Žiarliví pre čisté uctievanie Jehovu
„Jehova, ktorého meno je žiarlivý, on je žiarlivým Bohom.“ — 2. MOJŽIŠOVA 34:14.
1. Ktorá Božia vlastnosť je dominantná a ako súvisí s Božou žiarlivosťou?
JEHOVA o sebe hovorí, že je „žiarlivým Bohom“. Možno sa čuduješ prečo, keďže slovo „žiarlivosť“ má negatívne konotácie. Božou dominantnou vlastnosťou je, samozrejme, láska. (1. Jána 4:8) Preto akékoľvek jeho city žiarlivosti musia byť na dobro ľudstva. Ako ďalej uvidíme, Božia žiarlivosť je v skutočnosti životne dôležitá pre pokoj a súlad vo vesmíre.
2. Ako sa prekladajú hebrejské slová pre „žiarlivosť“?
2 Príbuzné slová pre žiarlivosť sa v Hebrejských Písmach vyskytujú vyše 80-krát. Takmer polovica týchto vyjadrení sa vzťahuje na Jehovu Boha. G. H. Livingston vysvetľuje, že keď sa „pojem žiarlivosť vzťahuje na Boha, nemá konotáciu pokriveného citu, ale skôr trvania na výlučnosti uctievania Jehovu“. (The Pentateuch in Its Cultural Environment [Pentateuch vo svojom kultúrnom prostredí]) Preto Preklad nového sveta niekedy toto hebrejské podstatné meno prekladá ako ‚trvanie na výlučnej oddanosti‘. (Ezechiel 5:13) Ďalšie vhodné preklady sú „zápal“ alebo „horlivosť“. — Žalm 79:5; Izaiáš 9:7.
3. Ako môže žiarlivosť niekedy slúžiť dobrému účelu?
3 Človek bol stvorený so schopnosťou pociťovať žiarlivosť, ale pád ľudstva do hriechu mal za následok deformáciu žiarlivosti. Napriek tomu ľudská žiarlivosť môže byť silou slúžiacou na dobro. Môže človeka podnecovať, aby chránil milovaného človeka pred škodlivými vplyvmi. Okrem toho môžu ľudia správne prejavovať žiarlivosť pre Jehovu a jeho uctievanie. (1. Kráľov 19:10) Kvôli správnemu porozumeniu takejto žiarlivosti pre Jehovu môže byť toto hebrejské podstatné meno prekladané ako ‚neznášanie žiadneho súperenia‘ s ním. — 2. Kráľov 10:16.
Zlaté teľa
4. Aký príkaz týkajúci sa spravodlivej žiarlivosti bol v Božom Zákone pre Izrael významný?
4 Príkladom spravodlivej žiarlivosti je udalosť, ktorá sa odohrala po tom, čo Izraeliti dostali Zákon pri vrchu Sinaj. Predtým boli opakovane vystríhaní, aby neuctievali bohov vytvorených ľuďmi. Jehova im povedal: „Ja, Jehova, tvoj Boh, som Boh vyžadujúci výlučnú oddanosť [alebo „Boh, ktorý je žiarlivý (horlivý); Boh, ktorý neznáša súperenie“].“ (2. Mojžišova 20:5; poznámka pod čiarou v Reference Bible; porovnaj 2. Mojžišovu 20:22, 23; 22:20; 23:13, 24, 32, 33.) Jehova vstúpil do zmluvy s Izraelitmi a sľúbil im, že ich požehná a že ich privedie do Zasľúbenej krajiny. (2. Mojžišova 23:22, 31) A ľud povedal: „Všetko, čo hovoril Jehova, sme ochotní konať a byť poslušní.“ — 2. Mojžišova 24:7.
5, 6. a) Akého vážneho hriechu sa dopustili Izraeliti, keď boli utáborení pri vrchu Sinaj? b) Ako Jehova a jeho lojálni ctitelia prejavili pri Sinaji spravodlivú žiarlivosť?
5 Napriek tomu Izraeliti už zakrátko hrešili proti Bohu. Ešte stále boli utáborení na úpätí vrchu Sinaj. Mojžiš bol na vrchu už veľa dní, kde prijímal ďalšie pokyny od Boha, a ľud naliehal na Mojžišovho brata Árona, aby im urobil boha. Áron sa podvolil a urobil teľa zo zlata, ktoré ľud poskytol. Tvrdili, že tá modla predstavuje Jehovu. (Žalm 106:20) Nasledujúci deň obetovali obete a stále sa ‚jej klaňali‘. A potom „sa zabávali“. — 2. Mojžišova 32:1, 4, 6, 8, 17–19.
6 Mojžiš zostúpil z vrchu, keď Izraeliti oslavovali. Keď uvidel ich hanebné správanie, zvolal: „Kto je na Jehovovej strane?“ (2. Mojžišova 32:25, 26) Synovia Léviho sa zhromaždili k Mojžišovi a on im dal pokyn, aby si vzali meče a popravili modlárskych hýrivcov. Léviti, prejaviac žiarlivosť pre čisté uctievanie Boha, zabili asi 3000 svojich vinných bratov. Jehova túto akciu posilnil tým, že na prežijúcich zoslal pohromu. (2. Mojžišova 32:28, 35) Potom Boh zopakoval príkaz: „Nevrhneš [sa] na zem pred iným bohom, pretože Jehova, ktorého meno je Žiarlivý, on je žiarlivým Bohom.“ — 2. Mojžišova 34:14.
Baal z Peoru
7, 8. a) Ako mnohí Izraeliti upadli do hrubého modlárstva v spojitosti s Baalom z Peoru? b) Ako sa skončila pohroma od Jehovu?
7 O štyridsať rokov neskôr, keď sa izraelský národ chystal vojsť do Zasľúbenej krajiny, príťažlivé moábske a madianske ženy zlákali mnohých Izraelitov, aby prišli a tešili sa z ich pohostinnosti. Tí muži mali odmietnuť dôverné spoločenstvo s uctievačmi falošných bohov. (2. Mojžišova 34:12, 15) Oni však namiesto toho bežali ako ‚býky na porážku‘, dopúšťali sa smilstva s tými ženami a pripájali sa k nim v klaňaní sa Baalovi z Peoru. — Príslovia 7:21, 22; 4. Mojžišova 25:1–3.
8 Jehova zoslal pohromu, aby usmrtila tých, čo sa zapojili do tohto hanebného uctievania sexu. A nevinným Izraelitom Boh prikázal, aby zabili svojich vinných bratov. Izraelský náčelník Zimri si v bezočivom odpore priviedol do svojho stanu madiansku kňažnú, aby s ňou mal pohlavný styk. Keď to uvidel bohabojný kňaz Pinchas, nemravnú dvojicu popravil. Potom sa pohroma zastavila a Boh vyhlásil: „Pinchas... odvrátil môj hnev od Izraelitov; prejavil medzi nimi rovnaký žiarlivý hnev, aký podnecuje mňa, a preto som vo svojej žiarlivosti Izraelitov nevyhladil.“ (4. Mojžišova 25:11, The New English Bible) I keď národ bol pred zničením zachránený, najmenej 23 000 Izraelitov zomrelo. (1. Korinťanom 10:8) Prišli o svoju dlho prechovávanú nádej na vojdenie do Zasľúbenej krajiny.
Výstražná lekcia
9. Čo postihlo ľud Izraela a Júdu, pretože neboli žiarliví pre čisté uctievanie Jehovu?
9 Je smutné, že Izraeliti na tieto lekcie zakrátko zabudli. Nepreukázali sa ako žiarliví pre čisté uctievanie Jehovu. „Svojimi rytinami... podnecovali [Boha] k žiarlivosti.“ (Žalm 78:58) Preto Jehova dovolil, aby Asýrčania v roku 740 pred n. l. vzali desať izraelských kmeňov do zajatia. Zostávajúce dvojkmeňové Judské kráľovstvo postihol podobný trest, keď jeho hlavné mesto Jeruzalem bolo v roku 607 pred n. l. zničené. Mnohí boli zabití a prežijúci boli odvedení do zajatia v Babylone. Aký je to výstražný príklad pre všetkých kresťanov dnes! — 1. Korinťanom 10:6, 11.
10. Čo sa stane nekajúcnym modlárom?
10 Jedna tretina obyvateľstva zeme — asi 1,9 miliardy — sa teraz vyhlasuje za kresťanov. (1994 Britannica Book of the Year) Väčšina z nich patrí k cirkvám, ktoré pri uctievaní používajú ikony, obrazy a kríže. Jehova neušetril svoj ľud, ktorý ho svojím modlárstvom podnecoval k žiarlivosti. A neušetrí ani tých, ktorí sa vyhlasujú za kresťanov a uctievajú za pomoci hmotných predmetov. „Boh je Duch, a tí, ktorí ho uctievajú, musia ho uctievať duchom a pravdou,“ povedal Ježiš Kristus. (Ján 4:24) Okrem toho, Biblia kresťanov vystríha, aby sa chránili pred modlárstvom. (1. Jána 5:21) Nekajúcni modlári sú medzi tými, ktorí nezdedia Božie Kráľovstvo. — Galaťanom 5:20, 21.
11. Ako by sa kresťan mohol stať vinným z modlárstva, i keby sa neklaňal modle, a čo človeku pomôže vyhnúť sa takému modlárstvu? (Efezanom 5:5)
11 Pravý kresťan by sa nikdy nepoklonil modle, ale i tak sa musí vyhýbať čomukoľvek, čo Boh považuje za modlárske, nečisté a hriešne. Biblia napríklad napomína: „Umŕtvujte... svoje telesné údy, ktoré sú na zemi, čo sa týka smilstva, nečistoty, pohlavných vášní, škodlivej žiadosti a žiadostivosti, čo je modlárstvo. Pre tieto veci prichádza Boží hnev.“ (Kolosanom 3:5, 6) Poslúchanie týchto slov si vyžaduje odmietať nemravné správanie. Vyžaduje si to vyhýbať sa zábave, ktorá je zameraná na vzbudzovanie nečistých pohlavných chúťok. Namiesto uspokojovania takýchto chúťok sú praví kresťania žiarliví pre čisté uctievanie Boha.
Neskoršie príklady zbožnej žiarlivosti
12, 13. Ako dal Ježiš vynikajúci príklad v prejavovaní žiarlivosti pre čisté uctievanie Boha?
12 Najznamenitejším príkladom človeka, ktorý prejavoval žiarlivosť pre čisté uctievanie Boha, bol Ježiš Kristus. V prvom roku svojej služby uvidel chamtivých obchodníkov predávajúcich na nádvoriach chrámu. Židovskí návštevníci možno potrebovali služby peňazomencov, aby si mohli vymeniť zahraničnú menu za peniaze, ktoré boli prijateľné ako chrámová daň. Okrem toho si potrebovali kúpiť zvieratá a vtáky, aby mohli obetovať obete požadované Božím Zákonom. Také obchodné transakcie sa mali robiť mimo chrámových nádvorí. A čo bolo ešte horšie, obchodníci zjavne neprimerane využívali náboženské potreby svojich bratov tým, že určovali prehnane vysoké ceny. Ježiš, stravovaný žiarlivosťou pre čisté uctievanie Boha, použil bič, aby vyhnal ovce a dobytok. Okrem toho poprevracal stoly peňazomencov a povedal: „Prestaňte robiť z domu môjho Otca dom obchodu!“ (Ján 2:14–16) Tak Ježiš naplnil slová Žalmu 69:9: „Strávila [ma] úplná horlivosť [alebo „žiarlivosť“, Byington] pre tvoj dom.“
13 O tri roky neskôr si Ježiš opäť všimol chamtivých obchodníkov, ako obchodujú v Jehovovom chráme. Očistí chrám druhýkrát? Jeho žiarlivosť pre čisté uctievanie Boha bola rovnako silná ako vtedy, keď začínal svoju službu. Vyhnal predávajúcich i kupujúcich. A uviedol ešte silnejší dôvod svojho konania, keď povedal: „Či nie je napísané: ‚Môj dom sa bude nazývať domom modlitby pre všetky národy‘? Ale vy ste z neho urobili jaskyňu lupičov.“ (Marek 11:17) Aký úžasný príklad vytrvalosti v prejavovaní zbožnej žiarlivosti!
14. Ako by mala na nás pôsobiť Ježišova žiarlivosť pre čisté uctievanie?
14 Osobnosť teraz už osláveného Pána Ježiša Krista sa nezmenila. (Hebrejom 13:8) V tomto 20. storočí je rovnako žiarlivý pre čisté uctievanie svojho Otca, ako bol vtedy, keď bol na zemi. Možno to vidieť z Ježišových posolstiev siedmim zborom, ktoré sú zaznamenané v knihe Zjavenie. Hlavné uplatnenie majú teraz, v „Pánovom dni“. (Zjavenie 1:10; 2:1–3:22) Apoštol Ján videl vo videní osláveného Ježiša Krista s „očami ako ohnivý plameň“. (Zjavenie 1:14) To naznačuje, že nič neunikne Kristovej pozornosti, keď si prezerá zbory, aby zaistil, že zostanú čisté a vhodné pre službu Jehovovi. Dnešní kresťania musia mať na pamäti Ježišovu výstrahu pred snahou slúžiť dvom pánom — Bohu a bohatstvu. (Matúš 6:24) Hmotárskym členom laodicejského zboru Ježiš povedal: „Pretože si... vlažný, ani horúci, ani studený, vyvrhnem ťa zo svojich úst... Buď horlivý a rob pokánie.“ (Zjavenie 3:14–19) Vymenovaní zboroví starší by mali svojim spoluveriacim pomáhať slovom i príkladom, aby sa vyhli osídlu hmotárstva. A starší musia tiež chrániť stádo pred mravnou skazenosťou tohto sveta zameraného na sex. Okrem toho, Boží ľud sa neodvažuje tolerovať v zbore žiaden vplyv Jezábel. — Hebrejom 12:14, 15; Zjavenie 2:20.
15. Ako apoštol Pavol napodobňoval Ježiša v prejavovaní žiarlivosti pre uctievanie Jehovu?
15 Apoštol Pavol bol napodobňovateľom Krista. Aby chránil novopokrstených kresťanov pred duchovne nezdravými vplyvmi, povedal: „Som... žiarlivý na vás zbožnou žiarlivosťou.“ (2. Korinťanom 11:2) Predtým Pavla jeho žiarlivosť pre čisté uctievanie podnietila, aby tomu istému zboru dal pokyn vylúčiť nekajúcneho smilníka, ktorý pôsobil znečistenie. Inšpirované pokyny dané pri tejto príležitosti sú dnes veľkou pomocou pre starších v ich snahe udržať čistými viac než 75 500 zborov Jehovových svedkov. — 1. Korinťanom 5:1, 9–13.
Božia žiarlivosť prináša Božiemu ľudu úžitok
16, 17. a) Aký postoj prejavili národy, keď Boh potrestal staroveké Judsko? b) Ako Jehova prejavil svoju žiarlivosť pre Jeruzalem po 70 rokoch zajatia Júdu?
16 Keď Boh potrestal judský ľud tým, že dovolil, aby boli vzatí do zajatia v Babylone, vtedy sa im posmievali. (Žalm 137:3) Edomčania dokonca v žiarlivej nenávisti pomáhali Babylončanom priviesť nešťastie na Boží ľud a Jehova si to všímal. (Ezechiel 35:11; 36:15) Prežijúci sa v zajatí kajali a po 70 rokoch ich Jehova vrátil do ich krajiny.
17 Judský ľud bol spočiatku v zúfalej situácii. Mesto Jeruzalem a jeho chrám boli v troskách. Ale okolité národy odporovali všetkým snahám o znovupostavenie chrámu. (Ezdráš 4:4, 23, 24) Čo Jehova v súvislosti s tým cítil? Inšpirovaná správa uvádza: „Toto povedal Jehova vojsk: ‚Žiarlil som pre Jeruzalem a pre Sion veľkou žiarlivosťou. Veľkým rozhorčením sa cítim rozhorčený proti národom, ktoré sú v pohode, pretože ja, ja som sa cítil rozhorčený len v malej miere, ale oni, oni napomohli k nešťastiu.‘ Preto toto povedal Jehova: ‚Určite sa vrátim k Jeruzalemu s milosrdenstvom. Bude v ňom vystavaný môj dom,‘ je výrok Jehovu vojsk.“ (Zechariáš 1:14–16) V súlade s týmto sľubom chrám a mesto Jeruzalem boli úspešne postavené znovu.
18. Čo zažili praví kresťania počas prvej svetovej vojny?
18 Pravý kresťanský zbor mal v 20. storočí podobnú skúsenosť. Počas prvej svetovej vojny Jehova svoj ľud disciplinoval, pretože neboli v tom svetovom konflikte prísne neutrálni. (Ján 17:16) Boh dovolil politickým mocnostiam, aby ich utláčali, a duchovenstvo kresťanstva sa z toho nešťastia radovalo. Duchovní sa v skutočnosti ujímali vedenia v podnecovaní politických zložiek, aby zakázali dielo Bádateľov Biblie, ako boli vtedy Jehovovi svedkovia nazývaní. — Zjavenie 11:7, 10.
19. Ako Jehova prejavuje žiarlivosť pre svoje uctievanie od roku 1919?
19 Jehova však prejavil žiarlivosť pre svoje uctievanie a v povojnovom roku 1919 vzal svoj kajúcny ľud opäť do svojej priazne. (Zjavenie 11:11, 12) V dôsledku toho počet ľudí chváliacich Jehovu vzrástol z menej než 4000 v roku 1918 na asi 5 miliónov dnes. (Izaiáš 60:22) Jehovova žiarlivosť pre jeho čisté uctievanie sa čoskoro prejaví ešte dramatickejším spôsobom.
Budúce skutky božskej žiarlivosti
20. Čo Boh čoskoro urobí, aby prejavil svoju žiarlivosť pre čisté uctievanie?
20 Cirkvi kresťanstva išli po stáročia cestou odpadlíckych Židov, ktorí podnecovali Jehovu k žiarlivosti. (Ezechiel 8:3, 17, 18) Zakrátko bude Jehova Boh konať tak, že vloží do sŕdc členov Spojených národov drastickú myšlienku. Tým budú tieto politické mocnosti podnietené, aby spustošili kresťanstvo i zvyšok falošného náboženstva. (Zjavenie 17:16, 17) Praví uctievatelia prežijú toto desivé vykonanie božského rozsudku. Budú reagovať na slová nebeských tvorov, ktorí hovoria: „Chváľte Jah, ľudia!... Vykonal totiž súd nad veľkou smilnicou [falošným náboženstvom], ktorá porušila zem svojím smilstvom [svojím falošným učením a podporou skazených politikov], a pomstil krv svojich otrokov, ktorá bola na jej ruke.“ — Zjavenie 19:1, 2.
21. a) Čo urobí Satan a jeho systém po tom, čo bude zničené falošné náboženstvo? b) Ako zareaguje Boh?
21 Čo sa stane po zničení svetovej ríše falošného náboženstva? Satan podnieti politické mocnosti, aby podnikli globálny útok na Jehovov ľud. Ako zareaguje pravý Boh na tento Satanov pokus o odstránenie pravého uctievania z povrchu zeme? Ezechiel 38:19–23 nám hovorí: „V svojom zápale [alebo žiarlivosti], v ohni svojej zúrivosti [ja, Jehova,] budem musieť hovoriť... A ja sa s ním [so Satanom] budem súdiť morom a krvou; a zošlem zaplavujúci lejak a krupobitie, oheň a síru naňho a na jeho hordy a na tie mnohé národy, ktoré budú s ním. A istotne sa zvelebím a posvätím sa a urobím sa známym pred očami mnohých národov; a budú musieť poznať, že som Jehova.“ — Pozri aj Sofoniáša 1:18; 3:8.
22. Ako môžeme dať najavo, že sme žiarliví pre čisté uctievanie Jehovu?
22 Akou útechou je vedieť, že Zvrchovaný Panovník vesmíru sa o svojich pravých ctiteľov žiarlivo stará! Z hlbokého ocenenia pre jeho nezaslúženú láskavosť buďme žiarliví pre čisté uctievanie Jehovu Boha. Kiež s horlivosťou pokračujeme v kázaní dobrého posolstva a s dôverou očakávame veľkolepý deň, keď Jehova zvelebí a posvätí svoje veľké meno. — Matúš 24:14.
Otázky na rozjímanie
◻ Čo znamená byť žiarlivý pre Jehovu?
◻ Čo sa môžeme naučiť z príkladu starovekých Izraelitov?
◻ Ako sa môžeme vyhnúť tomu, že by sme podnecovali Jehovu k žiarlivosti?
◻ Ako Boh a Kristus prejavujú žiarlivosť pre čisté uctievanie?
[Rámček na strane 12]
Láska nie je žiarlivá
BIBLICKÝ učenec 19. storočia Albert Barnes napísal o závisti: „Je jedným z najčastejších prejavov zla, ktorý jasne ukazuje hlbokú skazenosť človeka.“ Ďalej povedal: „Ten, kto by dokázal ísť po stopách všetkých vojen, sporov a svetských plánov až k ich zdroju — ba aj všetkých plánov a zámerov ľudí vyhlasujúcich sa za kresťanov, ktoré tak veľmi kazia ich náboženstvo a robia ich svetsky zmýšľajúcimi, k ich skutočnému počiatku — bol by prekvapený zistením, ako veľa treba pripísať závisti. Bolí nás, že druhým sa darí lepšie ako nám; túžime mať to, čo majú druhí, hoci na to nemáme žiadne právo; a to vedie k rôznym trestuhodným metódam, ktoré sa používajú, aby sa ich potešenie z toho zmenšilo alebo aby sme to získali my, alebo aby sa ukázalo, že nemajú tak veľa, ako sa všeobecne predpokladá... pretože tak bude uspokojený duch závisti v našom vnútri.“ — Rimanom 1:29; Jakub 4:5.
V protiklade k tomu Barnes vyslovil zaujímavý výrok o láske, ktorá „nezávidí“. (1. Korinťanom 13:4, King James Version) Napísal: „Láska nezávidí druhým šťastie, z ktorého sa tešia; má potešenie v ich blahu; a keď sa ich šťastie zväčšuje... tí, ktorí sú ovplyvňovaní láskou... ho nebudú znižovať; nebudú ich zahanbovať pre to, čo majú; nebudú odvádzať pozornosť od toho šťastia; nebudú šomrať ani sa ponosovať, že im sa takej veľkej priazne nedostáva... Keby sme druhých milovali — keby sme sa z ich šťastia radovali, nezávideli by sme im.“
[Obrázok na strane 10]
Pinchas bol žiarlivý pre čisté uctievanie Jehovu