselne hreší. (Lukáš 12:10; Hebrejom 10:26, 27) Ale Biblia nikde nehovorí, že dospelému kresťanovi, ktorý sexuálne zneužije dieťa — či už ide o krvismilstvo alebo o niečo iné — nemôže byť odpustené. Jeho hriechy môžu byť naozaj úplne zmyté, ak sa úprimne zo srdca kajá a zmení svoje správanie. Bude však musieť naďalej bojovať s nesprávnymi telesnými sklonmi, ktoré si vypestoval. (Efezanom 1:7) Okrem toho môžu pretrvávať následky, ktorým sa nebude môcť vyhnúť.

Zneužívateľ si v závislosti od toho, aký je zákon krajiny, v ktorej žije, bude musieť zrejme odpykať trest vo väzení alebo znášať iné sankcie zo strany štátu. Zbor ho neochráni pred trestom. Navyše, tento muž prejavil vážnu slabosť, ktorú už odteraz treba brať do úvahy. Ak sa zdá, že sa kajá, bude povzbudený, aby urobil duchovné pokroky, podieľal sa na zvestovateľskej službe, či dokonca mal úlohy v teokratickej škole kazateľskej služby a úlohy na služobnom zhromaždení, ktoré si nevyžadujú vyučovanie. To však neznamená, že je spôsobilý, aby slúžil v zbore v zodpovednom postavení. Aké sú na to biblické dôvody?

Jedným dôvodom je, že starší musí mať „sebaovládanie“. (Títovi 1:8) Samozrejme, nikto z nás nemá dokonalé sebaovládanie. (Rimanom 7:21–25) Ale oddaný dospelý kresťan, ktorý upadne do takého hriechu, ako je zneužitie dieťaťa, prejavil neprirodzenú telesnú slabosť. Skúsenosti ukazujú, že je celkom možné, že takýto dospelý bude obťažovať aj ďalšie deti. Je pravda, že nie všetci, ktorí obťažovali dieťa, svoj hriech zopakujú, ale mnohí to urobia. A zbor nevie čítať v srdciach, aby mohol rozhodnúť, kto zrejme bude a kto nebude opäť obťažovať deti. (Jeremiáš 17:9) Preto v prípade pokrstených dospelých, ktorí obťažovali dieťa, zvlášť platí Pavlova rada Timotejovi: „Nikdy na nikoho prenáhlene neklaď ruky; ani sa nezúčastňuj na hriechoch iných.“ (1. Timotejovi 5:22) So zreteľom na ochranu našich detí, muž, ktorý sa stal známy ako zneužívateľ detí, nie je spôsobilý mať zodpovedné postavenie v zbore. Navyše, nemôže byť priekopníkom či slúžiť v ktoromkoľvek inom odvetví zvláštnej služby celým časom. — Porovnaj so zásadou v 2. Mojžišovej 21:28, 29.

Niekto sa možno opýta: ‚Nestalo sa však, že niektorí sa dopustili nejakého iného druhu hriechu, zjavne sa kajali, ale neskôr svoj hriech zopakovali?‘ Áno, to sa stalo, ale je potrebné brať do úvahy aj iné činitele. Ak napríklad niekto robí nemravné návrhy inému dospelému, dospelý by mal byť schopný odporovať jeho návrhom. No deti možno zviesť, zmiasť alebo zastrašiť oveľa ľahšie. Biblia hovorí, že deťom chýba múdrosť. (Príslovia 22:15; 1. Korinťanom 13:11) Ježiš použil deti ako príklad pokornej nevinnosti. (Matúš 18:4; Lukáš 18:16, 17) K nevinnosti detí patrí aj to, že nemajú žiadne skúsenosti. Deti sú väčšinou otvorené, túžia sa zapáčiť, a preto sú bezbranné proti zneužitiu úkladným dospelým, ktorého poznajú a ktorému dôverujú. Preto je zbor pred Jehovom zodpovedný chrániť svoje deti.

Dobre vychované dieťa sa učí poslúchať a prejavovať úctu rodičom, starším aj iným dospelým. (Efezanom 6:1, 2; 1. Timotejovi 5:1, 2; Hebrejom 13:7) Bola by to šokujúca zvrhlosť, keby niektorý dospelý, ktorý je takouto autoritou, zneužil nevinnú dôveru dieťaťa a zviedol ho alebo ho donútil, aby sa podvolilo sexuálnemu konaniu. Tí, ktorí boli takýmto spôsobom sexuálne obťažovaní, musia často roky viesť boj, aby prekonali citovú traumu, ktorú im to spôsobilo. Preto je zneužívateľ detí predmetom prísneho zborového disciplinovania a musí znášať prísne obmedzenia. Dôležité tu nie je jeho postavenie autority, ale skôr nepoškvrnená čistota zboru. — 1. Korinťanom 5:6; 2. Petra 3:14.

Ak sa ten, kto obťažoval dieťa, úprimne kajá, potom iste spozná, aké múdre je uplatňovať biblické zásady. Ak sa skutočne naučí mať odpor k tomu, čo je zlé, zavrhne svoje predchádzajúce konanie, bude bojovať, aby svoj hriech nezopakoval. (Príslovia 8:13; Rimanom 12:9) Okrem toho bude určite ďakovať Jehovovi za jeho veľkú lásku, na základe ktorej kajúcny hriešnik, akým je on, môže naďalej uctievať nášho svätého Boha a dúfať, že bude medzi ‚priamymi‘, ktorí budú bývať na zemi večne. — Príslovia 2:21.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 28]

Hoci Jehova odpúšťa kajúcnym hriešnikom, niektorým následkom sa hriešnici nebudú môcť vyhnúť