Konali Jehovovu vôľu

Daniel slúžil Bohu so stálosťou

IBA málokedy sa stáva, že beh dejín sa zmení za jednu noc. No v roku 539 pred n. l. sa to stalo, pretože trvalo iba niekoľko hodín, kým Médovia a Peržania premohli Babylonskú ríšu. V tom roku žil Jehovov prorok Daniel už takmer 80 rokov v Babylone ako židovský zajatec. Pravdepodobne ako vyše deväťdesiatročný mal Daniel pred sebou jednu z najväčších skúšok svojej rýdzosti pred Bohom.

Po páde Babylona sa spočiatku zdalo, že pre Daniela pôjde všetko hladko. Novým kráľom sa stal Méd Dárius, 62-ročný muž, ktorý Danielovi prejavoval priazeň. Jednou z prvých vecí, ktoré Dárius urobil ako kráľ, bolo vymenovanie 120 satrapov a povýšenie troch mužov do postavenia vysokých úradníkov.a Jedným z týchto troch poctených mužov bol aj Daniel. Keď Dárius rozpoznal Danielove výnimočné schopnosti, hodlal ho dokonca urobiť ministerským predsedom! No práve vtedy sa stalo niečo, čo náhle zmenilo kráľove plány.

Úkladný plán

Vysokí úradníci, ktorí slúžili spolu s Danielom, a veľká skupina satrapov prišli pred kráľa so zaujímavou myšlienkou. Požiadali Dária, aby vydal zákon, ktorý by určoval: „Ktokoľvek počas tridsiatich dní predloží prosebnú žiadosť nejakému bohu alebo človeku okrem teba, ó, kráľu, má byť hodený do jamy levov.“ (Daniel 6:7) Možno sa Dáriovi zdalo, že títo muži chcú dať najavo svoju lojalitu voči nemu. Možno tiež uvažoval, že ako cudzincovi by mu mohol tento zákon pomôcť upevniť jeho postavenie hlavy ríše.

No vysokí úradníci a satrapovia nenavrhovali tento edikt kvôli kráľovi. „Snažili [sa] nájsť nejakú zámienku proti Danielovi ohľadom kráľovstva; ale neboli schopní nájsť vôbec nijakú zámienku ani nič skazené, lebo bol dôveryhodný a vôbec sa na ňom nenašla nijaká nedbalosť alebo niečo skazené.“ Preto títo prefíkaní muži medzi sebou uvažovali: „Na tomto Danielovi nenájdeme vôbec nijakú zámienku, musíme ju nájsť proti nemu iba v zákone jeho Boha.“ (Daniel 6:4, 5) Vediac, že Daniel sa denne modlí k Jehovovi, snažili sa dosiahnuť, aby taká modlitba bola hrdelným trestným činom.

Možnože títo vysokí úradníci a satrapovia prechovávali voči Danielovi nepriateľstvo, pretože sa „stále vyznamenával nad [nimi], keďže bol v ňom mimoriadny duch; a kráľ ho hodlal povýšiť nad celým kráľovstvom“. (Daniel 6:3) Možnože Danielova čestnosť bola nevítaným činiteľom, ktorý zabraňoval korupcii a nečestnému zisku. Nech už bola príčina akákoľvek, títo muži presvedčili kráľa, aby edikt podpísal, a urobil ho tak časťou „zákona Médov a Peržanov, ktorý sa neruší“. — Daniel 6:8, 9.

Daniel zostáva pevný

Prestal sa Daniel modliť k Jehovovi, keď sa dozvedel o tomto novom zákone? V žiadnom prípade! Kľačiac v podkrovnej izbe svojho domu, modlil sa trikrát denne, tak „ako to pravidelne robil predtým“. (Daniel 6:10) Ako sa modlil, jeho nepriatelia „sa nahrnuli dnu... a našli Daniela, ako prosí a úpenlivo žiada priazeň od svojho Boha“. (Daniel 6:11) Keď to oznámili kráľovi, Dárius bol zúfalý, že Daniel má byť stíhaný na základe zákona, ktorý on sám podpísal. „Až do západu slnka sa ho snažil oslobodiť,“ hovorí nám správa. No ani kráľ nemohol zrušiť zákon, ktorý vydal. Preto Daniela priviedli k jame levov, ktorá bola zrejme vyhĺbená do zeme alebo bola v podzemí. „Tvoj Boh, ktorému slúžiš so stálosťou, ťa sám vyslobodí,“ uisťoval kráľ Daniela. — Daniel 6:12–16.

Po tom, čo Dárius v pôstoch strávil bezsennú noc, ponáhľal sa k jame. Daniel zostal nažive a bez zranenia! Kráľ okamžite reagoval. Za trest dal Danielových nepriateľov a ich rodiny vhodiť do jamy levov. Okrem toho dal po celej ríši vyhlásiť, že „v každom panstve môjho kráľovstva sa majú ľudia triasť pred Danielovým Bohom a báť sa ho“. — Daniel 6:17–27.

Poučenie pre nás

Daniel bol vynikajúcim príkladom vernosti. Dokonca aj kráľ, ktorý neuctieval Jehovu, si všimol, že Daniel slúži Bohu „so stálosťou“. (Daniel 6:16, 20) Koreň aramejského slova prekladaného ako „stálosť“ v základnom význame znamená „pohybovať sa dookola“. Naznačuje nepretržitosť. Ako dobre toto slovo vystihuje Danielovu nezlomnú rýdzosť pred Jehovom!

Daniel si vypestoval stálosť v návykoch už oveľa skôr, ako bol vhodený do jamy levov. Ako mladý zajatec v Babylone odmietol konzumovať jedlá a nápoje, ktoré mojžišovský Zákon zakazoval alebo ktoré boli znečistené pohanskými rituálmi. (Daniel 1:8) Neskôr babylonskému kráľovi Nabuchodonozorovi smelo oznámil Božie posolstvo. (Daniel 4:19–25) Iba niekoľko hodín pred pádom Babylona Daniel nebojácne oznámil Boží súd kráľovi Balsazárovi. (Daniel 5:22–28) Teda keď Daniel s rozhodnosťou čelil hrozbe jamy levov, pokračoval tým vo vernom spôsobe života, aký si stanovil.

Aj ty môžeš slúžiť Jehovovi so stálosťou. Si mladý? Potom konaj už teraz tak, aby si si vypestoval stálosť v svojich návykoch tým, že zavrhneš zlú svetskú spoločnosť a skazené správanie. Ak už nejaký čas slúžiš Bohu, neustále ži s vernou vytrvalosťou. Nevzdávaj sa, pretože každá skúška, pred ktorou stojíme, nám dáva príležitosť, aby sme Jehovovi ukázali, že sme rozhodnutí slúžiť mu so stálosťou. — Filipanom 4:11–13.

[Poznámka pod čiarou]