Dominikánska republika — stále otvorená objavom

EŠTE ako mladík začal Krištof Kolumbus svoj život moreplavca, ktorý ho napokon priviedol k objaveniu ostrovov dnes známych ako Západná India. V decembri 1492 jeho vlajková loď Santa Maria uviazla na plytčine neďaleko severného pobrežia ostrova Española, ktorý je dnes známy ako ostrov Hispaniola a delia sa oň Haiti a Dominikánska republika. Kolumbus tam založil prvú európsku osadu, narýchlo vybudovanú pevnosť, a nazval ju La Navidad. Tento ostrov sa stal strediskom jeho ďalších výskumných ciest.

Kolumbus zistil, že ostrov obývajú mimoriadne pekní, dôverčiví a pohostinní ľudia, Indiáni z kmeňa Taino. V tom čase ich tam podľa odhadu žilo 100 000. Pre hrubé zaobchádzanie votrelcov, ktorých prvoradým záujmom bolo nájsť zlato, však domorodého obyvateľstva rýchlo ubúdalo. Do roku 1570 tam podľa správ zostalo z kmeňa Taino len asi 500 Indiánov.

Dnes žijú v Dominikánskej republike ľudia mnohých rás a farieb, ktorých predkovia sem imigrovali. No i tak sa zdá, že majú veľa z vynikajúcich povahových čŕt Tainov, lebo sú to v podstate priateľskí a dobrosrdeční ľudia. Vďaka tomu a vďaka ich úprimnej viere v Boha a úcte k Biblii je kazateľské a učiteľské dielo Jehovových svedkov v tejto krajine pozoruhodne úspešné.

Objavy iného druhu

Prví misionári spoločnosti Watch Tower, Lennart a Virginia Johnsonovci, prišli do Dominikánskej republiky počas éry diktátora Trujilla. S potešením zistili, že mnohí ľudia reagujú na biblické posolstvo rýchlo a priaznivo. To sa však nepáčilo úradom a ich náboženským poradcom. Čoskoro prepukla vlna prenasledovania a viera prvých dominikánskych svedkov bola vystavená ťažkým skúškam. Dodnes sa o ich lojálnosti a viere — až po smrť — stále veľa hovorí.

Jehovovi svedkovia, ktorých je teraz v krajine asi 16 000, sú dobre známi. Pred nejakým časom päť televíznych staníc vysielalo v celej krajine videozáznam Jehovovi svedkovia — organizácia za týmto menom.a

To zabezpečilo dielu svedkov veľkú publicitu nielen vo väčších mestách, ale aj v menších mestečkách a v niektorých vidieckych oblastiach. Ako pokračovanie toho svedkovia začali mimoriadnu kampaň, aby rozšírili svoju službu do týchto odľahlých oblastí a priniesli tam dobré posolstvo o Kráľovstve.

Požehnania za rozšírenie

Mnohí mladí, činorodí a horliví svedkovia dobrovoľne strávili dva mesiace kázaním na týchto vzdialených územiach. Ich úsilie bolo dobre odmenené. V jednej oblasti objavili dvaja svedkovia výnimočný záujem. Keďže bol práve čas každoročnej Slávnosti na pamiatku Ježišovej smrti, urobili prípravy a pozvali ľudí, aby prišli. Sála sa zaplnila a oni viedli zhromaždenie. Po skončení na svoje veľké prekvapenie zistili, že pred sálou je ďalšia veľká skupina ľudí čakajúcich, aby sa dostali dovnútra. A tak ich pozvali dnu a program zopakovali. V tejto oblasti je teraz zbor.

Štedrá a spoločenská povaha často podnecuje týchto ľudí k tomu, aby sa o biblickú pravdu, ktorú sa učia, delili s členmi svojej rodiny a s ďalšími ľuďmi. Jeden študent Biblie prekypoval radosťou, keď bol konečne spôsobilý zúčastňovať sa služby z domu do domu. V tom čase už viedol vo svojom susedstve päť biblických štúdií, ale bol šťastný, že môže mať na službe väčšiu účasť.

Keďže veľká časť územia nie je pravidelne navštevovaná zvestovateľmi Kráľovstva, vynakladá sa úsilie kázať ľuďom v autobusoch i tým, čo prichádzajú do miest obchodovať alebo nakupovať. To vedie k potešujúcim výsledkom, ako ukazuje skúsenosť v spojitosti s listom, ktorý dostala kancelária odbočky. Tento list bol od dvoch mužov z istej vidieckej oblasti, ktorí požiadali o biblické štúdium. Keď ich jeden svedok navštívil, ukázalo sa, že týmito „mužmi“ sú chlapci vo veku 10 a 11 rokov. Ale ako sa dozvedeli o možnosti biblického štúdia? Nuž, istý muž z ich dediny prišiel do hlavného mesta kvôli nejakému obchodu. Na ulici sa stretol so svedkom, ktorý mu dal traktát a ponúkol bezplatné domáce biblické štúdium. Keď sa muž vrátil do svojej dediny, dal traktát 12-ročnému dievčatku v susedstve a povedal mu o možnosti študovať Bibliu. Dievčatko zase odovzdalo informáciu dvom chlapcom, ktorí ihneď napísali list. Biblické štúdium bolo zavedené s chlapcami, s dievčatkom, s mužom a s jeho dvoma deťmi.

Vynikajúca reakcia mladých

Naozaj sa zdá, že mladí ľudia, vychovávaní v pravde aj iní, berú uctievanie Boha vážne. Napríklad Tamar i jej sestra Keila boli obe pokrstené, keď mali 10 rokov, a keď mali 11 rokov, slúžili už celým časom ako priekopníčky. Wendy Carolina mala 12 rokov, keď symbolizovala svoju oddanosť krstom vo vode, a o dva roky nato, v roku 1985, začala slúžiť ako pravidelná priekopníčka. Dnes je schopnou učiteľkou a stále sa teší zo služby celým časom. Mladý Jovanny, ktorý bol pokrstený ako 10-ročný a ako 11-ročný sa stal pravidelným priekopníkom, vedie štyri domáce biblické štúdiá. Keď 10-ročný Rey zistil, že obchodník so staršími knihami má brožúrku, ktorú vydali Jehovovi svedkovia, naliehavo prosil matku, aby mu ju kúpila. Prečítal si ju od začiatku do konca. Hľadanie ďalšej biblickej literatúry ho napokon priviedlo do kancelárie odbočky. Dnes sa teší zo služby celým časom a aj jeho matka slúži Bohu.

Čo pomohlo týmto i ďalším mladým ľuďom oceniť si hodnotu duchovných vecí? V mnohých prípadoch zohralo dôležitú úlohu správne rodičovské vedenie. Tak to bolo aj v prípade Josuého, ktorého kresťanskí rodičia sú učiteľmi. Keď cestujúci dozorca odporučil, aby sa rodičia usilovali pomôcť aspoň jednému zo svojich detí ujať sa služby celým časom, venovali pozornosť Josuému. Keďže Josué bol vynikajúcim študentom, dostal štátne štipendium na štúdium inžinierstva. Po jeden a pol roku na univerzite prijal pozvanie pracovať na stavebnom projekte na komplexe ústredia Jehovových svedkov v Dominikánskej republike. Jeho rodičia vyjadrili hlboké uspokojenie, že dali svojho syna do služby Jehovovi.

„Hľadači“ z iných krajín

Na tunajšie pole možno skutočne uplatniť Ježišove slová, že „žatva je veľká, ale robotníkov je málo“. (Matúš 9:37) Veľká potreba zvestovateľov a vynikajúca odozva podnietila svedkov z iných krajín, aby aj oni prišli a hľadali na tomto území skutočné novodobé poklady — úprimných ľudí hľadajúcich pravdu.

Zo susedného ostrova Portoriko prišli rodiny svedkov, ktoré slúžili v rôznych oblastiach Dominikánskej republiky a nachádzali v tom skutočné uspokojenie. Istý otec, hlava rodiny, povedal: „Keď môžete o svojej viere a nádeji hovoriť počujúcim ušiam, naozaj to robí pravdu živou!“ Keď sa Cecilia zo Švédska a Nia zo Spojených štátov dozvedeli, aká je tu potreba, spojili svoje sily s niekoľkými ďalšími mladými služobníčkami celým časom. Slúžia vo vyššie položenom vnútrozemí, kde je miernejšie podnebie. Vysoko v chladných horách pokrytých borovicami sa zasa dve kanadské rodiny pripojili k dominikánskej rodine, ktorá sa vrátila zo Spojených štátov. Patria do jedného malého zboru a môžu sa dostať k ľuďom, ktorých Jehovovi svedkovia nenavštívili už desať rokov.

Alfredo s Lourdes a ich piatimi deťmi sa vrátili z mesta New York a sú spojení s malým zborom v istom krásnom turistickom pobrežnom mestečku. Tešia sa z toho, že aj oni môžu nachádzať úprimných ľudí a pomáhať zboru rásť. Roland, operátor z Rakúska, s manželkou Yutou sa usadili v teplej, suchej južnej časti krajiny. Od svojho príchodu mali radosť vidieť vytvorenie nového zboru. V susednom meste tri priekopníčky a manželská dvojica z Kalifornie podali správu o takom množstve žiadostí o biblické štúdiá, že nie sú schopní viesť všetky. A tak povzbudili záujemcov, aby sa zúčastňovali zhromaždení v miestnej sále Kráľovstva a zapísali sa do poradovníka na biblické štúdium. Yutin brat Stefan verne slúži v malom zbore v ľúbeznom mestečku Samaná na severovýchode. Už za dva roky sa tam počet zvestovateľov Kráľovstva zdvojnásobil.

Láska a horlivosť týchto a ďalších zvestovateľov, ktorí prišli pomôcť, sú naozaj hodné chvály. Títo zvestovatelia neprijali len náročnú úlohu presťahovať sa do novej krajiny s inou kultúrou a zvykmi, ale vo väčšine prípadov aj úlohu naučiť sa nový jazyk, aby sa mohli starať o duchovné potreby ľudí podobných ovciam. Ich úsilie viedlo ku kladnej reakcii miestnych obyvateľov.

Niektoré dominikánske rodiny opustili pohodlie veľkých miest a presťahovali sa na vidiek. Všetky sú bohato odmenené radosťou z toho, že objavujú skutočné poklady, úprimných ľudí hľadajúcich pravdu.

Hľadači pokladov v 15. storočí nepriniesli domorodým Tainom požehnanie, ale otroctvo a nevýslovné utrpenie. Ba ani sám Kolumbus nemal z pokladov Nového sveta úžitok. Nakoniec bol zatknutý a odvedený z ostrova, ktorý objavil, a vrátil sa do Španielska v putách.

Dnes prebieha iný druh hľadania a je nachádzaný hodnotnejší poklad. Jehovov ľud je zamestnaný hľadaním úprimných ľudí, ktorí priaznivo reagujú na dobré posolstvo o Kráľovstve. Vedie to k tomu, že stále väčší zástup sa teší zo slobody, ktorú môže priniesť len Božie Slovo. (Ján 8:32) Teší sa na čas, keď sa táto krajina hôr, krásnych vodopádov, veľmi pekných pláží a očarujúcich jaskýň stane nielen rajským ostrovom, ale časťou nového sveta zahŕňajúceho celú zem. — 2. Petra 3:13.

[Poznámka pod čiarou]

[Mapa na strane 24]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Dominikánska republika

[Obrázky na stranách 24, 25]

Mladí objavujú hodnotu duchovných vecí pomocou služby celým časom