Sú pochybnosti o Ježišovi opodstatnené?
NAOZAJ konal Ježiš z Nazaretu zázraky? Bol vzkriesený z mŕtvych, ako to hlásali jeho učeníci? Žil vôbec? Zdá sa, že v našej modernej dobe mnohí ľudia nie sú schopní s istotou odpovedať na také otázky. Prečo? Lebo prechovávajú pochybnosti o Ježišovi a pochybnosti sú pocity neistoty, keď človek nevie, či je nejaká vec pravdivá alebo možná. Sú však pocity neistoty v súvislosti s Ježišom opodstatnené? Pozrime sa.
Ako boli pochybnosti o Ježišovi zasiate
Istí nemeckí teológovia koncom 19. a začiatkom 20. storočia vykresľovali Ježiša ako „fiktívnu postavu starovekej Cirkvi“. Ich napádanie Ježišovej historickosti viedlo medzi učencami na začiatku tohto storočia ku kontroverzii, ktorá v tom čase prenikla na verejnosť a má určitý vplyv ešte aj dnes. Napríklad nedávna štúdia v Nemecku odhalila, že 3 percentá opýtaných veria, že Ježiš „nikdy nežil“ a že „si ho vymysleli apoštoli“. Áno, semená pochybností o Ježišovi, ktoré boli zasiate začiatkom tohto storočia, nachádzajú ešte aj teraz živnú pôdu v srdciach ľudí.
Prečo je záver, že Ježiš bol „vymyslený“, jednoducho neopodstatnený? Biblický učenec Wolfgang Trilling to komentuje takto: „Spor o to, či Ježiš vôbec žil, inými slovami, či bol historickou postavou, alebo mýtom, bol vyriešený. Táto otázka sa vyriešila vedeckým spôsobom, a to prinajmenšom tak, že vážne premýšľajúci ľudia už nepovažujú tento problém za akademickú otázku.“ Napriek tomu niektorí ľudia stále pochybujú o tom, že Ježiš niekedy existoval. Preskúmajme teda, ako môže niekto preukázať Ježišovu historickosť a tiež odstrániť ďalšie pochybnosti v súvislosti s ním.
Svedectvá, ktoré rozptyľujú pochybnosti
Potupná poprava Ježiša ako dajakého opovrhnutiahodného zločinca poskytuje „ten najpresvedčivejší argument proti odporcom Ježišovej historickosti“, tvrdí W. Trilling. Prečo? Lebo táto poprava „stála v ceste, dokonca bránila šíreniu novej viery medzi Židmi i Nežidmi“. (Porovnaj 1. Korinťanom 1:23.) Ak poprava Ježiša Mesiáša bola takou bezočivou urážkou pre Židov aj pre pohanov, sotva by bola výmyslom apoštolov! Navyše, Ježišovu smrť ako historickú udalosť dokladajú nielen štyri evanjeliá, ale aj rímsky spisovateľ Tacitus a židovský Talmud.a
Aj ďalšie udalosti z Ježišovho života sú pre to, čo nám o ňom hovoria, považované za vnútorné svedectvo o hodnovernosti evanjelií. Napríklad, vymysleli by si Ježišovi nasledovníci to, že Ježiš pochádzal z Nazaretu, zo zdanlivo nepopulárneho miesta? Alebo, je pravdepodobné, že by si vymysleli to, že ho zradil Judáš, jeho dôverný spoločník? Zdá sa realistické domnievať sa, že by si vymysleli príbeh o tom, ako zbabelo Ježiša opustili ostatní učeníci? Je zaiste nelogické, že by učeníci vykonštruovali podrobnosti natoľko deštruktívnej povahy, a potom ich široko-ďaleko rozhlasovali! Navyše, Ježišovo umenie vyučovať sa vyznačovalo jedinečným štýlom. Židovská literatúra prvého storočia neobsahuje nič porovnateľné s jeho podobenstvami. Ktorá anonymná osoba by kedy mohla „vymyslieť“ také majstrovské dielo, akým je Kázeň na vrchu? Všetky tieto argumenty smerujú k potvrdeniu vierohodnosti evanjelií ako správ o Ježišovom živote.
Existujú aj vonkajšie svedectvá o Ježišovej historickosti. Štyri evanjeliá ho zobrazujú na konkrétnom, presne a detailne vykreslenom historickom pozadí. Miesta ako Betlehem a Galilea; významní jednotlivci a skupiny, ako bol Pontský Pilát a farizeji; ako aj židovské zvyky a ďalšie zvláštnosti nie sú iba výmyslom. Boli súčasťou usporiadania života v prvom storočí a boli potvrdené nebiblickými prameňmi a archeologickými nálezmi.
Existujú teda presvedčivé vnútorné i vonkajšie svedectvá o tom, že Ježiš je historickou osobnosťou.
Dosť veľa ľudí však prechováva pochybnosti o zázrakoch, ktoré sa ho týkajú. Naozaj, podľa prieskumu, ktorý sme už citovali, iba menšina nemeckých návštevníkov kostola pevne verí, že Ježišove zázraky a jeho vzkriesenie „sa naozaj uskutočnili“. Sú pochybnosti o Ježišových zázrakoch a jeho vzkriesení opodstatnené?
Prečo niektorí pochybujú o Ježišových zázrakoch
Matúš 9:18–36 podáva správu o tom, že Ježiš zázračne uzdravoval chorých, kriesil mŕtvych a vyháňal démonov. Istý historik, profesor Hugo Staudinger, to komentuje takto: „Je skrátka celkom neuveriteľné, že tieto neobyčajné správy sú iba výtvorom živej predstavivosti a z hľadiska histórie je to aj nemožné.“ Prečo? Pretože sa zdá, že najranejšie evanjeliá boli napísané v čase, keď ešte žilo veľa očitých svedkov týchto zázrakov! Ďalšie potvrdenie možno nájsť v tom, pokračuje pán Staudinger, že židovskí odporcovia „nikdy nepopreli, že Ježiš konal neobyčajné skutky“. Aj keď ignorujeme všetky ostatné dôkazy a zakladáme svoj úsudok iba na tomto vonkajšom svedectve, zisťujeme, že Ježišove zázraky sú určite hodny našej viery. — 2. Timotejovi 3:16.
Aj keď „väčšina Nemcov je presvedčená, že Ježiš uzdravoval chorých ľudí“, mnohí majú pochybnosti o moci, ktorá bola za týmto uzdravovaním. Napríklad istý známy nemecký teológ sa verejne vyjadril, že uzdravovanie, ktoré vykonával Ježiš, bolo výsledkom moci sugescie ovplyvňujúcej ľudí, ktorí trpeli duševnou tiesňou. Je to správne vysvetlenie?
Uvažujme. Marek 3:3–5 uvádza, že Ježiš vyliečil uschnutú ruku istého muža. Je však uschnutá ruka výsledkom duševnej tiesne? Rozhodne nie. Toto uzdravenie preto nemožno pripísať moci sugescie. Čo teda Ježišovi umožňovalo konať zázraky? Profesor Staudinger pripúšťa: „Ak neexistujú zákony, ktoré platia absolútne, a ak človek úplne nepopiera Boha, potom v podstate nemôže vylúčiť možnosť, že Boh, ktorého moc prevyšuje moc človeka, je schopný vykonať veci, ktoré nie sú bežné.“ Áno, Ježiš naozaj „Božou mocou“ doslovne uzdravoval ľudí, ktorí boli chorí. Niet teda nijakého dôvodu pochybovať o pravosti jeho zázrakov. — Lukáš 9:43; Matúš 12:28.
Ako uvádza The American Peoples Encyclopedia, ak sa uskutočnil najväčší zo všetkých zázrakov — Ježišovo vzkriesenie — všetky ostatné zázraky zaznamenané v evanjeliách „spadajú do sféry možných“ zázrakov. Bol Ježiš naozaj vzkriesený z mŕtvych?
Sú pochybnosti o Ježišovom vzkriesení opodstatnené?
Uvažujme najprv o jednom príklade silného nepriameho dôkazu, ktorý podporuje pravdivosť Ježišovho vzkriesenia — jeho prázdna hrobka. Ježišovi súčasníci, ba ani jeho odporcovia nespochybňovali fakt, že jeho hrob bol nájdený prázdny. (Matúš 28:11–15) Podvod by bol ľahko odhalený! Spomínané encyklopedické dielo prichádza k správnemu záveru: „Nikdy nebolo navrhnuté nijaké podložené vysvetlenie prázdnej hrobky, okrem biblického výroku: ‚Nie je tu; lebo je vzkriesený‘ (Mat. 28:6).“
Niektorí ľudia namietajú, že to boli iba Ježišovi učeníci, ktorí všade rozhlasovali, že Ježiš je vzkrieseným Mesiášom. To je pravda. Nebola však hodnovernosť ich posolstva pevne založená na historickej skutočnosti, a to najmä na Ježišovej smrti a vzkriesení? Určite bola. Apoštol Pavol si uvedomoval túto súvislosť, keď napísal: „Ak Kristus nebol vzkriesený, naše zvestovanie je istotne márne a márna je naša viera. A navyše, sme nájdení ako falošní Boží svedkovia, pretože sme svedčili proti Bohu, že vzkriesil Krista.“ — 1. Korinťanom 15:14, 15; porovnaj Jána 19:35; 21:24; Hebrejom 2:3.
V prvom storočí žili mnohí ľudia, ktorých totožnosť bola dobre známa a ktorí mohli dosvedčiť, že Ježiš sa po svojej smrti zjavil. Patrilo k nim 12 apoštolov a Pavol, ako aj vyše 500 ďalších očitých svedkov.b (1. Korinťanom 15:6) Majme tiež na pamäti dôvod, prečo Matej spĺňal predpoklady, aby sa stal nástupcom neverného apoštola Judáša. Skutky 1:21–23 uvádzajú, že Matej mohol dosvedčiť Ježišovo vzkriesenie a skoršie udalosti v súvislosti s ním. Ak by Ježišov život a vzkriesenie boli výmyslom, a nie skutočnosťou, taká požiadavka na ustanovenie za apoštola by iste bola úplne nezmyselná.
Keďže toľko očitých svedkov z prvého storočia mohlo dosvedčiť Ježišov život, zázraky, smrť a vzkriesenie, kresťanská viera sa pomerne rýchlo rozšírila po celej Rímskej ríši napriek spomínaným prekážkam. Ježišovi nasledovníci boli ochotní zniesť ťažkosti, prenasledovanie, ba aj smrť, aby všade rozhlasovali toto vzkriesenie a základnú pravdu, ktorá z neho vyplývala. Akú pravdu? Že Ježišovo vzkriesenie bolo možné iba vďaka Božej moci. A prečo Jehova Boh vzkriesil Ježiša z mŕtvych? Odpoveď na túto otázku ukazuje, kým je historický Ježiš.
V deň Letníc apoštol Peter otvorene oznámil užasnutým Židom v Jeruzaleme: „Toho Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami. Keďže bol teda vyvýšený na miesto po Božej pravici a dostal od Otca sľúbeného svätého ducha, vylial to, čo vidíte a počujete. Veď Dávid nevystúpil do nebies, ale hovorí: ‚Jehova povedal môjmu Pánovi: „Seď po mojej pravici, dokiaľ ti nedám tvojich nepriateľov ako podnož pod nohy.“‘ Preto nech celý dom Izraela s istotou pozná, že Boh ho urobil aj Pánom aj Kristom, toho Ježiša, ktorého ste pribili na kôl.“ (Skutky 2:32–36) Áno, Jehova Boh urobil Ježiša z Nazaretu „aj Pánom aj Kristom“. Sú pochybnosti týkajúce sa jeho úlohy v tejto časti Božieho predsavzatia opodstatnené?
Prečo sú pochybnosti o Ježišovej súčasnej úlohe?
Ako možno rozptýliť všetky pochybnosti o Ježišovej totožnosti a úlohe? Skutočnosťou, že bol nepochybne pravým prorokom. Predpovedal vojny, hladomory, zemetrasenia, zločinnosť a nedostatok lásky, a to všetko dnes vidíme. Navyše predpovedal: „Toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom; a potom príde koniec.“ (Matúš 24:3–14) Spĺňanie týchto proroctiev dokazuje, že Ježiš je vzkrieseným Kristom, ktorý neviditeľne vládne „uprostred svojich nepriateľov“ a čoskoro privedie Boží nový svet. — Žalm 110:1, 2; Daniel 2:44; Zjavenie 21:1–5.
Ľudstvo, teraz ako nikdy predtým, naliehavo potrebuje nejakého Záchrancu s nadľudskou múdrosťou. Prečo by sme mali pochybovať, že Ježiš je tou správne zvolenou osobou pre záchranu ľudstva? Ján, ktorý bol očitým svedkom Ježišových pôsobivých zázrakov a jeho vzkriesenia, vyhlásil: „A my sami sme videli a svedčíme, že Otec vyslal svojho Syna ako Záchrancu sveta.“ (1. Jána 4:14; porovnaj Jána 4:42.) Práve tak ako nemáme žiaden rozumný základ, aby sme pochybovali o Ježišovej existencii, o jeho zázrakoch, smrti a vzkriesení, nemáme ani žiaden dôvod pochybovať o tom, že ho Jehova Boh dosadil na trón ako právoplatného Kráľa po svojej pravici. Ježiš z Nazaretu je nepochybne Kráľom Božieho Kráľovstva a „Záchrancom sveta“. — Matúš 6:10.
[Poznámky pod čiarou]
a Iba určití učenci prijímajú polemické zmienky o Ježišovi v Talmude ako pravé. Naproti tomu zmienky o Ježišovi, ktoré pochádzajú od Tacita, Suetonia, Plinia Mladšieho, a aspoň jedna od Flavia Josepha, sú všeobecne prijímané ako dôkaz historickej existencie Ježiša.
b Vzkriesený Ježiš pri jednej príležitosti jedol rybu so svojimi učeníkmi, čo dokazuje, že jeho zjavenie nebolo iba vidinou, ako tvrdia niektorí dnes. — Lukáš 24:36–43.