Otázky čitateľov
Môžeme povedať, že dnešní Boží služobníci, ktorí majú pozemskú nádej, majú rovnakú mieru Božieho ducha ako kresťania pomazaní duchom?
Táto otázka nie je nová. Tá istá záležitosť sa rozoberala v rubrike „Otázky čitateľov“ v Strážnej veži z 15. apríla 1952 (angl). Odvtedy sa mnohí ľudia stali svedkami, a preto môžeme o tejto otázke uvažovať znova, a pritom preskúmať, čo uvádzal tento skorší materiál.
Odpoveď je v zásade áno; verní bratia a sestry z triedy iných oviec môžu mať rovnaký podiel na prijímaní Božieho svätého ducha ako pomazaní. — Ján 10:16.
To, samozrejme, neznamená, že tento duch pôsobí rovnako na všetkých jednotlivcov. Spomeňme si na verných služobníkov v predkresťanských časoch, ktorí rozhodne dostávali Božieho ducha. Mocou tohto ducha niektorí z nich zabili divoké šelmy, uzdravili chorých, ba dokonca vzkriesili mŕtvych. A potrebovali tohto ducha, aby mohli napísať inšpirované knihy Biblie. (Sudcovia 13:24, 25; 14:5, 6; 1. Kráľov 17:17–24; 2. Kráľov 4:17–37; 5:1–14) V Strážnej veži sa hovorilo: „Aj keď neboli z pomazanej triedy, boli naplnení svätým duchom.“
Na druhej strane, uvažujme o mužoch a ženách v prvom storočí, ktorí boli pomazaní svätým duchom a stali sa duchovnými Božími synmi s nebeskou nádejou. Všetci boli pomazaní, ale to neznamená, že duch odvtedy pôsobil na každého z nich rovnako. Je to zrejmé z 12. kapitoly 1. listu Korinťanom. Tu apoštol Pavol hovorí o daroch ducha. Vo veršoch 8, 9 a 11 čítame: „Jednému je... prostredníctvom ducha daná reč múdrosti, inému reč poznania podľa toho istého ducha, inému viera tým istým duchom, inému dary uzdravovania týmto duchom... Ale všetko toto pôsobí jeden a ten istý duch a každému prideľuje zvlášť, tak ako chce.“
Je podstatné, že nie všetci pomazaní mali vtedy zázračné dary ducha. V 14. kapitole 1. listu Korinťanom sa Pavol zmienil o zborovom zhromaždení, kde jeden brat mal dar jazykov, ale nikto z prítomných nemal dar prekladať. Napriek tomu, pri nejakej skoršej príležitosti bol každý z nich pomazaný duchom. Bolo by rozumné povedať, že brat, ktorý mal dar jazykov, mal viac ducha než ostatní prítomní? Nie. Ostatní pomazaní neboli znevýhodnení, ako keby neboli schopní porozumieť Biblii takisto ako on alebo takisto čeliť skúškam. Na brata, ktorý vedel hovoriť jazykmi, duch pôsobil zvláštnym spôsobom. Napriek tomu on i ostatní potrebovali zostať blízko pri Jehovovi a byť „stále naplňovaní duchom“, ako napísal Pavol. — Efezanom 5:18, Reference Bible.
Pokiaľ ide o členov ostatku dnes, tí určite dostali Božieho ducha. Raz na nich zapôsobil zvláštnym spôsobom — a to v čase, keď boli pomazaní a prijatí za duchovných synov. Potom už boli „stále naplňovaní duchom“ a duch im pomáhal, keď sa snažili jasnejšie porozumieť Biblii, ujímať sa vedenia v kazateľskom diele alebo čeliť skúškam — či už osobným alebo týkajúcim sa organizácie.
Hoci členovia triedy „iných oviec“ nezažili to, že by boli pomazaní, v iných ohľadoch naozaj dostávajú svätého ducha. Strážna veža z 15. apríla 1952 uviedla:
„‚Iné ovce‘ dnes konajú to isté kazateľské dielo ako ostatok, za tých istých náročných okolností a prejavujú rovnakú vernosť a rýdzosť. Sýtia sa pri tom istom duchovnom stole, jedia ten istý pokrm, prijímajú tie isté pravdy. Keďže sú pozemskou triedou s pozemskou nádejou a živým záujmom o pozemské veci, mohli by sa viac zaujímať o biblické texty týkajúce sa podmienok na zemi v novom svete; zatiaľ čo pomazaný ostatok s nebeskou nádejou a silným osobným záujmom o veci ducha by mohol v Božom Slove usilovnejšie študovať tieto veci... A predsa zostáva faktom, že obom triedam sú dostupné tie isté pravdy a to isté porozumenie a že o pochopení nebeských a pozemských vecí, ktoré získajú, rozhoduje iba to, do akej miery sa jednotlivci venujú štúdiu. Pánov duch je dostupný obom triedam v rovnakej miere a obom je rovnako poskytované poznanie a porozumenie, s rovnakými príležitosťami prijímať ho.“