Gamaliel — vyučoval Saula z Tarzu

V DAVE zavládlo napäté ticho. Iba pred niekoľkými minútami takmer zabili apoštola Pavla. Tohto človeka, známeho aj pod menom Saul z Tarzu, zachránilo rímske vojsko, a teraz stál pred ľudom na schodišti blízko chrámu v Jeruzaleme.

Pokynul rukou, aby ľudia stíchli, a začal hovoriť po hebrejsky: „Muži, bratia a otcovia, počujte moju obhajobu pred vami... Som Žid, narodený v Tarze v Cilícii, ale vychovaný v tomto meste pri Gamalielových nohách. Bol som poučovaný v prísnosti Zákona predkov a horlil som pre Boha práve tak ako vy všetci dnes.“ — Skutky 22:1–3.

Prečo Pavol, ktorého život bol v nebezpečenstve, začal svoju obhajobu slovami, že bol vychovaný Gamalielom? Kto bol Gamaliel a čo znamenalo byť ním vyučovaný? Ovplyvňovalo toto školenie Saula aj po tom, ako sa stal kresťanským apoštolom Pavlom?

Kto bol Gamaliel?

Gamaliel bol známym farizejom. Bol vnukom Hillela staršieho, ktorý založil jednu z dvoch hlavných škôl myslenia vo farizejskom judaizme.a Hillelov prístup bol považovaný za tolerantnejší než prístup jeho rivala Šammaia. Bet Hillel (Dom Hillela) bol po zničení jeruzalemského chrámu v roku 70 n. l. uprednostňovaný pred Bet Šammai (Domom Šammaia). Dom Hillela sa stal oficiálnym vyjadrením judaizmu, lebo všetky ostatné sekty zanikli so zničením chrámu. Rozhodnutia Bet Hillel sú často základom pre židovský zákon v Mišne, ktorá sa stala základom Talmudu, a Gamalielov vplyv bol zjavne významným faktorom prispievajúcim k dominantnému postaveniu Bet Hillel.

Gamaliel bol v takej úcte, že ako prvý bol nazvaný rabban, čo je titul vyšší ako rabbi. V skutočnosti sa stal natoľko cteným človekom, že Mišna o ňom hovorí: „Keď zomrel Rabban Gamaliel starší, sláva Tóry zanikla, a čistota a svätosť [dosl. „oddelenosť“] pominula.“ — Sotah 9:15.

Vyučovaný Gamalielom — ako?

Čo mal apoštol Pavol na mysli, keď povedal davu v Jeruzaleme, že bol ‚vychovaný pri Gamalielových nohách‘? Čo znamenalo byť učeníkom učiteľa, ako bol Gamaliel?

Profesor Dov Zlotnick zo Židovského teologického seminára v Amerike o takomto školení píše: „Presnosť ústneho zákona, teda jeho spoľahlivosť, závisí takmer výlučne od vzťahu medzi pánom a učeníkom — od toho, s akou starostlivosťou pán vyučuje zákon a nakoľko je učeník sústredený, keď sa ho učí... Preto boli učeníci nabádaní, aby sedeli pri nohách učencov... ‚a túžobne pili ich slová‘.“ — Avot 1:4, Mišna.

Emil Schürer v knihe A History of the Jewish People in the Time of Jesus Christ (Dejiny židovského ľudu v čase Ježiša Krista) objasňuje metódy rabínskych učiteľov 1. storočia. Píše: „Slávnejší Rabíni často zhromažďovali okolo seba veľký počet mladých mužov dychtivých po poučení, s cieľom dôkladne ich oboznámiť s veľmi rozvetveným a obšírnym ‚ústnym zákonom‘... Poučovanie pozostávalo z neúnavného, sústavného cvičenia pamäti... Učiteľ predložil svojim žiakom na rozhodnutie niekoľko právnych otázok a nechal, aby ich zodpovedali, alebo ich zodpovedal sám. Aj žiakom bolo dovolené predkladať otázky učiteľovi.“

Z pohľadu rabínov bolo u žiakov v stávke oveľa viac než iba to, či dostanú dobrú známku. Tí, ktorí študovali u takýchto učiteľov, boli upozorňovaní: „Ktokoľvek zabudne čo len jedinú vec z toho, čo sa naučil — podľa Písiem sa mu to počíta tak, ako keby vzal svoj život do vlastných rúk.“ (Avot 3:8) Najväčšej pochvaly sa dostalo študentovi, ktorý bol ako „omietnutá studňa, ktorá nestratí ani kvapku vody“. (Avot 2:8) Také školenie dostal Pavol, vtedy ešte známy svojím hebrejským menom Saul z Tarzu, od Gamaliela.

Duch Gamalielovho učenia

Gamaliel v zhode s farizejským učením podporoval vieru v ústny zákon. Kládol teda väčší dôraz na tradície rabínov než na inšpirované Písma. (Matúš 15:3–9) Mišna cituje Gamalielove slová: „Zaobstaraj si učiteľa [rabína] a zbav sa pochybností, lebo nesmieš dávať prebytočný desiatok na základe dohadov.“ (Avot 1:16) To znamenalo, že keď Hebrejské Písma jednoznačne nehovorili, čo robiť, človek nemal používať vlastný úsudok ani sa nemal riadiť svojím svedomím, aby dospel k rozhodnutiu. Namiesto toho si mal nájsť spôsobilého rabína, ktorý by urobil rozhodnutie za neho. Iba týmto spôsobom by sa podľa Gamaliela človek vyhol hriechu. — Porovnaj Rimanom 14:1–12.

No Gamaliel bol všeobecne známy svojím tolerantnejším, liberálnym postojom v náboženských právnych rozhodnutiach. Napríklad prejavil ohľad ženám, keď rozhodol, že „povoľuje manželke, aby sa znovu vydala na základe svedectva jediného svedka [o smrti jej manžela]“. (Jevamot 16:7, Mišna) Okrem toho, na ochranu rozvedenej ženy Gamaliel zaviedol viacero obmedzení týkajúcich sa vystavovania rozvodového listu.

Tohto ducha vidieť aj v Gamalielovom prístupe k raným nasledovníkom Ježiša Krista. V knihe Skutkov sa hovorí, že keď sa iní židovskí vodcovia snažili zabiť Ježišových apoštolov, ktorých zatkli za kázanie, „v Sanhedrine vstal istý farizej menom Gamaliel, učiteľ Zákona, ktorého si vážil všetok ľud, a dal príkaz, aby tých ľudí na chvíľu vyviedli. A povedal im: ‚Muži Izraela, dajte si pozor na to, čo zamýšľate urobiť s týmito ľuďmi... Hovorím [vám]: Nemiešajte sa do týchto ľudí a nechajte ich na pokoji... inak by vás mohli považovať za bojovníkov proti Bohu.‘“ Gamalielovej rade bola venovaná pozornosť a apoštoli boli prepustení. — Skutky 5:34–40.

Čo to znamenalo pre Pavla?

Pavla školil a vychovával jeden z najväčších rabínskych učiteľov prvého storočia n. l. Apoštolova zmienka o Gamalielovi nepochybne podnietila dav v Jeruzaleme, aby venoval jeho slovám zvláštnu pozornosť. Ale on im hovoril o Učiteľovi, ktorý je Gamalielovi značne nadradený — o Ježišovi, Mesiášovi. Pavol teraz oslovil tento dav ako učeník Ježiša, a nie Gamaliela. — Skutky 22:4–21.

Bolo Pavlovo kresťanské učenie ovplyvnené Gamalielovým školením? Striktné poučovanie o Písmach a o židovskom zákone sa pre Pavla ako kresťanského učiteľa pravdepodobne ukázalo ako užitočné. Ale Pavlove božsky inšpirované listy, ktoré sú v Biblii, jasne ukazujú, že Pavol zavrhol podstatu Gamalielovho farizejského učenia. Neupriamoval pozornosť svojich židovských blížnych a všetkých ostatných ľudí na rabínov judaizmu ani na tradície vytvorené ľuďmi, ale na Ježiša Krista. — Rimanom 10:1–4.

Keby bol Pavol aj naďalej učeníkom Gamaliela, bol by sa tešil veľkej vážnosti. Iní jednotlivci z Gamalielových kruhov pomáhali vytvárať budúcnosť judaizmu. Napríklad Gamalielov syn Simeon, možno Pavlov spolužiak, hral významnú úlohu v židovskom povstaní proti Rímu. Gamalielov vnuk Gamaliel II. po zničení chrámu obnovil autoritu Sanhedrinu a presťahoval ho do dediny Javneh. Vnuk Gamaliela II., Júda ha-Nasi, bol zostavovateľom Mišny, ktorá zostala základom židovského myslenia až do našich dní.

Saul z Tarzu sa ako Gamalielov žiak mohol v judaizme stať veľmi významnou osobnosťou. A predsa o takejto kariére Pavol napísal: „To, čo bolo pre mňa ziskom, som považoval za stratu pre Krista. Áno, naozaj to aj všetko považujem za stratu pre vynikajúcu hodnotu poznania Krista Ježiša, svojho Pána. Preňho som zniesol stratu všetkého a považujem to za množstvo smetí, aby som získal Krista.“ — Filipanom 3:7, 8.

Tým, že Pavol zavrhol kariéru farizeja a stal sa nasledovníkom Ježiša Krista, prakticky uplatnil radu svojho bývalého učiteľa, aby sa chránil konať tak, že by bol v skutočnosti ‚považovaný za bojovníka proti Bohu‘. Keď prestal prenasledovať Ježišových učeníkov, prestal bojovať proti Bohu. Namiesto toho sa stal nasledovníkom Krista, a tak sa stal jedným z ‚Božích spolupracovníkov‘. — 1. Korinťanom 3:9.

Posolstvo pravého kresťanstva dnes naďalej hlásajú horliví svedkovia Jehovu. Mnohí z nich urobili podobne ako Pavol pozoruhodné zmeny vo svojom živote. Niektorí sa dokonca vzdali sľubnej kariéry, aby mohli mať väčší podiel na kázaní o Kráľovstve, na ozajstnom diele „od Boha“. (Skutky 5:39) Akí sú šťastní, že nasledovali Pavlov príklad, a nie príklad Pavlovho bývalého učiteľa, Gamaliela.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 28]

Saul z Tarzu ako apoštol Pavol hlásal dobré posolstvo ľuďom z národov