Vianoce — sú naozaj kresťanské?
PODĽA diela The World Book Encyclopedia „Vianoce sú dňom, v ktorý kresťania oslavujú narodeniny Ježiša Krista“. Napriek tomu táto encyklopédia uvádza aj toto: „Raní kresťania neoslavovali [Ježišovo] narodenie, lebo oslavu narodenia kohokoľvek považovali za pohanský zvyk.“
Kniha The Making of the Modern Christmas od J. Golbyho a W. Purdueho s tým súhlasí: „Raní kresťania neoslavovali narodenie Krista. Narodeniny ako také boli spojené s pohanskými zvykmi; evanjeliá nehovoria nič o presnom dátume Kristovho narodenia.“
Ak kresťania neoslavovali narodeniny, ako sa z Kristových narodenín stal taký popredný „kresťanský“ sviatok?
Pohanský pôvod Vianoc
„Každý hodoval a radoval sa, počas sviatkov úplne ustala práca i obchodovanie, domy boli vyzdobené vavrínom a zimozeleňou, priatelia sa navzájom navštevovali a dávali si dary, a klienti dávali darčeky svojim patrónom. Celé sviatky boli časom radosti a dobrej vôle, a ľudia sa oddávali každému druhu zábavy.“ — Paganism in Christian Festivals (Pohanstvo v kresťanských sviatkoch) od J. M. Wheelera.
Hodí sa tento opis na vianočné oslavy, ktoré poznáte? Na prekvapenie, opis sa netýkal Vianoc! Nie, je to opis saturnálií — týždeň trvajúceho pohanského rímskeho sviatku spojeného so zimným slnovratom (zobrazeným na predchádzajúcej strane). Narodeniny nepremoženého Slnka sa slávili 25. decembra, v hlavný sviatočný deň rímskeho mitraického náboženstva.
Podľa diela The New Encyclopædia Britannica „25. december, narodeniny Mitru, iránskeho boha svetla a... deň zasvätený nepremožiteľnému Slnku, ako aj deň po saturnáliách boli prijaté cirkvou ako Vianoce, narodenie Krista, s cieľom dať iný význam spomenutým sviatkom“. A tak pohanská oslava narodenín pokračovala ďalej s jednoduchou zámenou mien — z Mitru na Krista!
Môžete mať však pocit, že narodenie Božieho Syna, Ježiša, bolo predsa len niečím zvláštnym, na čo by sa právom malo pamätať. Pohľad na to, čo o tom hovorí Biblia, bude veľmi poučný.
Radostná udalosť
Druhá kapitola Lukášovho evanjelia vykresľuje pozadie tejto udalosti. Lukáš nám hovorí o tom, ako reagovali na túto pozoruhodnú udalosť nebeskí anjeli, pokorní pastieri, oddaní Boží služobníci a sama Mária.
Všimnite si najprv ‚pastierov, ktorí žili vonku‘, ktorí „v noci strážili svoje stáda“, čo by nerobili uprostred zimy. Keď sa objavil „Jehovov anjel“ a okolo pastierov zažiarila Jehovova sláva, spočiatku sa báli. Upokojili sa, keď im anjel vysvetlil: „Nebojte sa, ale, hľa, oznamujem vám dobré posolstvo veľkej radosti, ktorú budú mať všetci ľudia, lebo sa vám dnes narodil v Dávidovom meste Záchranca, ktorý je Kristus, Pán.“ Keď sa náhle objavilo „množstvo nebeského vojska“ anjelov, pastieri spoznali, že toto narodenie sa odlišuje od všetkých ostatných. Je zaujímavé, že anjeli nepriniesli žiadne dary pre novonarodené nemluvňa. Namiesto toho chválili Boha hovoriac: „Sláva Bohu hore na výšinách a na zemi pokoj medzi ľuďmi dobrej vôle.“ — Lukáš 2:8–14.
Pastieri prirodzene chceli sami vidieť toto dieťa, lebo túto šťastnú udalosť oznámil sám Jehova. Keď našli nemluvňa ležiace v jasliach, povedali jeho rodičom, čo hovorili anjeli. Pastieri potom odišli, ‚oslavujúc a chváliac Boha‘, nie dieťa. — Lukáš 2:15–18, 20.
Mária, Ježišova matka, sa nepochybne radovala, že úspešne porodila svojho prvorodeného. Ale robila si aj „závery vo svojom srdci“. Potom, poslušná mojžišovskému Zákonu, cestovala do Jeruzalema sprevádzaná svojím manželom Jozefom. Nebola to oslava narodenín. Nie, bol to čas predstaviť dieťa Bohu, „ako je napísané v Jehovovom zákone: ‚Každý mužského rodu, ktorý otvára lono, bude sa nazývať svätý Jehovovi.‘“ — Lukáš 2:19, 22–24.
V chráme v Jeruzaleme stretla Mária s Jozefom Simeona, ktorého Lukáš opisuje ako ‚spravodlivého a zbožného, ktorý očakával útechu Izraela‘. Pod inšpiráciou mu bolo povedané, že nezomrie, kým neuvidí „Jehovovho Krista“. To, čo sa stalo potom, bolo tiež ‚pod vedením Božieho ducha‘. Simeon zobral nemluvňa na ruky; nie, nie preto, aby mu dal nejaký dar, ale aby velebil Boha hovoriac: „Zvrchovaný Pane, teraz prepúšťaš svojho otroka v pokoji, podľa tvojho vyhlásenia, pretože moje oči videli tvoj prostriedok na záchranu, ktorý si pripravil pred zrakmi všetkých ľudí.“ — Lukáš 2:25–32.
Potom pristúpila staručká prorokyňa Anna. Aj ona „začala vzdávať vďaky Bohu a hovoriť o dieťati všetkým čakajúcim oslobodenie Jeruzalema“. — Lukáš 2:36–38.
Mária, Simeon, Anna, pastieri, ako aj nebeskí anjeli, tí všetci sa radovali z Ježišovho narodenia. Ale všimnite si láskavo, že sa neoddávali žiadnej oslave narodenín, ani sa nezaoberali dávaním darčekov. Namiesto toho oslavovali Jehovu, nebeského Zaobstarávateľa ich prostriedku na záchranu.
No niektorí môžu namietať: ‚Vianočné dávanie darčekov istotne nemôže byť zlé, lebo, či „traja mudrci“ nepoctili Ježiša darmi?‘
Vianočné darčeky
Opäť preskúmajme biblickú správu. Je zaznamenaná v Matúšovom evanjeliu v druhej kapitole. Nie je tu zmienka o žiadnej oslave narodenín ani tu nie je udaný žiaden konkrétny čas, hoci to bolo zrejme istý čas po Ježišovom narodení. V prvom verši Matúš nazýva návštevníkov ‚astrológmi [v gréčtine magoi] z východu‘. Boli to teda pohania bez poznania o Jehovovi Bohu. Hviezda, za ktorou títo muži šli, ich neviedla priamo na miesto Ježišovho narodenia v Betleheme, ale do Jeruzalema, kde vládol kráľ Herodes.
Keď sa ich tento zlý vládca povypytoval na ‚toho narodeného kráľa Židov‘ a vypočul si ich, radil sa s kňazmi, aby presne zistil, „kde sa má narodiť Kristus“, aby mohol dať dieťa zabiť. Kňazi odpovedali citátom z Micheášovho proroctva, ktorý určoval ako Mesiášovo rodisko Betlehem. (Micheáš 5:2) Pokrytecký Herodes dal svojim návštevníkom pokyny: „Choďte a dôkladne hľadajte dieťatko, a keď ho nájdete, oznámte mi to, aby som aj ja mohol ísť a vzdať mu poctu.“ Astrológovia sa vydali na cestu a hviezda „išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťatko“. Všimnite si, že Ježiš je opísaný ako „dieťatko“, nie ako novorodeniatko. — Matúš 2:1–10.
Ako sa patrí na orientálnych magnátov, ktorí prišli navštíviť panovníka, pohanskí astrológovia padli a „obdarovali [dieťatko] darmi, zlatom, kadidlom a myrhou“. Matúš dodáva: „Keďže však dostali vo sne božskú výstrahu, aby sa nevracali k Herodesovi, odišli do svojej krajiny inou cestou.“ — Matúš 2:11, 12.
Niektorí ľudia by sa mohli pokúšať nájsť v tejto stručnej biblickej správe podporu pre vianočné obdarúvanie. No kniha Discovering Christmas Customs and Folklore (Objavovanie vianočných zvykov a folklóru) vysvetľuje, že súčasný zvyk dávať darčeky má korene v darčekoch, ktoré Rimania dávali chudobným blížnym v čase saturnálií. „Raná cirkev... šikovne pozmenila pôvodný význam na rituálnu pripomienku darov, ktoré dali mágovia.“ Aký je to kontrast oproti pravým ctiteľom — akými boli pokorní pastieri — ktorí pri Ježišovom narodení jednoducho chválili Boha!
Ctite Krista ako Kráľa!
Dnes už Ježiš nie je dieťaťom. Je silným Mocnárom, Kráľom Božieho nebeského Kráľovstva, a ako taký by mal byť ctený. — 1. Timotejovi 6:15, 16.
Ak ste dospelý, necítili ste sa niekedy v rozpakoch, keď vo vašej prítomnosti niekto ukazoval fotografie, na ktorých ste ako nemluvňa? Je pravda, že také obrázky vašim rodičom pripomínajú radosť, ktorú mali, keď ste sa narodili. Ale teraz, keď už máte vlastnú identitu, či nie ste obyčajne radšej, keď vás druhí vidia takého, aký ste? Pomyslite si podobne, aké neúctivé je to voči Kristovi Ježišovi, keď sa tí, čo tvrdia, že sú jeho nasledovníkmi, každý rok tak pohrúžia do pohanských tradícií Vianoc a prejavovania úcty nemluvňaťu, že ho nectia ako Kráľa. Veď aj v prvom storočí kresťanský apoštol Pavol obhajoval správnosť predstavy o Kristovi ako Kráľovi v nebi, čím je teraz. Pavol napísal: „Aj keď sme poznali Krista podľa tela, teraz ho určite tak viac nepoznáme!“ — 2. Korinťanom 5:16.
Kristus ako Kráľ Božieho Kráľovstva čoskoro uskutoční prorocký sľub a odstráni bolesť, utrpenie, choroby a smrť. To on zaistí vhodné bývanie a odmeňujúcu prácu pre všetkých v rajských podmienkach tu na zemi. (Izaiáš 65:21–23; Lukáš 23:43; 2. Korinťanom 1:20; Zjavenie 21:3, 4) To sú istotne dostatočné dôvody na to, aby sme sa vyhýbali zneuctievaniu Ježiša!
Praví kresťania sa snažia dať svojim blížnym najväčší dar, aký môže niekto ponúknuť — porozumenie Božieho predsavzatia, ktoré môže viesť k večnému životu — a tak nasledujú Kristov príklad. (Ján 17:3) Tento druh dávania darov im prináša veľkú radosť, ako povedal Ježiš: „Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní.“ — Skutky 20:35; Lukáš 11:27, 28.
Pre kresťanov, ktorí sa o seba navzájom opravdivo zaujímajú, nie je ťažké spontánne prejavovať lásku v ktoromkoľvek období roku. (Filipanom 2:3, 4) Ako jednoduchý príklad: aké vzrušujúce by bolo dostať obrázok od mladého kresťana, ktorý ho nakreslil ako výraz vďaky po tom, čo si vypočul biblický prejav! Rovnako povzbudzujúci je neočakávaný darček od príbuzného ako jeho prejav lásky. Podobne kresťanským rodičom to prináša veľkú radosť, keď v priebehu roka využívajú vhodné príležitosti na obdarovanie svojich detí. Tento druh kresťanskej štedrosti nie je poškvrnený nenáležitým pocitom povinnosti dávať dary vo sviatočné dni a ani pohanskými tradíciami.
A tak dnes vyše štyri a pol milióna kresťanov zo všetkých národov neslávi Vianoce. Sú to Jehovovi svedkovia, ktorí sa pravidelne zamestnávajú tým, že svojim blížnym vydávajú svedectvo o dobrom posolstve o Božom Kráľovstve. (Matúš 24:14) Pravdepodobne sa s nimi stretnete, keď navštívia vašu domácnosť, možno čoskoro. Kiež vaše horlivé prijímanie toho, čo vám prinesú, vedie vašu rodinu k veľkej radosti, keď sa budete učiť, ako chváliť Jehovu Boha každý deň v roku. — Žalm 145:1, 2.
[Obrázok na strane 7]
Kresťania dávajú svojim blížnym jeden z najväčších darov — porozumenie Božieho predsavzatia, ktoré vedie k večnému životu
[Prameň ilustrácie na strane 4]
Culver Pictures