Radosť, ktorá čaká tých, čo nachádzajú pravdu
JEDEN Fín našiel v podkroví svojho domu knihu Božský plán vekov. Ihneď ju začal čítať a o chvíľu si sám pre seba hovoril: ‚Toto je pravda; toto je pravda.‘ Keď zišiel z podkrovia, povedal svojej manželke: „Našiel som pravé náboženstvo.“
Na tejto skúsenosti je neobvyklé to, ako tento muž našiel pravdu, no veľa Jehovových svedkov by mohlo hovoriť o podobnej reakcii. Každý z nich vám môže rozprávať o radosti, ktorú prináša nájdenie pravdy. Nasledujúce skúsenosti to podčiarkujú.
Pravé biblické učenie prináša radosť
Margarita Königerová vyrastala v Mníchove (Nemecko) počas druhej svetovej vojny. Rozbombardované a horiace domy boli častou scénou. Jej brat zahynul vo vojne. Keď chodila na bohoslužby katolíckej cirkvi, počula modlitby vyslovované za nemeckých vojakov a za führera, Hitlera. Po vojne dostala štipendium, aby v rámci študentského výmenného programu mohla navštevovať vysokú školu v Spojených štátoch. Zistila, že ľudia sú k nej priateľskí, a preto sa čudovala, čo to bolo, čo zrejme poháňalo ľudí, ktorých prirodzenou túžbou je žiť v mieri, aby v čase vojny nedôverovali jeden druhému a aby sa navzájom nenávideli. Keď sa vrátila do Mníchova, prišla do styku s Jehovovými svedkami a za pomoci štúdia Biblie s nimi našla odpovede na svoje otázky. Margarita hovorí: „Z Biblie mi ukázali, že sú do toho zapojené zlé duchovné sily... Biblia ich nazýva ‚svetovládcami‘ a vlastne hovorí, že Satan ‚zvádza celú obývanú zem‘... Súdiac podľa bezbožného, diabolského konania krajín a národov, aká rozumná a uspokojujúca je táto odpoveď!“ — Efezanom 6:12; Zjavenie 12:9.
Margarita pokračuje: „Prinieslo mi to veľkú radosť, keď som sa dozvedela o Božom opatrení na riešenie problémov na zemi. Nie, riešenie nepríde pomocou dajakej ľudskej ideológie či administratívnou cestou, ako navrhujú svetskí vzdelávací činitelia. Biblia skôr ukazuje, že nová nebeská vláda prevezme dohľad nad pozemskými záležitosťami... Ježiš Kristus učil svojich nasledovníkov, aby sa modlili: ‚Nech príde tvoje kráľovstvo‘... Pochopila som, že toto kráľovstvo je skutočná vláda a že iba pomocou neho sa dosiahne pravý celosvetový mier.“ Margarita takmer 30 rokov slúžila ako misionárka asi v piatich afrických krajinách — posledných 19 rokov strávila hlásaním pravdy pokorným ľuďom v Ouagadougou (Burkina Faso).
Margaritina skúsenosť nie je ojedinelá. Mnohí ľudia reagovali práve tak rozhodne, keď zistili, že duchovenstvo kresťanstva sa na oboch stranách bojových línií modlí k Bohu o víťazstvo. Jednotlivci s poctivým srdcom chápu rozumnosť biblického vysvetlenia, že Boh nemá nič spoločné s ľudskými vojnami, ale že k nim dochádza preto, lebo „celý svet leží v moci toho zlého“. Títo ľudia, ktorí hľadajú pravdu, sa dozvedajú, že praví kresťania nemajú byť „časťou sveta“, ale majú zostať neutrálni v jeho záležitostiach. Keď títo noví záujemcovia zistia, že Jehovovi svedkovia zaujímajú taký postoj, nadobudnú presvedčenie, že našli pravdu. Nádej a radosť takých jednotlivcov rastie spolu s tým, ako si rozširujú poznanie o tom, prečo Boh pripúšťa zlo a ako prostredníctvom svojho Kráľovstva čoskoro privedie na zem pokojné a spravodlivé podmienky. — 1. Jána 5:19; Ján 17:16; Matúš 6:9, 10.
Pravé biblické zásady prinášajú radosť
Daniel Rosero z Ekvádoru cítil, že život nemá zmysel, a tak začal piť. V cirkvi, s ktorou bol spojený, ho učili, že jediné, čo má očakávať, je smrť a ohnivé peklo. Jeho reakcia bola: „Budem horieť, tak ma nechajte piť!“ Mal osemčlennú rodinu, o ktorú sa nestaral, a sústavne sa bil so svojou manželkou Deliou. Obrat nastal v jedno nedeľné ráno, keď ich navštívili Jehovovi svedkovia a oni začali študovať Bibliu. Pri prvej návšteve krajského zjazdu Jehovových svedkov si Daniel uvedomil, že našiel pravdu. Hovorí: „Organizácia ma ohromila. Ľudia, masy ľudí, si spolu rozumeli. V tom zástupe ste mohli cítiť lásku. Nikto nefajčil. Žiadna oplzlá reč... Pamätám sa, ako som si hovoril: ‚Toto je pravda!‘ Nebol to strach zo smrti či strach z konca sveta, čo na mňa zapôsobilo. Bola to čistota organizácie.“
Všetci členovia rodiny Roserovcov sa stali Jehovovými svedkami. Ich rodinný život aj ich ekonomická situácia sa zlepšili, keď uplatnili biblické zásady. Delia Roserová hovorí: „Viete, za to všetko vďačím pravde Biblie. Ktovie, kde by boli moje deti bez Božieho Slova. Všetkých sedem je pokrstených a sú to vyrovnaní ľudia. Pravda pre mňa znamená úplne nový život, nové šťastie.“
Skúsenosť rodiny Roserovcov nie je ojedinelá. Dnes mnohých ľudí sužujú problémy. Jedným dôvodom je to, že mravné normy predkladané v Biblii sa už všeobecne nerešpektujú tak, ako ich rešpektovali skoršie generácie. Väčšina náboženstiev nasleduje tento trend, a to buď v mene tolerancie, alebo preto, že s meniacou sa dobou považujú staré morálne zásady za nemoderné. A tak boli Roserovci, podobne ako ďalší, ponechaní, aby tápali bez biblického vedenia. Keď však takí pokorní ľudia prichádzajú k porozumeniu Božieho názoru na morálku a rodinný život, bez váhania uplatňujú to, čo sa učia. Na ich príbehoch môžeme vidieť dobré výsledky takého konania.
Radosť treba rozvíjať
To však neznamená, že kresťan je v nemennom stave eufórie. Ťažkosti, ako nezamestnanosť, choroby a smrť, pred ktorými stoja ľudia vo všeobecnosti, zjavne postihujú aj kresťanov. Kresťania okrem toho musia viesť ustavičný boj proti vlastnej nedokonalosti a vlastným slabostiam. Biblická správa hovorí, že Lót bol ‚ťažko sužovaný voľným správaním ľudí vzdorujúcich zákonu‘ v meste Sodoma. Verní kresťania sa nemôžu vyhnúť podobným pocitom, keď vidia, že zlá situácia pretrváva. — 2. Petra 2:7, 8.
Ale tí, čo našli pravdu, majú výhodu. Napríklad veriaci, ktorý smúti za niekým, kto zomrel, nemusí pociťovať žiaľ „ako ostatní, ktorí nemajú nijakú nádej“. Jeho žiaľ nebude neohraničený. To platí aj v prípade iných problémov. Človek, ktorý našiel pravdu, vie, že prítomné ťažkosti sú iba dočasné. Nádej spôsobuje, že je preňho ľahšie, aby v ťažkostiach pozbieral odvahu. Pomocou je aj vyrovnaný spôsob života. — 1. Tesaloničanom 4:13.
Pavol nabádal kresťanov takýmito slovami: „Vždy sa radujte v Pánovi. Ešte raz hovorím: Radujte sa!“ (Filipanom 4:4) Toto nabádanie ukazuje, že zatiaľ čo radosť je dosiahnuteľná pre každého z nás, je tiež možné ju nemať. Úzkostlivé starosti tohto starého systému vecí by sa mohli prejaviť ako prekážka. Navyše, Biblia nám hovorí, že radosť, jedno z ovocia Božieho ducha, treba rozvíjať. (Galaťanom 5:22) Ak neustále prijímate poznanie pravdy a pripomínate si duchovné bohatstvo, ktoré vám pravda priniesla a stále prináša, vaša radosť sa nebude zmenšovať. Bude silnieť, ako sa budeme približovať k dobe, keď Boh ‚zotrie ľuďom každú slzu z očí‘ a keď už viac nebude ani „smútku, ani kriku, ani bolesti“. — Zjavenie 21:4.
[Obrázky na strane 8]
Na mnohých ľudí pôsobí radosť a dobrá organizácia na zjazdoch Jehovových svedkov