Tieto prekážky môžeš prekonať!
JUMBO jet môže viezť na palube stovky cestujúcich a tony nákladu. Ako sa môže také ťažké lietadlo odpútať od zeme? Jednoducho — pomocou vztlaku.
Keď sa lietadlo rúti po rozjazdovej dráhe, vzduch sa ženie ponad i popod zakrivené krídla. To vytvára vzostupnú silu nazývanú vztlak. Keď vznikne dostatočný vztlak, lietadlo sa môže odpútať od zeme a letieť. Pravdaže, preťažené lietadlo nemôže vytvoriť dostatočný vztlak, aby vzlietlo.
Aj my môžeme byť preťažení. Pred stáročiami kráľ Dávid povedal, že jeho ‚previnenia sú preňho ako priťažký náklad‘. (Žalm 38:4) Podobne Ježiš Kristus hovoril o preťažení úzkostlivými životnými starosťami. (Lukáš 21:34) Aj negatívne myšlienky a pocity nás môžu ťažiť do takej miery, že sa môže zdať ťažké „vzlietnuť“. Si takýmto spôsobom preťažený? Alebo ti niečo prekáža v ďalšom duchovnom raste? Ak je to tak, čo by tu pomohlo?
Nudíš sa?
Nuda, na ktorú sa dnes ľudia bežne sťažujú, sa stáva vnútornou prekážkou dokonca aj pre niektorých z Jehovovho ľudu. Najmä mladí majú sklon vyhýbať sa niektorým činnostiam ako nudným. Máš niekedy takýto pocit v súvislosti s kresťanskými zhromaždeniami? Ak je to tak, čo môžeš urobiť, aby ťa účasť na zhromaždeniach povzbudzovala?
Kľúčom je zapájať sa. Pavol napísal mladému mužovi Timotejovi: „Cvič sa v zbožnej oddanosti ako v svojom cieli. Lebo telesné cvičenie je na máločo užitočné, ale zbožná oddanosť je užitočná na všetko, lebo má sľub terajšieho života a toho, ktorý má prísť.“ (1. Timotejovi 4:7, 8) Kniha o telesnom cvičení by bola nudná a mala by malú hodnotu, keby sme si neprecvičili odporúčané cviky. Kresťanské zhromaždenia sú určené na cvičenie našej mysle a bude to tak vtedy, keď sa na ne budeme pripravovať a budeme sa na nich aktívne zúčastňovať. Keď sa takto zapojíme, budeme mať zo zhromaždení väčší úžitok a stanú sa pre nás zaujímavejšími.
V súvislosti s tým mladá kresťanská žena Mara povedala: „Ak sa na zhromaždenie nepripravím, nemám z neho radosť. Ale ak sa vopred pripravím, moja myseľ a srdce sú vnímavejšie. Zhromaždenia sa stávajú zmysluplnejšími a ja sa teším na dávanie komentárov.“
Učiť sa počúvať môže byť tiež pomocou. Počúvať dobrú hudbu je ľahké a prináša to potešenie ihneď. Ale nie každé uspokojenie je okamžité. Uspokojenie z programu zhromaždenia dosiahneme len vtedy, keď pozorne počúvame to, čo sa hovorí. Kresťanka menom Rachel zistila: „Keď rečník nerozpráva živo, musím sa veľmi silne sústrediť. Držím sa pravidla: ‚Čím menej pútavá prednáška, tým viac sa musím sústrediť‘... Dávam mimoriadny pozor na biblické texty a snažím sa z nich čo najviac vyťažiť.“ Musíme sa tak ako Rachel viesť k disciplíne, aby sme počúvali. Kniha Prísloví hovorí: „Syn môj, venuj pozornosť mojej múdrosti. Nakloň uši k mojej rozlišovacej schopnosti.“ — Príslovia 5:1.
Určité informácie predkladané na zhromaždeniach sa môžu trochu opakovať. Ale to je nevyhnutné! Všetci Boží služobníci potrebujú pripomienky. Nedokonalý človek so svojimi nestálymi sklonmi a slabou pamäťou potrebuje každú dostupnú pomoc. Apoštol Peter ‚bol naklonený k tomu, aby svojim spoluveriacim pripomínal niektoré veci, hoci ich poznali a boli upevnení v pravde‘. (2. Petra 1:12) Aj Ježiš vysvetlil, že „každý verejný učiteľ... je ako človek, hospodár, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové aj staré“. (Matúš 13:52) A tak hoci naše zhromaždenia prinášajú niektoré známe biblické myšlienky alebo ‚staré poklady‘, vždy sú tu aj niektoré ‚nové poklady‘, ktoré nás potešia.
Rozhodnutie mať plný úžitok zo zhromaždení môže viesť k naozajstnému duchovnému pozdvihnutiu. „Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby [tí, ktorí žobrú o ducha],“ povedal Ježiš. (Matúš 5:3, poznámka pod čiarou v Reference Bible) Takýto postoj k zdravému duchovnému pokrmu poskytovanému na zhromaždeniach zaženie nudu. — Matúš 24:45–47.
Skľúčený zlým príkladom?
Rozrušilo ťa správanie niekoho vo vašom zbore? Možno si si kládol otázku: ‚Ako sa môže nejaký brat takto správať, a pritom mať stále dobrú povesť?‘ Takéto myšlienky môžu pôsobiť ako vnútorná prekážka, zaslepiac nás voči hodnote príjemného spoločenstva, ktoré môžeme mať s Božím ľudom. — Žalm 133:1.
Niektorí členovia zboru v Kolosách mali možno podobný problém. Pavol ich nabádal: „Ďalej sa navzájom znášajte a ochotne si vzájomne odpúšťajte, ak má niekto proti inému dôvod na sťažnosť.“ (Kolosanom 3:13) Pavol uznal, že niektorí koloskí kresťania sa azda správali zle, a tak možno dali iným oprávnený dôvod na sťažnosť. Preto by sme nemali byť príliš prekvapení, ak niekomu z našich bratov alebo sestier dakedy chýba niektorá kresťanská vlastnosť. Ježiš dal rozumnú radu, pokiaľ ide o riešenie vážnych problémov. (Matúš 5:23, 24; 18:15–17) Ale väčšinou môžeme nedostatky spoluveriacich jednoducho zniesť a odpustiť im. (1. Petra 4:8) Takýto prístup môže byť v skutočnosti na naše vlastné dobro i na dobro ostatných. Prečo je to tak?
„Pochopenie človeka určite zmierni jeho hnev a je od neho pekné, ak prejde ponad priestupok,“ hovoria Príslovia 19:11. O čo lepšie je odpustiť, než dovoliť, aby nás trápil hnev a rozhorčenie! Salvador, jeden starší známy svojou láskavou povahou, povedal: „Keď sa ku mne nejaký brat správa zle alebo mi povie niečo neláskavé, položím si otázku: ‚Ako môžem bratovi pomôcť? Ako sa môžem vyhnúť tomu, že by som stratil vzácny vzťah, ktorý k nemu mám vytvorený?‘ Vždy si uvedomujem, aké je ľahké povedať niečo nepekné. Ak niekto hovorí bezmyšlienkovite, ideálnym riešením preňho by bolo vziať späť to, čo povedal, a začať úplne od začiatku. Ale to nie je možné; preto ďalej naberiem najlepší možný kurz a nevšímam si jeho poznámku. Jednoducho to radšej pripíšem výbuchu nedokonalého tela než pravej osobnosti brata.“
Možno máš pocit, že sa to omnoho ľahšie povie, než urobí. Ale veľa závisí od spôsobu, akým usmerňujeme naše myslenie. „Všetko... čo je hodné lásky, o tom ďalej uvažujte,“ radil Pavol. (Filipanom 4:8) „Hodné lásky“ doslova znamená „vyvolávajúce náklonnosť“. Jehova chce, aby sme sa zamýšľali nad tým, čo je v ľuďoch dobré, aby sme sa zamerali na to, čo vyvoláva náklonnosť, a nie rozhorčenie. On sám je pre nás v tomto ohľade najvyšším vzorom. Tak ako nám pripomína žalmista, „ak by si pozoroval previnenia, ó, Jah, ó, Jehova, kto by mohol obstáť?“ — Žalm 103:12; 130:3.
Je pravda, že príležitostne nás môže správanie niektorého brata sklamať, ale veľká väčšina našich spoluctiteľov je znamenitým príkladom kresťanského života. Ak na to budeme pamätať, budeme šťastní ako Dávid, keď budeme ‚veľmi chváliť Jehovu a medzi mnohými ľuďmi ho budeme chváliť‘. — Žalm 109:30.
Zdá sa veľmi ťažké byť svedkom?
Niektorí, žiaľ, ešte nezačali chváliť Jehovu pre ďalšiu vnútornú prekážku. Daktorí muži, ktorí nie sú Jehovovými svedkami, sa zodpovedne starajú o svoje rodiny, a dokonca podporujú svoje manželky v kresťanskej službe. Sú priateľskí a možno sa zaujímajú o zbor, ale zdráhajú sa stať oddanými služobníkmi Boha. Čo ich zdržiava?
Jedným z problémov môže byť to, že títo manželia pozorujú horlivú teokratickú aktivitu svojich manželiek a majú pocit, že byť svedkom je príliš náročné. Alebo možno majú strach, že by sa nikdy nedokázali zúčastňovať kazateľskej služby z domu do domu. Z ich pohľadu sa zdá, že zodpovednosti zatieňujú požehnania. Prečo majú takúto vnútornú prekážku? Väčšina ľudí, ktorí študujú Bibliu, sa učí a uplatňuje pravdu postupne. Ale neveriaci manželia si často veľmi uvedomujú všetky kresťanské zodpovednosti skôr, než si vytvoria motiváciu prijať ich.
Manuel, ktorý bol v takejto situácii, hovorí: „Asi desať rokov som sprevádzal manželku na zjazdy a na zhromaždenia. Aby som povedal pravdu, mal som radšej spoločnosť svedkov než spoločnosť ľudí vo svete, a bol som rád, keď som im mohol pomôcť. Zapôsobila na mňa láska, ktorú mali medzi sebou. Ale predstava chodiť z domu do domu bola pre mňa veľkou prekážkou a mal som obavy, že moji spolupracovníci si budú zo mňa robiť žarty.
Moja manželka bola ku mne veľmi trpezlivá a nikdy sa ma nesnažila nútiť, aby som študoval Bibliu. Ona i naše deti ‚kázali‘ hlavne svojím dobrým príkladom. José, starší zboru, mi preukazoval mimoriadny záujem. Myslím, že to bolo jeho povzbudenie, ktoré nakoniec spôsobilo, že som začal vážne študovať. Keď som sa dal pokrstiť, uvedomil som si, že najväčšie prekážky boli v mojej mysli. Len čo som sa rozhodol slúžiť Jehovovi, okúsil som jeho pomoc pri prekonávaní svojich obáv.“
Ako môžu manželky a kresťanskí starší pomôcť manželom, ako bol Manuel, aby prekonali túto vnútornú prekážku? Biblické štúdium môže vybudovať ocenenie a túžbu konať Božiu vôľu. Skutočne, dôkladné biblické poznanie je základom pre prejavovanie viery a pre dôveru v nádej, ktorá je pred nami. — Rimanom 15:13.
Čo povzbudí takýchto manželov, aby prijali ponuku biblického štúdia? Rozhodujúcim činiteľom môže byť často priateľstvo s niektorým chápajúcim bratom v zbore. Azda by sa s manželom mohol zoznámiť niektorý starší alebo iný skúsený brat. Keď sa vytvorí dobrý vzťah, potom už je potrebné možno len to, aby sa manželovi niekto ponúkol, že s ním bude študovať. (1. Korinťanom 9:19–23) Zatiaľ sa rozvážna kresťanská manželka môže so svojím neveriacim manželom deliť o malé duchovné sústa, uvedomujúc si, že manžel pravdepodobne nebude reagovať na nátlak. — Príslovia 19:14.
Manuel sa z vlastnej skúsenosti naučil, že keď človek získa duchovnú silu, z prekážok podobných vrchom sa stanú skôr akoby krtince. Jehova posilňuje tých, ktorí túžia slúžiť mu. (Izaiáš 40:29–31) V Božej sile a s podporou zrelých svedkov môžu byť vnútorné prekážky neveriacich manželov odstránené. Nebudú sa tak ľakať služby z domu do domu ani ich nezastrašia spolupracovníci, kým služba celou dušou sa stane pre nich príťažlivejšou. — Izaiáš 51:12; Rimanom 10:10.
Zachovávať si hybnú silu
Prekážky, ako sú tie tri, o ktorých sme uvažovali, sa dajú prekonať. Keď lietadlo vzlieta, obyčajne potrebuje maximálny výkon motorov a sústredenú pozornosť posádky lietadla. Počas vzlietania motory spotrebujú omnoho viac paliva než počas ktorejkoľvek inej fázy letu. Podobne odpútanie sa od negatívnych myšlienok a pocitov si vyžaduje maximálne úsilie a sústredenie. Naštartovanie môže byť najťažšou fázou, zatiaľ čo pokrok sa stáva ľahším, keď sa získala hybná sila. — Porovnaj 2. Petra 1:10.
Sila na pohyb dopredu sa udržiava tým, že človek pohotovo dbá na biblické povzbudenie. (Žalm 119:60) Môžeme si byť istí, že zbor nám bude chcieť pomôcť. (Galaťanom 6:2) Ale najdôležitejšia zo všetkého je podpora Jehovu Boha. Ako povedal Dávid, „buď požehnaný, ó, Jehova, ktorý denne za nás nosíš náklad“. (Žalm 68:19) Keď sa v modlitbe zbavíme bremena, náš náklad sa stáva ľahším.
Lietadlo niekedy nechá za sebou daždivý sivý svet, prejde cez vrstvu mrakov a letí k oblohe plnej žiarivého slnečného svetla. Aj my môžeme nechať za sebou negatívne myšlienky. S božskou pomocou môžeme akoby preraziť cez vrstvu mrakov a vyhrievať sa v žiarivej, šťastnej atmosfére celosvetovej rodiny Jehovových ctiteľov.
[Obrázky na strane 23]
S Jehovovou pomocou môžeme prekonať vnútorné prekážky