Šírenie biblickej pravdy v Portugalsku

OD CAMINHY na severe až po Vila Real de Santo Antônio na juhu je 800-kilometrové atlantické pobrežie Portugalska posiate tisíckami pestrofarebných rybárskych člnov. Už celé stáročia sa rybári „vydávajú na more na lodiach“, a tak sú ryby hlavným jedlom na mnohých portugalských stoloch. — Žalm 107:23.

V posledných 70 rokoch prebieha v Portugalsku aj iný druh rybolovu. Jehovovi svedkovia tam horlivo prinášajú dobré posolstvo desaťtisícom symbolických rýb. (Matúš 4:19) V máji 1995 mali vrcholný počet 44 650 hlásateľov Kráľovstva — čo je pomer 1 na asi 210 obyvateľov. A v niektorých mestách je pomer dokonca dvojnásobne lepší.

Pri toľkých pracovníkoch sú v mnohých oblastiach svedecké obvody prepracovávané približne každý týždeň. Preto portugalskí svedkovia veľmi pohotovo používajú rôzne prístupy, aby sa podelili s druhými o biblickú nádej. Uvedomujú si, aké dôležité je oznamovať biblickú pravdu každým možným spôsobom. — 1. Korinťanom 9:20–23.

Pomoc tým, ktorí sú nábožensky založení

Podľa sčítania z roku 1991 sa 70 percent obyvateľov Portugalska nad 18 rokov hlási k rímskokatolíkom. Napriek tomu tu ľudia veľmi málo poznajú Bibliu. Noviny Jornal de Notícias poznamenali: „Toto je jedna z najväčších tragédií katolíckeho sveta: neznalosť Biblie!“ Prečo je to tak? Portugalské noviny Expresso poukazujú na odpoveď. V správe o stretnutí 500 kňazov vo Fátime uvádzajú: „Podľa preláta je nutné, aby sa kňaz oslobodil od nekonečného množstva činností, aby si mohol znovu vybudovať výlučné postavenie ‚hlásateľa‘... Ak kňaz vloží svoju dušu do kázania Evanjelia, nebude mať čas na žiadne iné činnosti.“

Naproti tomu Jehovovi svedkovia v Portugalsku usilovne oznamujú biblickú pravdu všetkými možnými spôsobmi. Vďaka tomu mnohí úprimní katolíci získavajú poznanie Biblie.

Carlota bola zbožnou katolíčkou a členkou skupiny mladých ľudí v náboženskom ráde. Okrem toho bola učiteľkou v materskej škole, v ktorej pracoval svedok Antônio. Antônio bol pravidelný priekopník čiže služobník celým časom a počas obedňajších prestávok sa vždy snažil hovoriť svojim spolupracovníkom o Biblii. Jedného dňa sa ho Carlota spýtala na vieru v pekelný oheň a na uctievanie Márie. Antônio jej ukázal, čo o tom učí Biblia, a to bol začiatok mnohých biblických rozhovorov. Keď Carlota prišla prvýkrát do miestnej sály Kráľovstva na zhromaždenie, mala z neho veľmi dobrý dojem. Avšak čas zhromaždení kolidoval s časom stretnutí náboženského rádu, do ktorého patrila. Uvedomila si, že sa musí rozhodnúť. Čo urobí?

Carlota zavolala celú skupinu mladých a vysvetlila im z Biblie, prečo odchádza. Všetci kritizovali jej rozhodnutie, okrem Stely, mladého dievčaťa, ktoré ju veľmi pozorne počúvalo. Keď sa s ňou Carlota neskôr rozprávala, Stela jej kládla veľa otázok o pôvode a zmysle života. Carlota jej dala knihu Ako vznikol život? Evolúciou, alebo stvorením?a a začala s ňou biblické štúdium.

Medzičasom Carlota urobila pekný duchovný pokrok, v júni 1991 bola pokrstená a o šesť mesiacov začala slúžiť ako pravidelná priekopníčka. V máji 1992 Carlota a Antônio uzavreli manželstvo a teraz pokračujú spolu v priekopníckej službe v susednom zbore, kde je väčšia potreba. A čo Stela? V máji 1993 bola pokrstená a teraz slúži ako pravidelná priekopníčka.

Mladý Francisco bol veľmi pobožný. Každú nedeľu chodil dopoludnia na omšu a popoludní na ruženec. Slúžil ako sakristián pomáhajúci kňazovi počas omše. Dokonca sa modlieval k Bohu o to, aby ho jedného dňa urobil „svätým“.

Francisco si veľmi prial mať Bibliu a jedného dňa mu ju jeden priateľ požičal. Bol prekvapený, keď zistil, že Boh má meno — Jehova. (2. Mojžišova 6:3; Žalm 83:18) Ešte viac ho prekvapilo, keď si v 2. Mojžišovej 20:4, 5 prečítal, že Boh zakazuje používanie obrazov a sôch pri uctievaní. Keďže videl, že kostol je plný obrazov a sôch, vrúcne sa modlil k Bohu, aby mu pomohol porozumieť celému tomu zmätku. O niekoľko dní stretol bývalého spolužiaka a spýtal sa ho, prečo odišiel z večernej školy.

„Chodím do lepšej večernej školy,“ odpovedal kamarát.

„Čo je to za školu a čo študuješ?“ opýtal sa Francisco. Kamarátova odpoveď ho veľmi prekvapila.

„Študujem Bibliu v sále Kráľovstva Jehovových svedkov,“ povedal kamarát. „Chcel by si tam ísť so mnou?“

Francisco sotva mohol uveriť svojim očiam, keď bol prvý raz na zhromaždení — videl šťastné, usmiate tváre, ľudí, ktorí sa spolu srdečne a priateľsky rozprávali, deti, ktoré sedeli pri rodičoch a venovali pozornosť tomu, čo sa hovorí.

„Hoci som tam bol úplne cudzí, cítil som sa, akoby som bol súčasťou tejto rodiny!“ zvolal Francisco. Odvtedy navštevuje zhromaždenia pravidelne. V súčasnosti slúži ako starší v zbore a spolu s manželkou a dvoma deťmi sa tešia z veľkolepých sľubov Kráľovstva, ktoré sú zapísané v Božom Slove.

Delia sa o pravdu s príbuznými

Manuela, pravidelná priekopníčka z oblasti Lisabonu, mala hojný úlovok duchovných rýb vďaka svojej vytrvalosti, keď láskavým spôsobom vydávala svedectvo všetkým, vrátane príbuzných. Medzi nimi bol aj jej telesný brat, José Eduardo, ktorý bol trénovaný v bojových umeniach a v používaní zbraní. José Eduardo mnohokrát porušil zákon, až bol nakoniec predvedený pred súd, obvinený v 22 bodoch obžaloby a odsúdený na 20 rokov väzenia. Bol to taký násilník, že sa ho aj spoluväzni báli, a bol zavretý v mimoriadne stráženej cele.

Manuela ho sedem rokov trpezlivo navštevovala, ale on stále odmietal jej biblické posolstvo. Ale keď bola vydaná kniha Ako vznikol život? Evolúciou, alebo stvorením?, prijal ju a začalo sa biblické štúdium. Ihneď urobil obrovské zmeny vo svojom správaní. O týždeň sám vydal svedectvo 200 väzňom a nasledujúci týždeň ďalším 600 väzňom. Dostal dokonca povolenie navštevovať spoluväzňov v ďalších väzenských blokoch. Vďaka pozoruhodnej zmene v jeho správaní mu znížili trest na 15 rokov. Po 10 rokoch väzenia bol podmienečne prepustený. Odvtedy prešlo päť rokov a José Eduardo je teraz pokrsteným svedkom Jehovu a slúži ako služobný pomocník v miestnom zbore. Je to skutočne prípad ‚vlka bývajúceho s baránkom‘. — Izaiáš 11:6.

Keďže Manuela sa naďalej snažila vydávať svedectvo svojej rodine, mala radosť z toho, že mohla pomôcť svojmu manželovi a ďalším štyrom členom svojej rodiny stať sa činnými v Jehovovej službe. Jej manžel je teraz služobným pomocníkom.

„Vykopnem ich a poženiem ich bičom“

Keď Mariu do Carmo navštívili svedkovia, bývala na predmestí Lisabonu. Páčilo sa jej, čo sa dozvedela, a spýtala sa svojho manžela Antônia, či by mohla mávať doma biblické štúdium. „Ani len nepomysli na niečo také!“ odpovedal. „Ak niekedy nájdem v našom dome Jehovových svedkov, vykopnem ich a poženiem ich bičom.“ Mimochodom, Antônio bol trénerom karate a držiteľom čierneho opasku tretieho stupňa. A tak Maria do Carmo sa rozhodla, že bude mávať biblické štúdium inde.

Neskôr musel Antônio ísť na osemdňové školenie v karate do Anglicka a Maria do Carmo mu starostlivo zabalila do kufra knihu Moja kniha biblických príbehov.b Keďže Antônio mal na ceste veľa času, čítal si túto knihu. Pri spiatočnom lete búrka prudko zatriasla lietadlom, takže malo ťažkosti pri pristávaní. Vtedy sa Antônio prvýkrát modlil k Jehovovi.

Keď Antônio prišiel domov, svedkyňa, ktorá viedla štúdium s jeho manželkou, ho pozvala na zhromaždenie. Antônio pozvanie prijal a zistil, že všetci sú tam veľmi priateľskí. Dohodlo sa biblické štúdium a po krátkom čase Antônio vedel, že musí urobiť určité rozhodnutia. Výsledkom bolo, že prestal vyučovať karate a začal svojich žiakov učiť, ako môžu žiť pokojným životom teraz i navždy. Jeden z nich, tiež držiteľ čierneho opasku, je teraz pokrsteným kresťanom.

A Antônio — bol pokrstený v apríli 1991. Deň po svojom krste začal slúžiť ako pomocný priekopník. O šesť mesiacov nato začal slúžiť ako pravidelný priekopník a zanedlho viedol 12 domácich biblických štúdií. V júli 1993 bol vymenovaný za služobného pomocníka v zbore.

V často prepracovávanom obvode

V mnohých oblastiach tejto krajiny sú obvody prepracovávané približne každý týždeň. Ako svedkovia dokážu konať svoju „rybársku“ činnosť produktívne?

João sa snaží nadviazať kontakt s každým človekom v každej domácnosti. Keď navštívil jednu paniu, opýtal sa, či v domácnosti bývajú ešte ďalší. Pani odpovedala, že tam býva jej manžel a dvaja synovia, ale stretnúť sa s nimi nebude ľahké, lebo pracujú a doma bývajú iba večer. Preto João išiel ďalej a navštevoval ďalších v tej oblasti. Asi o jeden a pol hodiny k nemu pristúpil nejaký muž.

„Povedali ste, že so mnou chcete hovoriť,“ povedal muž Joãovi. „Povedzte mi, prosím, čo si želáte.“

„Prepáčte, ale ja vás nepoznám,“ odpovedal prekvapený João. „Kto ste?“

„Som Antônio a bývam na tejto ulici. Povedali ste mojej matke, že sa chcete rozprávať s ostatnými z rodiny, a tak som prišiel zistiť, čo si želáte.“

João vydal Antôniovi dôkladné svedectvo a začal s ním biblické štúdium. Po druhom štúdiu sa Antônio spýtal, či by štúdium nemohlo byť dvakrát do týždňa. A už po štyroch mesiacoch sa pripojil k Joãovi a začal kázať dobré posolstvo na svojej ulici. O tri mesiace nato bol pokrstený. Nedávno začala študovať Bibliu aj jeho matka. Aké dôležité je snažiť sa v službe hovoriť so všetkými členmi domácnosti!

Tieto vzrušujúce skúsenosti ukazujú, že vo vodách Portugalska treba ešte stále konať vo veľkej miere duchovný rybolov. Jehova tam požehnal usilovne pracujúcich svedkov tisíckami dobre napredujúcich biblických štúdií. Keďže sa stále snažia hľadať ďalšie a ďalšie spôsoby, ako oznamovať biblickú pravdu všetkým ľuďom, v Portugalsku sa dnes skutočne spĺňajú slová apoštola Pavla adresované kresťanom vo Filipi: „Každým spôsobom... verejne ohlasujú Krista.“ — Filipanom 1:18.

[Poznámky pod čiarou]

[Mapa na strane 23]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

ŠPANIELSKO

PORTUGALSKO

[Obrázky na stranách 24, 25]

Svedkovia v Portugalsku využívajú každú príležitosť na oznamovanie biblickej pravdy