Nový život pre našich predkov

UČÍ Božie Slovo, Biblia, že pri smrti každý človek plynule prechádza do pokračujúceho života v duchovnej ríši? Nie, neučí. Biblia síce predkladá úžasnú nádej na život po smrti, ale nie takým spôsobom, ako si to mnohí myslia.

Pouvažujte o tom, čo Biblia hovorí o našom prvom predkovi, Adamovi. Jehova ho vytvoril „z prachu zeme“. (1. Mojžišova 2:7) Adam mal príležitosť večne a šťastne žiť na zemi. (1. Mojžišova 2:16, 17) Ale on sa vzbúril proti svojmu láskyplnému Stvoriteľovi a dôsledkom toho bola smrť.

Kam išiel Adam pri smrti? Boh mu povedal: „[Vrátiš sa] do zeme, lebo z nej si bol vzatý. Lebo si prach a do prachu sa vrátiš.“ — 1. Mojžišova 3:19.

Kde bol Adam predtým, ako ho Jehova stvoril z prachu? Nikde. Neexistoval. Preto keď Jehova povedal, že Adam ‚sa vráti do zeme‘, mohol tým mieniť len to, že Adam bude opäť bez života, práve tak ako prach. Adam neprešiel niekam, kde by sa stal zakladateľom sveta duchov predkov. Neprešiel ani do života blaženosti v nebi, ani do večného utrpenia na mieste múk. Jediný prechod uňho bol prechod zo života do stavu bez života, z existencie do neexistencie.

A ako je to s ostatnými ľuďmi? Prestávajú pri smrti existovať aj Adamovi potomkovia? Biblia odpovedá: „Všetci [ľudia i zvieratá] idú na jedno miesto. Všetci pochádzajú z prachu a všetci sa vracajú do prachu.“ — Kazateľ 3:19, 20.

Stav mŕtvych

Áno, mŕtvi sú bez života; nemôžu počuť, vidieť, hovoriť ani myslieť. Biblia napríklad hovorí: „Živí si uvedomujú, že zomrú, ale mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič... Zahynula aj ich láska aj ich nenávisť aj ich žiarlivosť.“ Biblia hovorí i toto: „Nie je práce ani plánovania, ani poznania, ani múdrosti v šeole [hrobe], na mieste, na ktoré ideš.“ — Kazateľ 9:5, 6, 10.

Teda podľa Božieho Slova si ľudia, kým sú živí, uvedomujú smrť. Ale keď zomrú, neuvedomujú si nič. Nestoja vedľa svojho mŕtveho tela, pozorujúc, čo sa s ním stalo. V neexistencii nejestvuje ani rozkoš, ani bolesť, ani radosť, ani žiaľ. Mŕtvi si neuvedomujú plynutie času. Sú v stave bez vedomia, hlbšom než pri akomkoľvek spánku.

Jób, Boží služobník v staroveku, vedel, že ľudia po smrti nepokračujú v živote. Chápal aj to, že bez Božieho zásahu by nebola žiadna nádej na návrat do života. Jób povedal: „Telesne schopný muž umiera a leží premožený; a pozemský človek skoná, a kde je?... Musí [si] ľahnúť a nevstáva.“ (Jób 14:10, 12) Jób určite neočakával, že sa pripojí k svojim predkom vo svete duchov, keď zomrie.

Nádej na vzkriesenie

Keďže živí prestávajú pri smrti existovať, kľúčovou otázkou je to, čo sa Jób opýtal ďalej: „Keď zomrie telesne schopný muž, môže znovu ožiť?“ Jób sám odpovedal takto: „Po všetky dni svojej nútenej služby [času v hrobe] budem čakať, kým príde moja úľava. [Jehova, ty] zavoláš, a ja ti odpoviem. Zatúžiš po diele svojich rúk.“ — Jób 14:14, 15.

Inak povedané, i keď Jób prejde do neexistencie, Boh naňho nezabudne. Jób veril, že príde čas, keď ho Jehova Boh „zavolá“ späť do života prostredníctvom vzkriesenia.

Ježiš Kristus, Boží Syn, ukázal, že Jóbova nádej na vzkriesenie je realistická. Ježiš dokázal, že mŕtvi môžu byť vzkriesení. Ako to dokázal? Tak, že to sám robil! Ježiš nemal za úlohu vzkriesiť Jóba, ale keď bol na zemi, vzkriesil syna vdovy z mesta Nain. Ježiš vzkriesil k životu aj 12-ročnú dcéru muža menom Jairus. A vzkriesil aj svojho priateľa Lazara, ktorý bol už štyri dni mŕtvy. — Lukáš 7:11–15; 8:41, 42, 49–56; Ján 11:38–44.

Okrem vykonania týchto zázrakov Ježiš hovoril aj o veľkom budúcom vzkriesení. Povedal: „Prichádza hodina, keď všetci v pamätných hrobkách budú počuť jeho hlas a vyjdú.“ (Ján 5:28, 29) Neskôr aj apoštol Pavol, ktorého Jehova použil na vzkriesenie jedného mladého muža, vyjadril vieru v budúce vzkriesenie. Povedal: „Mám nádej v Bohu... že nastane vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých.“ — Skutky 20:7–12; 24:15.

Tieto biblické zmienky o budúcom vzkriesení sa nevzťahujú na pokračovanie života v duchovnej ríši. Poukazujú na čas, keď sa milióny mŕtvych vrátia k životu v hmotných telách — tu na zemi. Títo vzkriesení nebudú ľuďmi, ktorí by sa nepamätali na svoj predošlý život na zemi. Nenarodia sa znova ako malé deti. Budú tými istými ľuďmi, ktorými boli, keď zomreli, s rovnakými spomienkami a rovnakou osobnosťou. Budú môcť spoznať sami seba a aj druhí ich budú môcť spoznať. Aká to bude radosť, keď sa títo ľudia znovu stretnú so svojimi priateľmi a so svojimi rodinami! A aké vzrušujúce bude stretnúť sa s našimi predkami!

Vzkriesenie k životu v nebi

Nepovedal však Ježiš, že niektorí ľudia pôjdu do neba? Áno, povedal to. Večer predtým, ako bol usmrtený, povedal: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov... Idem, aby som vám pripravil miesto. Ak teda pôjdem a pripravím vám miesto, prídem opäť a prijmem vás k sebe, aby ste boli aj vy tam, kde som ja.“ (Ján 14:2, 3) Ježiš to hovoril svojim verným apoštolom, ale to neznamená, že všetci dobrí ľudia pôjdu do neba.

Ježiš ukázal, že tí, ktorí budú vzkriesení do neba, musia spĺňať určité ďalšie požiadavky, nielen žiť cnostným životom. Jednou z požiadaviek je mať presné poznanie o Jehovovi a o jeho predsavzatiach. (Ján 17:3) K ďalším požiadavkám patrí prejavovať vieru vo výkupnú obeť Ježiša Krista a poslúchať Boha. (Ján 3:16; 1. Jána 5:3) Ešte ďalšou požiadavkou je ‚narodiť sa znova‘ ako pokrstený kresťan splodený Božím svätým duchom. (Ján 1:12, 13; 3:3–6) A ešte ďalšou požiadavkou pre nebeský život je vytrvať tak, ako vytrval Ježiš — dokázať vernosť Bohu až po smrť. — Lukáš 22:29; Zjavenie 2:10.

Takéto vysoké požiadavky sú opodstatnené. Tí, čo sú kriesení do neba, majú konať dôležitú prácu. Jehova vedel, že ľudské vlády nikdy nebudú môcť úspešne riadiť záležitosti na zemi. Preto sa postaral o nebeskú vládu — o Kráľovstvo, ktoré bude vládnuť nad ľudstvom. (Matúš 6:9, 10) Ježiš mal byť Kráľom tohto Kráľovstva. (Daniel 7:13, 14) Niektorí ľudia, vybraní zo zeme a vzkriesení do neba, mali vládnuť spolu s ním. Biblia predpovedala, že títo vzkriesení sa stanú ‚kráľovstvom a kňazmi nášmu Bohu, a budú vládnuť ako králi nad zemou‘. — Zjavenie 5:10.

Bude veľký počet ľudí zodpovedať požiadavkám pre nebeské vzkriesenie? Nie. Väčšina z tých, ktorí spia v smrti, ich nie vlastnou vinou nespĺňa. Mnohí mali len malú príležitosť alebo ani nemali príležitosť dozvedieť sa pravdu o Jehovovi a o jeho predsavzatiach. Žili a zomreli bez akéhokoľvek poznania o Ježišovi Kristovi či o Božom Kráľovstve.

Ježiš nazval tých, ktorí pôjdu do neba, „malé stádo“. (Lukáš 12:32) Neskôr bolo odhalené, že počet tých, čo budú ‚kúpení zo zeme‘, aby vládli s Kristom v nebi, bude 144 000. (Zjavenie 14:1–3; 20:6) I keď 144 000 je dosť veľký počet na to, aby zaplnili „mnoho príbytkov“, o ktorých sa zmienil Ježiš, je to malý počet v porovnaní s miliardami ľudí, ktorí sú potomkami Adama. — Ján 14:2.

Udalosti pred pozemským vzkriesením

Zopakujme si, o čom sme doteraz hovorili. Podľa Biblie tí, čo zomrú, sú bez života v stave smrti, kým ich Jehova Boh nevzkriesi. Niektorí sú kriesení k životu v nebi, kde budú vládnuť s Ježišom Kristom vo vláde Kráľovstva. Väčšina ľudí bude vzkriesená na zem, aby sa stali poddanými tohto Kráľovstva.

Jehova splní svoje predsavzatie so zemou sčasti prostredníctvom vzkriesenia. Jehova stvoril zem preto, „aby bola obývaná“. (Izaiáš 45:18) Mala byť stálym domovom ľudstva. Preto žalmista spieval: „Nebesia, nebesia patria Jehovovi, ale zem dal ľudským synom.“ — Žalm 115:16.

Skôr než sa začne vzkriesenie k životu na zemi, musia sa uskutočniť veľké zmeny. Pravdepodobne budete súhlasiť, že Božím zámerom nebolo, aby zem bola plná vojen, znečisťovania, zločinnosti a násilia. Tieto problémy spôsobujú ľudia, ktorí nemajú úctu k Bohu a k jeho spravodlivým zákonom. Preto Božie Kráľovstvo ‚privedie skazu na tých, ktorí kazia zem‘ — a to bude veľkým krokom k dosiahnutiu Božej vôle na zemi. (Zjavenie 11:18) Kráľovstvo zničí všetkých zlých ľudí a spravodlivých ponechá žiť navždy na zemi. — Žalm 37:9, 29.

Raj na zemi

Vzkriesení na očistenej zemi budú ľudia miernej povahy, starostliví, ktorí robia to, čo je správne. (Porovnaj Matúša 5:5.) Pod láskyplným dozorom Božieho Kráľovstva budú žiť šťastne a v bezpečí. Biblia podáva túto úžasnú ukážku podmienok, aké tam budú: „[Boh im] zotrie... každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci sa pominuli.“ — Zjavenie 21:4.

Áno, zem bude pretvorená na raj. (Lukáš 23:43) Zamyslite sa nad tým, čo to bude znamenať. Nemocnice a opatrovateľské domovy už nebudú potrebné. Tí, ktorých teraz trápia účinky staroby, budú v raji opäť silní a zdraví. (Jób 33:25; Izaiáš 35:5, 6) Pohrebné ústavy, cintoríny a náhrobné kamene už nebudú existovať. Prostredníctvom svojho Kráľovstva Jehova „navždy pohltí smrť“. (Izaiáš 25:8) Takéto požehnania môžu naozaj znamenať nový život pre nás i pre našich predkov.

[Obrázok na strane 7]

Tí, ktorí budú vzkriesení na zem, budú poddanými Kráľovstva