Spravodlivosť vyvyšuje národ
AKÝM potešením je prebudiť sa po daždivých dňoch a vidieť, ako na bezoblačnej oblohe svieti slnko! Zem sa osviežila a vegetácia teraz môže bujne rásť. Jehova Boh kedysi použil takýto obraz na znázornenie požehnaní spravodlivej vlády. Kráľovi Dávidovi povedal: „Keď ten, kto panuje nad ľudstvom, je spravodlivý, panuje v bázni pred Bohom, potom je to ako svetlo rána, keď vysvitne slnko, ráno bez mrakov. Z jasu, z dažďa je zo zeme tráva.“ — 2. Samuelova 23:3, 4.
Božie slová sa preukázali ako pravdivé počas spravodlivej vlády Dávidovho syna, kráľa Šalamúna. Biblia o tom podáva správu: „Júda a Izrael stále bývali v bezpečí, každý pod svojím viničom a pod svojím figovníkom, od Dána po Bér-šebu, po všetky Šalamúnove dni.“ — 1. Kráľov 4:25.
Staroveký Izrael bol Božím vyvoleným národom. Boh im dal svoje zákony a povedal im, že ak budú poslúchať jeho hlas, postaví ich ,vysoko nad všetky ostatné národy zeme‘. (5. Mojžišova 28:1) Nebola to spravodlivosť Izraela, ale Jehovova spravodlivosť, ktorá ich vyvýšila. Prikázania, ktoré im dal Boh, boli vysoko nadradené zákonom okolitých národov. Izraeliti ako ľudia boli práve takí nedokonalí ako všetky tieto národy. Preto zásluha za to, že boli pozdvihnutí nad národy, patrí Jehovovmu nadradenému Zákonu a tomu, že sa ho prísne pridŕžali. Keď poslúchali Jehovove zákony, tešili sa z jeho priazne a požehnania. Kráľ Šalamún to za svojej vlády zažil. Mohol povedať: „Spravodlivosť, tá národ vyvyšuje, ale,“ varoval, „hriech je pre národnostné skupiny niečo potupné.“ — Príslovia 14:34.
Žiaľ, pre časté skutky neposlušnosti bol národ Izraela uvedený do nízkeho postavenia. Izraeliti utrpeli celonárodnú potupu. To napokon viedlo k ich trvalému zavrhnutiu, v prospech nového duchovného národa. — Matúš 21:43.
Duchovný Izrael
Na schôdzke kresťanského vedúceho zboru v Jeruzaleme rodený Žid Jakub pod inšpiráciou povedal, že Boh „obrátil svoju pozornosť na národy, aby z nich vybral ľud pre svoje meno“. (Skutky 15:14) Apoštol Pavol nazval tento nový kresťanský národ „Božím Izraelom“. (Galaťanom 6:16) Vzhľadom na účel povolania tohto národa Peter napísal: „Vy ste ‚vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud pre zvláštne vlastníctvo, aby ste široko-ďaleko oznamovali znamenitosti‘ toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho podivuhodného svetla.“ (1. Petra 2:9) Ako Boží vyvolený ľud mali duchovní Izraeliti žiariť ako nositelia svetla vo svete. Jehovova spravodlivosť ich mala vyvýšiť. — Filipanom 2:15.
Výber týchto duchovných Izraelitov možno prirovnať k dolovaniu diamantov. Keď sa ruda bohatá na diamanty dostane na povrch, možno vydá len 1 karát (200 miligramov) diamantov z 3 ton zeminy. Pri jednej metóde, ktorá sa kedysi používala na oddeľovanie diamantov, sa ruda zmiešavala s vodou a táto zmes tiekla po tabuliach s vrstvou maziva. Diamanty odpudzujú vodu, a tak uviazli v mazive, zatiaľ čo nežiaduci materiál bol odplavený. V tomto štádiu boli diamanty drsné. Ale keď sa vybrúsili a vyleštili, odrážali svetlo na všetky strany.
Ako diamanty odpudzujúce vodu, ktoré nie sú časťou materiálu okolo nich, aj Jehovov ľud sa oddelil od sveta. (Ján 17:16) Keď boli jeho členovia prvý raz pritiahnutí k svetlu, mali azda nedostatočný lesk. Ale Jehovovo Slovo a jeho duch v nich vytvára novú osobnosť a oni v tomto svete žiaria ako nositelia svetla. Je to zásluhou Jehovovej, a nie ich vlastnej spravodlivosti, že sú vo vyvýšenom postavení a na všetky strany odrážajú nádherné svetlo pravdy o Kráľovstve.
Ale od druhej polovice prvého storočia n. l. sa do zborov vkrádalo odpadlíctvo a ovplyvnilo mnohých. Takzvaní kresťania sa zlúčili so svetskými národmi a nebolo ich možné odlíšiť od okolitého sveta.
Dnes sa verný ostatok duchovných Izraelitov navrátil do Jehovovej priazne. Oddelili sa od sveta a očistili sa „od každej poškvrny tela a ducha“. (2. Korinťanom 7:1) Ako čistí a priami pred Jehovom sa zastávajú jeho spravodlivosti. To ich vyvýšilo nad národy sveta do vysokého postavenia spojeného s priazňou. Vďaka ich horlivému kázaniu dobrého posolstva o Kráľovstve bol k Jehovovi pritiahnutý veľký medzinárodný zástup a stal sa časťou jeho ľudu. — Zjavenie 7:9, 10.
Svet môže vidieť rozdiel
Svetské autority občas chvália správanie Božích služobníkov. Pred nejakým časom hlavný bezpečnostný referent výstaviska v Pretórii (Južná Afrika) vyjadril svoj názor na správanie Jehovových svedkov všetkých rás, ktorí používali tieto priestory na svoje výročné zjazdy. Okrem iného napísal: „Každý bol a je zdvorilý, ľudia, ktorí sa spolu milo rozprávali, postoj, ktorý prejavovali počas niekoľkých posledných dní — to všetko svedčí o úrovni členov vašej spoločnosti a o tom, že žijú všetci spolu ako jedna šťastná rodina.“
Jehovovi služobníci môžu prispievať k spravodlivosti Božieho národa nielen na takých veľkých zhromaždeniach, ale aj vo svojom súkromnom živote. Napríklad juhoafrická odbočka spoločnosti Watch Tower dostala list od istej panej z Johannesburgu, v ktorom sa píše: „Minulý týždeň som nechala peňaženku na streche svojho auta a jazdila som ním. Na ulici Jana Smutsa peňaženka spadla a zodvihol ju aj s celým jej obsahom jeden člen Vášho zboru, pán R..., ktorý mi zatelefonoval a vrátil mi ju... Veľmi si cením takúto poctivosť, ktorá sa v súčasnosti stala niečím vzácnym, a chválim Váš zbor za to, že určuje zásady, ktorých sa Vaši členovia držia.“
Áno, vďaka tomu, že sa Boží ľud drží Jehovových spravodlivých zásad, sa nápadne odlišuje od sveta. Keďže jeho členovia prejavujú Jehovovu spravodlivosť, čestne zmýšľajúci jednotlivci sú priťahovaní do kresťanského zboru. Je prirodzené byť priťahovaný k niečomu, čo je čisté a rýdze. Raz napríklad prišiel na zhromaždenie Jehovových svedkov v Zürichu (Švajčiarsko) neznámy človek a povedal, že sa chce stať členom zboru. Vysvetlil, že jeho sestra bola vylúčená za nemravnosť, a dodal, že sa chce pripojiť k organizácii, ktorá „netoleruje zlé správanie“. Ba aj New Catholic Encyclopedia uznáva, že Jehovovi svedkovia sú známi ako „jedna z najlepšie sa správajúcich skupín na svete“.
Zatiaľ čo spravodlivosť povznáša, hriech môže priviesť pohanu na dobré meno človeka, najmä ak sa vážne nesprávne konanie stane verejne známym. Kresťanský zbor musí z času na čas niesť pohanu, ktorá je naň navŕšená, keď sa jeho jednotliví členovia dopustia hrubého hriechu. Pochopiteľne, verní členovia zboru môžu brániť dobré meno zboru, keď poukážu na to, že previnilec bol potrestaný milosrdným spôsobom, teda v súlade s biblickými zásadami. Ak niekto pácha hriech a neurobí pokánie, bude zo zboru vylúčený. — 1. Korinťanom 5:9–13.
Prečo sú niektorí vylúčení
Aj keď je každý rok z kresťanského zboru vylúčených niekoľko tisíc jednotlivcov, je to iba malé percento z takmer päť miliónov svedkov na svete. Prečo by mal byť proti niekomu v kresťanskom zbore podniknutý taký radikálny krok? Jedným z rozhodujúcich faktorov je charakter nesprávneho konania. Ale dôležitejším faktorom je to, či sa previnilec úprimne kajá z vážneho nesprávneho skutku, ktorého sa dopustil. Ak to naozaj zasiahlo jeho srdce, ak sa obrátil k Jehovovi v úprimnej modlitbe a prosil o odpustenie hriechu, ktorého sa proti Nemu dopustil, a ak hľadal pomoc zodpovedných mužov v zbore, dá sa mu pomôcť, aby opäť získal Božiu priazeň a zostal časťou zboru. — Príslovia 28:13; Jakub 5:14, 15.
Keď dieťa, ktoré má dobrý, zdravý vzťah k svojmu otcovi, urobí niečo, čo otca zarmucuje, obaja by mali rýchlo konať, aby obnovili svoj drahocenný vzťah. Podobne, keď oddáme svoj život Jehovovi, vstupujeme do veľmi cenného vzťahu k nemu. Preto keď urobíme niečo, čo ho zarmucuje, mali by sme rýchlo konať v snahe obnoviť svoj vzťah k nášmu Nebeskému Otcovi.
Našťastie, niektorí, čo boli vylúčení, si vzali k srdcu podobenstvo o márnotratnom synovi. Jehova je tu pripodobnený k milujúcemu Otcovi, ktorý je pripravený prijať späť kajúcneho hriešnika, ak sa obracia a hľadá Božie odpustenie. (Lukáš 15:11–24) Pravé, úprimné pokánie a odvrátenie sa od toho, čo je zlé, to je cesta k návratu do Jehovovej priazne a do kresťanského zboru. Niektorí kajúcni previnilci, ktorí sa pod bremenom svojej viny cítili zdrvení, boli pohnutí k tomu, aby sa kajali a podnikli kroky na návrat do láskyplného prostredia kresťanského zboru. Tak si ocenili Jehovove slová v Izaiášovi 57:15.
Aby Satan zabránil jednotlivcom vrátiť sa pod Jehovovu láskyplnú starostlivosť, rád by predstieral, že niet nijakého odpustenia hriechov, ktorých sa dopustili. Ale výkupná obeť Ježiša Krista je dostatočná na to, aby prikryla hriechy každého, kto sa kajá — áno, dokonca zdedenú hriešnosť „celého sveta“. (1. Jána 2:1, 2) Jediný hriech, ktorý výkupné neprikrýva, je hriech proti Božiemu svätému duchu, čo sa rovná úmyselnej vzbure proti pôsobeniu Božieho ducha, ako boli veľké hriechy Judáša Iškariotského a mnohých znalcov Písma a farizejov. — Matúš 12:24, 31, 32; 23:13, 33; Ján 17:12.
Zastávať sa Jehovovej spravodlivosti
Keďže ostatok duchovných Izraelitov sa v roku 1919 navrátil do Jehovovej priazne, jeho členovia boli stále viac pozdvihovaní z okolitého sveta. Nie je to pre nejaké ich vlastné dobré stránky, ale preto, že sa ochotne podriaďujú Jehovovým zákonom a normám. Výsledkom toho je, že milióny Kristových „iných oviec“ boli pritiahnuté, aby pestovali spoločenstvo s duchovným Izraelom ako jeho lojálni spoločníci. (Ján 10:16) Títo ľudia prinášajú Jehovovi slávu a česť vo svete, ktorý je veľmi vzdialený od Božích spravodlivých noriem. Je to tak, ako raz uviedol juhoafrický časopis Personality: „Zdá sa, že Jehovovi svedkovia oplývajú dobrými vlastnosťami a nemajú takmer žiadne zlé vlastnosti.“
Aby si každý jednotlivý člen kresťanského zboru zachoval toto vyvýšené postavenie v bezbožnom svete, musí viesť život, ktorý je čistý a priamy pred Jehovom. V Biblii je Jehovova nebeská organizácia zobrazená čistými vecami. Je znázornená ako krásna žena odiata slnkom, ktorá má pod nohami mesiac. (Zjavenie 12:1) Nový Jeruzalem je opísaný ako sväté mesto, ktoré má prekrásny vzhľad. (Zjavenie 21:2) Verní členovia Kristovej nevesty dostávajú ‚čisté, jemné plátno‘. (Zjavenie 19:8) Členov veľkého zástupu vidieť ‚oblečených v bielych rúchach‘. (Zjavenie 7:9) Ľudia naklonení spravodlivosti sú priťahovaní k čistej organizácii. Naproti tomu Satanova organizácia je nečistá. Jeho náboženský systém je zobrazený ako smilnica a tí, čo sú mimo svätého mesta, sú opísaní ako špinaví, nečistí. — Zjavenie 17:1; 22:15.
Večný život je sľúbený spravodlivým ľuďom. Zhromaždený ľud, ktorý sa zastáva Jehovovej spravodlivosti, má vyhliadku na prežitie konca tohto zlého systému. „Ten, kto mňa počúva, bude bývať v bezpečí a nebude ho znepokojovať hrôza z nešťastia,“ sľubuje Boh v Prísloviach 1:33.
Aké to bude osviežujúce, keď bude väčší Šalamún, Kristus Ježiš, vládnuť nad novým svetom v spravodlivosti, v bázni pred Jehovom! (2. Petra 3:13) Bude to ako svetlo rána, keď vysvitne slnko, ráno bez mrakov. Všetci obyvatelia zeme budú bývať v bezpečí a každý bude, takpovediac, sedieť pod svojím viničom a figovníkom. Spravodlivá ľudská spoločnosť bude skrášľovať zem a bude zaujímať svoje oprávnené miesto vo vesmíre na večnú chválu nášho Boha, Jehovu. — Micheáš 4:3, 4; pozri aj Izaiáša 65:17–19, 25.
[Prameň ilustrácie na strane 26]
Garo Nalbandian