„Predávanie soli“ v Mozambiku

FRANCISCO COANA, člen krajinského výboru v Mozambiku, strávil desať rokov v „táboroch na prevýchovu“. O svojej skúsenosti hovorí: „Vedel som, že tam budeme nejaký čas, a preto som sa opýtal krajského dozorcu, či môžem ďalej slúžiť ako pravidelný priekopník. Ale ako budem môcť venovať toľko času verejnej kazateľskej službe, keď takmer všetci v táboroch sú Jehovovými svedkami? Povedal som, že budem chodiť do Milange, mesta vzdialeného 47 kilometrov, a hľadať ľudí, ktorým by som mohol kázať.

Oficiálne sme síce nemali dovolené opustiť tábor, ale toto pravidlo sa prísne nepresadzovalo. Spomínam si, ako som chodieval do buša a pokľaknúc som sa modlil o to, aby som nejakým spôsobom mohol kázať miestnym obyvateľom. Jehova mi zakrátko dal odpoveď.

Spojil som sa s istým mužom, ktorý mal bicykel, a dohodli sme sa. Súhlasil, že ak mu obrobím dva akre pôdy skôr, než prídu dažde, zaplatí mi za to bicyklom. A tak som trávil každé ráno obrábaním jeho polí. Jehova to požehnal, pretože som ten bicykel nakoniec dostal.

Mohol som sa teda už dostať do väčšieho mesta Milange a účinne vykonávať priekopnícku službu na tomto úrodnom poli. Keďže naša činnosť bola zakázaná, musel som vymyslieť nejaký plán, ako oboznamovať ľudí s pravdou. Knihy a časopisy som si schoval pod košeľu, vzal som si do tašky trochu soli a išiel som tú soľ predávať. Namiesto toho, aby som ju predával po 5 meticalov, požadoval som 15 meticalov. (Ak by bola príliš lacná, ľudia by ju všetku vykúpili a nemal by som pri kázaní žiadnu ďalšiu soľ.) Rozhovory vyzerali asi takto:

‚Dobrý deň! Dnes predávam soľ.‘

‚Po koľko?‘

‚Po pätnásť meticalov.‘

‚Nie, nie. To je príliš drahé!‘

‚Áno, súhlasím s vami, že je to drahé. Ale ak si myslíte, že je to teraz drahé, chvíľu počkajte, pretože v budúcnosti to bude oveľa drahšie. Vedeli ste, že to bolo predpovedané v Biblii?‘

‚Nikdy som to vo svojej Biblii nečítal.‘

‚Áno, je to tam. Prineste si Bibliu a dovoľte mi, aby som vám to ukázal.‘

Potom nasledoval rozhovor s použitím Biblie toho človeka, a tak som si svoju Bibliu mohol nechať schovanú pod košeľou. Poukázal som na Zjavenie, 6. kapitolu, v súvislosti s kritickými pomermi a nedostatkom potravín. Ak som cítil, že reakcia je priaznivá, vytiahol som knihu Pravda, ktorá vedie k večnému životu alebo knihu Dobré posolstvo, ktoré ťa urobí šťastným a začal som riadne biblické štúdium.

A tak som mohol v Milange začať viesť skupinu 15 záujemcov. Ale zanedlho úrady našu činnosť zachytili. Jedného dňa, keď som v jednej domácnosti viedol biblické štúdium, vtrhla tam polícia a zatkla nás. Všetkých, vrátane malých detí tej rodiny, nás vzali do miestneho väzenia. Po mesiaci, ktorý sme tam strávili, nás všetkých znovu poslali späť do tábora.“

Tieto zážitky nezmenšili horlivosť našich bratov. Naopak, Francisco a jeho rodina spolu s tisícami svojich bratov, ktorí boli v táboroch, teraz v Mozambiku uctievajú a kážu v slobodných podmienkach.