Sloboda vyznania podporená v Japonsku

MLADÍ študenti v Japonsku, ktorí sú Jehovovými svedkami, už mnoho rokov stoja pred dilemou: Riadiť sa svojím biblicky školeným svedomím, alebo školskými osnovami, ktoré znásilňujú ich svedomie. Prečo táto dilema? Pretože súčasťou telesnej výchovy v ich školách je výcvik v bojovom umení. Mladí svedkovia sú toho názoru, že takýto výcvik nie je v súlade s biblickými zásadami, napríklad so zásadou v 2. kapitole Izaiáša, 4. verši. Tam sa hovorí: „Budú musieť prekovať svoje meče na radlice a svoje oštepy na záhradnícke nožnice. Národ nepozdvihne meč proti národu, ani sa už viac nebudú učiť vojne.“

Keďže mladí kresťanskí svedkovia sa nechcú učiť bojové techniky, ktoré majú za následok ublíženie inému človeku, vysvetlili svojim učiteľom, že z dôvodu svedomia sa nemôžu zúčastňovať výcviku v bojovom umení. Po snahe presvedčiť týchto študentov, aby sa podriadili školským osnovám, mnohí chápajúci učitelia napokon súhlasili, že budú rešpektovať svedomie študentov a zabezpečia alternatívne činnosti.

Niektorí učitelia však zaujali emotívny postoj a niektoré školy odopreli mladým svedkom zápočty z telocviku. V roku 1993 bol najmenej deviatim svedkom odopretý postup do vyššieho ročníka a boli donútení opustiť školu alebo boli vylúčení, lebo sa nezúčastňovali výcviku v bojovom umení.

Je zrejmé, že bol čas na to, aby bolo bránené právo mladých kresťanov získať vzdelanie bez toho, že by museli urobiť kompromis vo veci svedomia. Piati študenti, ktorým bol odopretý postup do druhého ročníka na Mestskej priemyselnej škole technickej v Kóbe (skrátene nazývanej Kóbe Tech), sa rozhodli podniknúť právne kroky.

Čo bolo predmetom sporu?

Keď týchto päť študentov na jar roku 1990 nastúpilo do Kóbe Techu, vysvetlili učiteľom, že sa nemôžu zúčastňovať výcviku v kende (japonský šerm) pre svoje názory založené na Biblii. Katedra telesnej výchovy bola silne proti tomu a odoprela im akúkoľvek alternatívnu možnosť na získanie zápočtu z telocviku. Títo študenti napokon z telocviku prepadli, a preto museli opakovať prvý ročník. V apríli 1991 podali žalobu na Oblastný súd v Kóbe, v ktorej tvrdili, že postup školy bol v rozpore s ústavne zaručenou slobodou vyznania.a

Škola tvrdila, že zabezpečenie alternatívnych činností by sa rovnalo prejavu priazne určitému náboženstvu, čím by bola porušená neutralita verejného vzdelávania. Okrem toho tvrdili, že na to, aby zabezpečili alternatívny program telocviku, nemajú ani priestory, ani pracovné sily.

Rozhodnutie oblastného súdu rozrušuje informovaných

Zatiaľ čo sa prípad prerokúval, dvaja z týchto piatich študentov opäť prepadli z telocviku, kým traja ďalší len tesne prešli a postúpili do ďalšieho ročníka. Školský poriadok uvádzal, že študenti, ktorých študijné výsledky sú slabé a ktorí opakujú ten istý ročník v dvoch po sebe nasledujúcich rokoch, môžu byť vylúčení. Vzhľadom na to sa jeden z týchto dvoch študentov rozhodol odísť zo školy, skôr ako bude vylúčený, ale druhý, Kunihito Kobajaši, odísť odmietol. A tak bol vylúčený. Je zaujímavé, že Kunihitov priemer zo všetkých predmetov vrátane telocviku, z ktorého prepadol s hodnotením 48 bodov, bol 90,2 bodu zo 100. Bol najlepší z triedy, ktorú tvorilo 42 študentov.

Dňa 22. februára 1993 Oblastný súd v Kóbe rozhodol v prospech Kóbe Techu a vyhlásil, že „kroky, ktoré podnikla škola, neporušili ústavu“, hoci uznal, že „sa nedá poprieť, že sloboda uctievania žalobcov bola do istej miery obmedzená požiadavkou školy zúčastňovať sa výcviku v kende“.

Podobne ako apoštol Pavol v prvom storočí aj títo žalobcovia sa rozhodli odvolať na vyššie právne autority. (Skutky 25:11, 12) Prípad sa dostal na Vyšší súd v Ósake.

Nesebecký postoj žalobcov

Významný odborník, profesor Tecuo Šimomura z Univerzity Cukuba, súhlasil s tým, že bude svedčiť ako odborný svedok na Vyššom súde v Ósake. Ako odborník v oblasti vzdelávania a práva zdôraznil, aký bezohľadný bol postup školy pri zaobchádzaní s týmito študentmi. Kunihito Kobajaši vyjadril na súde svoje pocity a jeho úprimný postoj zapôsobil na srdcia prítomných v súdnej sieni. Ďalej 22. februára 1994 Združenie advokátov v Kóbe vyhlásilo, že postup školy porušil Kunihitovu slobodu uctievania a jeho právo na vzdelanie, a odporúčalo, aby ho škola znovu prijala.

Ako sa približoval čas rozhodnutia Vyššieho súdu v Ósake, všetci mladí kresťania zapojení do prípadu túžili mať podiel na tomto zápase až do konca. Cítili, že bojujú právny boj v prospech tisícov mladých svedkov, ktorí stoja pred rovnakou spornou otázkou v školách po celom Japonsku. Ale keďže všetci neboli zo školy vylúčení, bolo nanajvýš pravdepodobné, že súd by prerokovanie ich prípadu zamietol. A pochopili, že keby svoju žiadosť stiahli, nerozumnosť školy pri vylúčení Kunihita by tým bola zvýraznená. A tak sa všetci študenti okrem Kunihita rozhodli svoj proces zastaviť.

Dňa 22. decembra 1994 predseda Vyššieho súdu v Ósake Reisuke Šimada vydal rozhodnutie, ktoré zrušilo nariadenie Oblastného súdu v Kóbe. Tento súd zistil, že Kunihitov dôvod na odmietnutie výcviku v kende bol úprimný a že postih za jeho konanie založené na jeho náboženskom presvedčení bol extrémne veľký. Predseda súdu Šimada povedal, že škola mala zaistiť alternatívne činnosti. Toto znamenité rozhodnutie vyvolalo priaznivú reakciu tých, ktorým robila starosti otázka ľudských práv. Škola sa však odvolala na Najvyšší súd Japonska, pripraviac tak Kunihita o vzdelanie na viac ako ďalší rok.

Na Najvyšší súd

Jeden úvodník v novinách Kóbe Šimbun neskôr uviedol: „Školský výbor mesta Kóbe a škola mali v tom okamihu [po rozhodnutí Vyššieho súdu v Ósake] prijať p. Kobajašiho späť do školy... Ich zbytočne konfrontačný postoj pripravil jedného človeka o dôležité obdobie jeho mladosti.“ Kóbe Tech napriek tomu zaujal v tomto procese nekompromisný postoj. V dôsledku toho sa proces stal námetom celonárodných novinových správ. Všimli si to učitelia a školské autority v celej krajine a rozhodnutie najvyššieho súdu v krajine tak bude predstavovať silnejší právny precedens pre podobné prípady v budúcnosti.

Dňa 17. januára 1995, asi týždeň po tom, čo sa škola odvolala na Najvyšší súd, zemetrasenie v Kóbe postihlo aj mesto Ašija, kde bývala Kunihitova rodina. V to ráno asi o pol šiestej, niekoľko minút predtým ako túto oblasť postihlo zemetrasenie, Kunihito odišiel z domu do svojho zamestnania na čiastočný úväzok. Šiel na bicykli po ceste pod autostrádou Hanšin, a keď nastalo zemetrasenie, práve sa približoval k tej časti, ktorá sa zrútila. Ihneď sa vrátil domov a prízemie domu našiel úplne zdemolované. Kunihito si uvedomil, že pri zemetrasení mohol ľahko prísť o život, a ďakoval Jehovovi za to, že mu dovolil prežiť. Keby zomrel, prípad kenda by sa pravdepodobne skončil bez rozhodnutia Najvyššieho súdu.

Najvyšší súd Japonska obyčajne skúma odvolania iba na papieri a posudzuje, či rozhodnutia nižších súdov boli alebo neboli správne. Ak nie je vážny dôvod zrušiť rozhodnutie nižšieho súdu, nekoná sa nijaké pojednávanie. Súd neoznamuje zainteresovaným stranám, kedy vyjadrí svoje stanovisko. Preto bol Kunihito prekvapený, keď mu ráno 8. marca 1996 oznámili, že v to dopoludnie bude vynesené rozhodnutie. Na svoje potešenie sa dozvedel, že Najvyšší súd potvrdil rozhodnutie Vyššieho súdu v Ósake.

Štyria sudcovia pod vedením sudcu Šiničiho Kawaiho jednomyseľne vyhlásili, že „postup, ktorý je predmetom sporu, má byť pokladaný za mimoriadne nevhodný z hľadiska spoločensky prijatých noriem, odchyľujúci sa od sféry práv voľného uváženia, a preto za nezákonný“. Tento súd uznal úprimnosť Kunihitovho odmietnutia podrobiť sa výcviku v kende a vyjadril sa: „Dôvod odporcu odmietnuť účasť na výcviku v kende bol seriózny a úzko súvisel so samotným jadrom jeho viery.“ Najvyšší súd usúdil, že škola mohla a mala zabezpečiť alternatívne možnosti, aby náboženské presvedčenie odporcu mohlo byť rešpektované.

Ďalekosiahly účinok

Toto rozhodnutie je nepochybne vynikajúcim precedensom v prospech slobody uctievania v školách. Noviny The Japan Times napísali: „To rozhodnutie je prvým rozhodnutím Najvyššieho súdu v otázke vzdelávania a náboženskej slobody.“ Nijakého študenta to však nezbavuje zodpovednosti zaujať osobný postoj na základe vlastného svedomia, keď stojí pred skúškou viery.

Profesor Masajuki Učino z Univerzity Cukuba sa vyjadril, že jedným z faktorov, ktoré podnietili sudcov, aby prisúdili víťazstvo Kunihitovi, bolo to, že Kunihito bol „úprimným študentom s vynikajúcimi študijnými výsledkami“. Biblia dáva kresťanom, ktorí stoja pred skúškou svojej viery, túto radu: „Udržte si znamenité správanie medzi národmi, aby v tom, v čom proti vám hovoria ako proti zločincom, v dôsledku vašich znamenitých skutkov, ktorých sú očitými svedkami, oslavovali Boha v deň jeho prehliadky.“ (1. Petra 2:12) Verní mladí kresťania môžu dokázať, že ich biblický postoj je hodný úcty druhých, keď sa v celom svojom živote riadia biblickými normami.

Po rozhodnutí Najvyššieho súdu bol Kunihito Kobajaši znovu prijatý na Kóbe Tech. Väčšina študentov, ktorí nastúpili do školy spolu s Kunihitom, ju už absolvovala. Kunihito teraz študuje so spolužiakmi, ktorí sú od neho o päť rokov mladší. V očiach mnohých ľudí zo sveta sa päť drahocenných rokov jeho mladosti javí ako premrhaných. Ale Kunihitova rýdzosť je drahocenná v očiach Jehovu Boha a jeho obeť určite nie je zbytočná.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na strane 20]

Vľavo: Kunihitov dom po zemetrasení

Dole: Kunihito dnes