Čo je to masoretský text?

BEZ ohľadu na to, v ktorom jazyku si čítate Bibliu, je pravdepodobné, že časť knihy bola prekladaná priamo či nepriamo z masoretského textu, ktorý zahŕňa Hebrejské písma čiže „Starý Zákon“. Masoretských textov bolo v skutočnosti viac než iba jeden. Ktorý z nich bol teda vybratý a prečo? A čo to vôbec je masoretský text a ako vieme, že je spoľahlivý?

Jehovovo Slovo

Písanie Biblie sa začalo pri vrchu Sinaj v roku 1513 pred n. l. V 2. Mojžišovej 24:3, 4 sa dozvedáme: „Prišiel Mojžiš a rozprával ľudu všetky Jehovove slová a všetky sudcovské rozhodnutia, a všetok ľud jedným hlasom odpovedal a riekol: ‚Všetky slová, ktoré hovoril Jehova, sme ochotní konať.‘ Mojžiš preto zapísal všetky Jehovove slová.“

Hebrejské písma boli ďalej písané vyše tisíc rokov — od roku 1513 pred n. l. približne do roku 443 pred n. l. Keďže pisatelia boli inšpirovaní Bohom, je logické, že Boh bude riadiť veci tak, aby jeho posolstvo bolo verne zachované. (2. Samuelova 23:2; Izaiáš 40:8) Znamená to azda, že Jehova vylúči každú ľudskú chybu, aby pri vyhotovovaní odpisov nebolo zmenené ani písmeno?

Dvere nepresnosti pootvorené

Napriek tomu, že Božie Slovo odpisovali z pokolenia na pokolenie muži, ktorí si ho veľmi vážili, do rukopisov v určitej miere prenikli chyby spôsobené ľuďmi. Pisatelia Biblie boli inšpirovaní, ale odpisovači nepracovali pod božskou inšpiráciou.

Po návrate z babylonského vyhnanstva v roku 537 pred n. l. si Židia osvojili nový spôsob písania, pri ktorom sa používali kvadrátne písmená, ktoré sa naučili v Babylone. Táto veľká zmena priniesla so sebou problém, že niektoré podobné písmená sa mohli omylom zamieňať. Keďže hebrejčina je jazyk založený na spoluhláskach, pričom samohlásky si dopĺňa čitateľ podľa porozumenia kontextu, zmena jednej spoluhlásky by mohla ľahko zmeniť význam slova. Vo väčšine prípadov by sa však také chyby zistili a opravili.

Prevažná väčšina Židov sa po páde Babylona nevrátila do Izraela. Preto sa duchovnými centrami židovských komunít po celom Strednom východe a Európe stali synagógy.a Každá synagóga potrebovala odpisy zvitkov Písiem. S rastom počtu odpisov vzrástla aj možnosť vzniku chýb odpisovačov.

Pokusy zavrieť dvere nepresnosti

Od prvého storočia n. l. sa pisári v Jeruzaleme pokúšali zaviesť vzorový text, podľa ktorého by sa mohli opravovať všetky ostatné zvitky Hebrejských písiem. Nejestvoval však žiaden definitívny systém odlišovania originálu textu od rukopisov, ktoré obsahovali chyby odpisovačov. Zdá sa, že od druhého storočia n. l. bol spoluhláskový text Hebrejských písiem už dosť ustálený, i keď ešte nebol autoritatívne zavedený. Citáty Hebrejských písiem, ktoré sú v Talmude (zostavovanom medzi druhým a šiestym storočím n. l.), dosť často poukazujú na odlišný prameň od toho, ktorý sa stal neskôr známym ako masoretský text.

Slovo „tradícia“ je v hebrejčine masorah alebo masoret. Do šiesteho storočia nášho letopočtu sa tí, čo strážili tradíciu presného odpisovania Hebrejských písiem, stali známymi ako masoreti. Odpisy, ktoré robili, sa nazývajú masoretské texty. Čo bolo zvláštne na ich práci a na textoch, ktoré pripravovali?

Hebrejčina ako živý, národný jazyk už vymizla a mnohí Židia ju už nepoznali dobre. Preto bolo ohrozené aj porozumenie spoluhláskového biblického textu. Na jeho ochranu masoreti vyvinuli systém samohlások predstavovaných bodkami a čiarkami. Tie sa dávali nad a pod spoluhlásky. Masoreti vyvinuli aj zložitý systém značiek, ktoré slúžili ako určitá forma interpunkcie a ako vodidlo pre presnejšiu výslovnosť.

Na miestach, kde masoreti cítili, že predchádzajúce generácie pisárov text pozmenili alebo nesprávne odpísali, napísali poznámky na bočné okraje, ale samotný text nemenili. Zaznamenávali aj nezvyčajné tvary a kombinácie slov i častosť ich výskytu v jednotlivej knihe alebo v celých Hebrejských písmach. Zapisovali sa aj ďalšie poznámky na pomoc odpisovačom pri kontrole textu. Aby sa tieto informácie mohli zaznamenávať v mimoriadne stručnej forme, bol vyvinutý systém skratkových „kódov“. Na horných a dolných okrajoch boli vo forme akejsi minikonkordancie uvedené časti súvisiacich veršov, ktoré boli komentované v poznámkach na bočných okrajoch.

Najuznávanejší systém dokončili masoreti v Tiberiase pri Galilejskom mori. Zvlášť významné v tom boli v deviatom a desiatom storočí n. l. rodiny Ben Ašera a Ben Naftaliho, patriace možno ku karaitom.b Hoci v metódach výslovnosti a v poznámkach boli medzi týmito dvoma školami rozdiely, spoluhlásky v ich textoch sa odlišujú na menej než desiatich miestach v celých Hebrejských písmach.

Obidve školy masoretov, Ben Ašerova i Ben Naftaliho, prispeli vo svojej dobe veľkou mierou k poznaniu o textoch. Keď Maimonides (vplyvný talmudský učenec 12. storočia) pochválil Ben Ašerov text, ostatní mu dali úplnú prednosť. A to až do takej miery, že v súčasnosti nemožno nájsť žiaden rukopis Ben Naftaliho. To, čo zostalo, sú len zoznamy rozdielov medzi týmito dvoma školami. Je iróniou, že Maimonidov komentár sa týkal formálnych vecí, ako sú napríklad medzery medzi odsekmi, a nie dôležitejších stránok presného podania textu.

Môžeme nájsť „čistý“ masoretský text?

Medzi učencami sa veľa diskutuje o tom, ktorý z dnes dostupných kódexov je „čistý“ Ben Ašerov text, akoby sme sa tak mohli dostať k „pravému“ masoretskému textu. V skutočnosti však nikdy neexistoval jeden jedinečný, „čistý“ a autoritatívny masoretský text. Jestvovalo mnoho masoretských textov, pričom každý bol trošku odlišný od ostatných. Všetky dnes existujúce kódexy sú zmiešanými textami, obsahujúcimi verzie Ben Ašera i Ben Naftaliho.

Úloha, pred ktorou dnes stojí každý prekladateľ Hebrejských písiem, je veľmi náročná. Musí sa dobre oboznámiť nielen s hebrejským textom, ale aj so všetkými rozumnými alternatívami na miestach, kde text mohol byť pozmenený chybou odpisovača alebo ináč. Hoci ako základ slúžia rôzne masoretské texty, potrebuje sa pozrieť aj do ďalších významných prameňov, ktoré by logicky mohli byť staršími a možno presnejšími verziami spoluhláskového textu.

Ernst Würthwein v úvode k svojej knihe Text des Alten Testaments (Text Starého Zákona) vysvetľuje: „Keď sa dostaneme k ťažkej pasáži, nemôžeme iba zhromaždiť rôzne verzie textu a vybrať si tú, ktorá, ako sa zdá, ponúka najjednoduchšie riešenie — niekedy uprednostniť hebrejský text, inokedy Septuagintu a inokedy zase aramejský Targum. Textové svedectvá nie sú rovnako spoľahlivé. Každé má svoj vlastný charakter a svoju vlastnú históriu. Musíme byť s tým dobre oboznámení, ak sa chceme vyhnúť neadekvátnym alebo falošným riešeniam.“

Máme pevný základ pre úplnú dôveru, že Jehova svoje Slovo zachoval. Spojeným úsilím mnohých úprimných ľudí počas stáročí sa dosiahlo, že podstatu, obsah i podrobnosti biblického posolstva máme poruke. Akékoľvek drobné zmeny písmena či slova nemajú vplyv na našu schopnosť porozumieť Písmam. Dôležitou otázkou teraz je: Budeme žiť podľa Božieho Slova, Biblie?

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 26]

Aleppský kódex obsahuje masoretský text

[Prameň ilustrácie]

Bibelmuseum, Münster