Zbožné rodiny v minulosti — vzor pre naše dni

RODINA. Spojené národy sa pokúsili sústrediť na ňu pozornosť sveta. Ako? Tak, že rok 1994 vyhlásili za „Medzinárodný rok rodiny“. Hoci vodcovia sveta, sociológovia a rodinní poradcovia boli rýchli v lamentovaní nad takými vecami, ako je zvýšenie počtu nemanželských detí a prudký vzrast rozvodovosti, na to, aby navrhli uskutočniteľné, realistické riešenia týchto problémov, boli pomalí.

Je možné, že by sa riešenie rodinných problémov našlo v Biblii? Niekomu sa môže zdať naivné predpokladať, že by dnešným rodinám mohla pomôcť Biblia. Koniec koncov, bola napísaná pred stáročiami v prostredí a kultúre Stredného východu. Vo väčšine krajín sveta sa život od biblických čias výrazne zmenil. Ale bez ohľadu na to Biblia bola inšpirovaná Jehovom Bohom, ktorému každá rodina vďačí za svoje meno. (Efezanom 3:14, 15; 2. Timotejovi 3:16) Čo hovorí Biblia o rodinných problémoch?

Jehova vie presne, čo je potrebné, aby život v rodine bol radostný a uspokojivý. Jeho Slovo, Biblia, má teda o rodinnom živote veľa čo povedať, niekedy aj formou napomenutia. V Biblii sú tiež zaznamenané príklady rodín, ktoré uplatnili božské zásady v praxi. Výsledkom bolo, že sa tešili zo skutočného pocitu blízkosti a spokojnosti. Poďme sa pozrieť na rodinný život v biblických časoch a všimnime si, aké ponaučenie si z toho môžeme vziať.

Spôsobuje vedenie hlavou trápenie?

Uvažujme napríklad nad otázkou vedenia prostredníctvom hlavy. V patriarchálnych časoch boli muži ako Abrahám, Izák a Jakob skutočnými ,hlavami rodu‘. (Skutky 7:8, 9; Hebrejom 7:4) V publikácii The New Manners and Customs of Bible Times (Nové spôsoby a zvyky v biblických časoch) od Ralpha Gowera sa hovorí: „Rodina bola... ,malým kráľovstvom‘, nad ktorým vládol otec. Vládol nad manželkou, deťmi, vnúčatami a sluhami — vlastne nad každým v domácnosti.“ Patriarchovia mali dokonca často autoritu aj nad rodinami svojich synov. — Porovnaj 1. Mojžišovu 42:37.

Nedávalo to však mužom oprávnenie, aby svoje manželky a deti utláčali? Vôbec nie. Je pravda, že Boh prvej žene, Eve, povedal: „Budeš žiadostivo túžiť po svojom manželovi, a on bude nad tebou vládnuť.“ (1. Mojžišova 3:16) Tieto slová naznačovali, ako sa bude viesť vydatým ženám vo všeobecnosti, neopisovali však, aká má byť situácia medzi pravými ctiteľmi Boha. Bohabojní manželia si mali v mysli uchovávať Jehovovo pôvodné predsavzatie. Jehova vytvoril ženu tak, aby bola mužovou ,pomocníčkou ako jeho doplnok‘, nie otrok. (1. Mojžišova 2:20) Zbožní muži raných čias uznávali svoju vlastnú podriadenosť a zodpovednosť voči Bohu, a preto svoju autoritu nezneužívali. Zaobchádzanie s manželkami a deťmi ako s nejakým otrokom im bolo veľmi vzdialené — bohabojní patriarchovia im preukazovali pravú lásku a náklonnosť.

Letmý pohľad na to, akej lásky sa deťom bežne dostávalo, poskytuje 1. Mojžišova 50:23. Tam sa o Jozefových pravnúčatách hovorí: „Narodili sa na Jozefových kolenách.“ Hoci by to mohlo jednoducho znamenať, že Jozef svoje deti uznával ako potomkov, mohlo to tiež naznačovať, že sa s deťmi láskyplne hral a hojdal ich na kolenách. Otcovia v dnešnej dobe robia dobre, keď svojim deťom preukazujú podobnú náklonnosť.

Bohabojní patriarchovia ako hlavy rodov sa starali aj o duchovné potreby svojich rodín. Keď po celosvetovej potope Noach vyšiel z korábu, „vystaval Jehovovi oltár... a obetoval na oltári zápalné obete“. (1. Mojžišova 8:20; Porovnaj Jóba 1:5.) Verný patriarcha Abrahám dal dobrý príklad tým, že osobne poučoval členov rodiny. ,Prikazoval svojim synom a svojej domácnosti po sebe, aby sa držali Jehovovej cesty a tak konali spravodlivosť a súd.‘ (1. Mojžišova 18:19) Takto prejavované láskyplné vedenie prostredníctvom hlavy prispelo k tomu, že sa rodinám po citovej a duchovnej stránke dobre darilo.

Kresťanskí muži dnes nasledujú tento vzor. Vedenie prostredníctvom hlavy v záležitostiach uctievania uplatňujú tak, že pomáhajú svojim rodinám vyhovieť Božím požiadavkám a sami im dávajú dobrý príklad. (Matúš 28:19, 20; Hebrejom 10:24, 25) Kresťanskí manželia a otcovia si podobne ako patriarchovia vyhradia čas, aby členov svojej rodiny osobne poučovali.

Urobiť rozhodný krok

Keď patriarcha Jakob konečne splatil veľký dlh svokrovi, opýtal sa: „Kedy mám... urobiť niečo aj pre môj vlastný dom?“ (1. Mojžišova 30:30) Tak ako všetci otcovia aj Jakob pociťoval tlak pri zabezpečovaní materiálnych potrieb svojej rodiny, a aby to zvládol, ťažko pracoval. V 1. Mojžišovej 30:43 sa hovorí: „Ten muž sa ďalej rozmáhal, a pripadli mu veľké stáda a slúžky a sluhovia a ťavy a osly.“

Avšak niekoľko rokov po tom, čo sa Jakob presťahoval do krajiny Kanaan, si podľa všetkého nebol vedomý toho, že jeho dcéra Dína si vypestovala nebezpečný zvyk vyhľadávať spoločenstvo pohanských Kanaančanov.a (1. Mojžišova 34:1) Nič nepodnikol ani vtedy, keď už vedel, že v jeho domácnosti sa nachádzajú pohanské náboženské predmety. Nech už to bolo akokoľvek, keď Dínu tragicky znásilnil jeden Kanaančan, Jakob pristúpil k rozhodnému kroku. Prikázal: „Odstráňte cudzích bohov, ktorí sú vo vašom strede a očistite sa.“ — 1. Mojžišova 35:2–4.

Teda kresťanskí otcovia musia byť v záujme duchovnosti rodiny ostražití. Ak je duchovné blaho rodiny vážne ohrozené, napríklad tým, že je doma nemravná literatúra alebo nezdravá hudba, musia urobiť rozhodný krok.

Je zaujímavé, že ženy viery, ako Sára, Rebeka a Ráchel, mali vo svojej rodine značný vplyv. Hoci sa svojim manželom podriaďovali, necítili sa zviazané ujať sa iniciatívy, keď to bolo vhodné a potrebné. Napríklad 2. Mojžišova 4:24–26 nám hovorí, že keď šiel Mojžiš s rodinou do Egypta, ,Jehova [podľa Septuaginty ‚Jehovov anjel‘] sa s ním stretol a hľadal spôsob, ako ho [Mojžišovho syna] usmrtiť‘. Je evidentné, že Mojžišovmu synovi hrozila smrť, pretože ho Mojžiš neobrezal. Cipora pohotovo podnikla potrebné kroky a obrezala svojho syna. Preto anjel odišiel. Aj dnes sa môžu kresťanské ženy ujať iniciatívy, keď je na to vhodná situácia.

Otcovské poučovanie pod mojžišovským zákonom

Patriarchálna éra sa skončila v roku 1513 pred n. l., keď sa Izrael stal národom. (2. Mojžišova 24:3–8) Otcovia naďalej slúžili ako hlavy rodín. Rodinný zákon sa však podriadil národnému Zákonu, ktorý dal Boh Mojžišovi a ktorého vykonávateľmi boli ustanovení sudcovia. (2. Mojžišova 18:13–26) Lévitské kňazstvo prevzalo zodpovednosti za obete spojené s uctievaním. Otec napriek tomu naďalej zohrával dôležitú úlohu. Mojžiš nabádal: „Tieto slová, ktoré ti dnes prikazujem, budú na tvojom srdci; a budeš ich vštepovať svojmu synovi a hovoriť o nich, keď budeš sedieť v svojom dome i keď pôjdeš po ceste i keď budeš líhať i keď budeš vstávať.“ — 5. Mojžišova 6:6, 7.

Zákon stanovoval príležitosti, ako napríklad Pesach, počas ktorých sa vyučovalo formálne aj neformálne. Keď sa približoval deň Pesachu, 14. nisan, židovské rodiny začali robiť prípravy na svoju obvyklú cestu do Jeruzalema. (5. Mojžišova 16:16; porovnaj Lukáša 2:41.) Ktoré dieťa by počas takýchto príprav nebolo vzrušené? Veď pôžitkom bude už samotná cesta! Obdobie dažďov sa dovtedy skončí a jarné slniečko začne vyháňať zimný chlad. Sneh na vrchu Hermon sa roztopí a rieka Jordán sa vyleje zo svojich brehov.

Počas cesty mohli otcovia učiť svoje deti nielen geografiu krajiny, ale aj bohatú históriu, ktorá sa spájala s miestami, cez ktoré prechádzali. Mohol k tomu patriť vrch Ébal a Gerizim, kde sa zo Zákona čítali kliatby a požehnania. Mohli tiež prechádzať mestom Bétel, kde mal Jakob sen o nebeskom rebríku. Aké vzrušujúce rozhovory z toho museli vyplynúť! Keď sa pokračovalo v ceste a k rodinám sa pripájali putujúci z iných častí krajiny, určite sa všetci tešili z budujúceho spoločenstva.

Nakoniec prišli do Jeruzalema, „dokonalosti krásy“. (Žalm 50:2) Učenec Alfred Edersheim povedal: „Mnohí z týchto pútnikov si museli postaviť tábory za mestskými hradbami. Tí, ktorí nocovali vnútri mesta, boli ubytovaní zadarmo.“ Áno, hebrejská mládež videla na vlastné oči bratskú lásku a pohostinnosť a bolo to pre ňu príkladom. Každoročné zjazdy Jehovových svedkov dnes slúžia podobnému účelu.

Konečne nadišiel 14. nisan. Zviera na Pesach sa malo zabiť a piecť niekoľko hodín. Okolo polnoci rodina zjedla baránka, nekvasený chlieb a horké bylinky. Podľa zvyku sa mal syn spýtať: „Čo pre vás tá služba znamená?“ Otcovia potom poskytli formálne poučenie slovami: „Je to obeť pesach Jehovovi, ktorý prešiel ponad domy synov Izraela v Egypte, keď postihol Egypťanov pohromou, ale naše domy vyslobodil.“ — 2. Mojžišova 12:26, 27; 13:8.

Izraelský kráľ Šalamún povedal: ,Je čas smiať sa a čas poskakovať.‘ (Kazateľ 3:4) Deti v Izraeli mali ponechaný čas aj na zábavu. Ježiš Kristus zrejme pozoroval deti na trhoviskách, ako sa hrajú. (Zechariáš 8:5; Matúš 11:16) A nebolo nič nezvyčajné, keď majetnejší rodičia zorganizovali pre radosť rodiny stretnutia, ktoré boli charakteristické spevom, tancom a hostinou. (Lukáš 15:25) Dnes sa kresťanskí rodičia podobne ujímajú iniciatívy a zabezpečujú pre svoje deti zdravú zábavu a spoločenstvo.

Matky a deti v židovskej spoločnosti

Akú úlohu zohrávali matky podľa mojžišovského Zákona? Príslovia 1:8 prikazovali: „Počúvaj, syn môj, kázeň svojho otca a neopúšťaj zákon svojej matky.“ Židovská manželka rešpektovala autoritu svojho manžela a v rámci toho uplatňovala v rodinnom živote požiadavky stanovené Bohom. Jej deti si ju mali vážiť, a to aj keď zostarla. — Príslovia 23:22.

Matka mala veľký podiel aj na výchove svojich detí. Pokiaľ nebolo dieťatko dosť veľké na odstavenie, starala sa oň takmer výlučne, čo nepochybne spôsobilo, že medzi matkou a dieťaťom vzniklo tesné puto. (Izaiáš 49:15) Zatiaľ čo otcovia učili svojich synov remeslo, matky učili dcéry domáce práce. Ale aj matky mali na svojich synov hlboký vplyv. Napríklad kráľ Lemuel mal úžitok zo ,závažného posolstva, ktoré mu dala jeho matka k náprave‘. — Príslovia 31:1.

Schopná židovská manželka sa tešila tiež zo značnej voľnosti, keď ,bdela nad chodom svojej domácnosti‘. Podľa Prísloví 31:10–31 mohla do domácnosti nakupovať vybavenie a investovať do pozemkov, alebo dokonca viesť malý obchod. Pre manžela, ktorý si to vedel vážiť, bola jej hodnota „omnoho väčšia ako hodnota koralov“.

Vzor pre dnešok

V biblických časoch umožňovalo rodinné usporiadanie citový a duchovný rast všetkých členov rodiny. Otcovia mali svoju autoritu uplatňovať láskyplne na úžitok svojich rodín. Mali sa ujímať vedenia v uctievaní. Obaja, otec aj matka, prejavovali o svoje deti záujem — učením, výchovou, tým, že sa s nimi zúčastňovali na uctievaní a postarali sa im o rozptýlenie. Zbožné matky boli cennými pomocníčkami, ktoré sa v záujme svojej rodiny ujímali iniciatívy, pričom rešpektovali svojho manžela ako hlavu. Poslušné deti prinášali radosť svojim rodičom a Jehovovi Bohu. Skutočne, bohabojná rodina v biblických časoch je vynikajúci vzor pre naše dni.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 23]

Vaša rodina môže byť takisto šťastná ako rodiny, ktoré Jehovu uctievali v biblických časoch