Uspokojenie jednej zo základných ľudských potrieb prejavovaním uznania
ÚPRIMNÉ vyjadrenia, ako: „Dobre si to urobil!“, „Mám z teba radosť!“ alebo: „Urobil si to výborne; sme na teba pyšní“, veľmi pomáhajú pozdvihnúť sebaúctu, najmä ak ich vysloví niekto, koho si vážime. Keď sa ľuďom dostáva uznania, prospievajú. Vďaka nemu napredujú a sú šťastnejší. Skutočne, zaslúžené uznanie je pre myseľ a srdce také dôležité ako zdravá potrava pre telo.
Jeden slovník definuje uznanie ako „prijatie jednotlivca ako takého, ktorý má právo na ohľad alebo pozornosť“, a ako „osobitné povšimnutie si alebo pozornosť“. Je úzko spojené s vážnosťou, s pocitom úcty, ktorej prejavenie naznačuje odôvodnené ocenenie alebo ohodnotenie nejakého človeka a mieru uznania, ktorá mu patrí.
Uznanie — základná potreba
Prejaviť niekomu uznanie, ak je to náležité, je rozumné a čestné. Ježiš nám ukázal vzor v podobenstve o otrokoch, ktorým pán zveril svoj majetok. Ako prejav uznania za vhodné spravovanie jeho majetku povedal: „Dobre si urobil, dobrý a verný otrok!“ (Matúš 25:19–23) Veľmi často sa však na túto zaslúženú zdvorilosť zabúda. Ak nie je prejavené uznanie, potláča sa nadšenie a iniciatíva. Iona to vyjadruje takto: „Uznanie spôsobuje, že sa cítiš potrebný, žiaduci a cenený... Podnecuje to tvoju iniciatívu. Ak si prehliadaný, pociťuješ skľúčenosť a sklamanie.“ Patrick dodáva: „Potom je ťažké dosiahnuť vysokú kvalitu alebo výkon.“ Aké je preto dôležité, že sa učíme, ako a kedy prejaviť uznanie. Každý z nás nutne potrebuje mať istotu, že niekam patrí. Je to základná ľudská potreba.
Slovko chvály, väčšia zodpovednosť alebo i hmotný dar ťa podnecuje ďalej robiť to najlepšie, čo môžeš. Platí to tak v prípade rodiča, ako i manžela, manželky, dieťaťa, člena zboru alebo dozorcu. „Keď mi niekto vyjadrí uznanie,“ hovorí Margaret, „cítim sa šťastná, potrebná a túžim robiť všetko ešte lepšie.“ Andrew s tým súhlasí a dodáva: „Povznáša ma to a podnecuje pracovať ešte usilovnejšie.“ Ale prejaviť niekomu uznanie alebo úctu si vyžaduje starostlivé uvažovanie a dobrý úsudok.
Napodobňovať Jehovov vzor v prejavovaní uznania
Najvýznačnejším príkladom v uznaní hodnoty iných je Jehova Boh. Tým, ktorí si to zaslúžia, prejavuje uznanie. Všímal si takých mužov, ako bol Ábel, Enoch a Noach. (1. Mojžišova 4:4; 6:8; Júda 14) Jehova uznal Dávida za jeho vynikajúcu vernosť. (2. Samuelova 7:16) Samuel, ktorý si ako prorok roky ctil Jehovu, bol zas poctený Bohom, ktorý rýchlo odpovedal na jeho modlitbu o pomoc pri porážke Filištíncov. (1. Samuelova 7:7–13) Necítil by si sa poctený, keby si mal takéto božské uznanie?
Uznanie úzko súvisí s vďačnosťou a ocenením. Biblia nás nabáda, aby ‚sme boli vďační‘ a ďakovali za to, čo je pre nás urobené. (Kolosanom 3:15; 1. Tesaloničanom 5:18) Hoci toto sa týka výslovne vďačnosti Jehovovi, to isté platí aj v záležitostiach každodenného života. Apoštol Pavol si to uvedomoval. Prejavil uznanie Foibe, ako ‚obhajkyni mnohých‘, a Priske a Akvilovi za to, že „vydali do nebezpečenstva vlastný krk“ zaňho aj za iných. (Rimanom 16:1–4) Predstav si, aký to musel byť pocit, keď im bola tak otvorene vyjadrená vďačnosť. Bolo to dobré aj pre Pavla, ktorý sa mohol cítiť šťastný, keď vyjadroval uznanie, úctu a povzbudenie. Aj my môžeme napodobňovať Jehovu a jeho ctiteľov prejavujúcich ocenenie, a to tak, že vyjadríme primerané uznanie tým, ktorým patrí. — Skutky 20:35.
Uznanie v rodinnom kruhu
„Trochu uznania môže veľmi prispieť k tomu, aby bol život radostný,“ hovorí Mitchell, manžel a kresťanský starší. „Ten, kto ti prejaví uznanie, sa ti nepochybne stane navždy drahým.“ Napríklad kresťanský manžel nesie ťažký náklad zodpovednosti a robí závažné rozhodnutia, ktoré sa týkajú blaha rodiny. Musí sa starať o duchovné, hmotné a citové potreby rodiny. (1. Timotejovi 5:8) Aký je vďačný, keď sa mu dostane náležitého uznania za to, ako si spĺňa svoje poverenie hlavy rodiny, ktoré mu dal Boh, a keď mu jeho manželka prejavuje „hlbokú úctu“! — Efezanom 5:33.
Ani práca ženy v domácnosti, ktorá nie je viditeľná očiam verejnosti, sa nemá prehliadať. Moderné názory možno podceňujú takúto prácu a oberajú ju o dôstojnosť a cenu. No Boh si túto prácu cení. (Títovi 2:4, 5) Aké je to osviežujúce, keď chápajúci manžel chváli svoju manželku, najmä v tých oblastiach, v ktorých vyniká, poskytujúc jej takto uznanie z hľadiska svojho postavenia hlavy rodiny! (Príslovia 31:28) Rowena hovorí o svojom manželovi: „Keď mi prejaví uznanie za to, čo robím, je pre mňa ľahšie podriaďovať sa mu, ctiť si ho a vážiť si ho.“
Americký vychovávateľ Christian Bovee raz povedal: „Opodstatnená chvála je pre dieťa to, čo slnko pre kvety.“ Áno, aj veľmi malé dieťa potrebuje byť stále uisťované o tom, že je cenným členom rodiny. V období dospievania, keď sa formuje osobnosť a dochádza k mnohým emocionálnym a telesným zmenám, vzrastá u mladých citlivosť na osobný vzhľad spojená s túžbou po nezávislosti a uznaní. Zvlášť v tomto čase dospievajúci potrebuje cítiť, že ho rodičia milujú, a potrebuje, aby sa s ním zaobchádzalo s porozumením a láskavo. Podobne starnúci rodičia a starí rodičia potrebujú uistenie, že sú stále užitoční a milovaní, že neboli ‚odvrhnutí v čase staroby‘. (Žalmy 71:9; 3. Mojžišova 19:32; Príslovia 23:22) Náležité uspokojenie potreby uznania prináša do rodinného kruhu väčšie šťastie a úspech.
Uznanie v kresťanskom zbore
Rozvíjanie úprimného záujmu o iných v kresťanskom zbore a veľkorysé vyjadrenie ocenenia za ich činy a úsilie má nesmierne veľkú cenu. Kresťanskí starší by sa mali ujať vedenia v prejavovaní uznania ostatným v zbore za ich úsilie a dosiahnuté výsledky. „Až po tom, čo som mala niekoľko pastierskych návštev, som si uvedomila, ako veľa to znamená, pokiaľ ide o povzbudenie, uspokojenie a šťastie,“ hovorí Margaret. „Uvedomila som si, čo človeku chýba, ak sa mu nedostáva celkového uznania.“ To je naozaj dostatočný dôvod na prejavovanie úprimného, láskyplného osobného záujmu o všetkých v zbore. Vyjadri uznanie za ich dobrú prácu. Úprimne chváľ a povzbudzuj. V mnohých zboroch sú rodiny s jedným rodičom, ktorý sa namáha, aby vštepil svojim deťom duchovné hodnoty. Takíto rodičia si zasluhujú mimoriadnu chválu. Vyzdvihuj pozitívne stránky, nie negatívne. Umožni iným, aby videli, že k nim máš bratskú náklonnosť. Nech vidia, že o nich prejavuješ záujem. Takýmto spôsobom láskyplní dozorcovia pracujú na tom, aby budovali zbor. (2. Korinťanom 10:8) Jednotliví členovia zas opätovne prejavujú zaslúžené uznanie a vážnosť takýmto verným jednotlivcom, ktorí tvrdo pracujú v ich prospech. — 1. Timotejovi 5:17; Hebrejom 13:17.
Ale je tu aj druhá stránka alebo hľadisko veci. Túžba po uznaní je nesporne veľmi silná. V Ježišových dňoch sa stala predmetom hlavného záujmu medzi náboženskými vodcami. Ježiš musel v súvislosti s tým opraviť nesprávny názor svojich učeníkov. (Marek 9:33–37; Lukáš 20:46) Kresťania musia byť rozumní a vyrovnaní. Ak túžba po uznaní nie je ovládaná, môže byť duchovne nebezpečná. (Jakub 3:14–16) Aké by to bolo žalostné, keby sa napríklad nejaký starší začal povyšovať a od druhých by požadoval, aby sa stotožnili s prehnanou mienkou, ktorú má o sebe! — Rimanom 12:3.
Apoštol Pavol múdro pripomenul spolukresťanom v Ríme: „V bratskej láske majte jeden k druhému nežnú náklonnosť. Predchádzajte sa navzájom v prejavovaní úcty.“ (Rimanom 12:10) Tieto slová sa vzťahujú v prvom rade na kresťanských starších, ktorí musia vždy uznávať Krista ako Hlavu zboru. Podriadenosť jeho pravici autority prejavujú tým, že hľadajú Kristovo vedenie prostredníctvom svätého ducha, biblických zásad a vedenia poskytovaného vedúcim zborom ‚verného a rozvážneho otroka‘. — Matúš 24:45–47; pozri Zjavenie 1:16, 20; 2:1.
Preto keď sa starší stretnú a modlia sa o Jehovovo vedenie, aby mohli pásť Božie stádo, budú sa snažiť urobiť rozhodnutie, ktoré je rozumné a biblické. Kresťanská skromnosť, miernosť a pokora zabráni staršiemu, aby sa povyšoval, ovládal svojich bratov a vnucoval im na týchto stretnutiach svoj názor. (Matúš 20:25–27; Kolosanom 3:12) Keď to bude možné, predsedajúci rady starších urobí dobre, keď si vopred vyžiada od ostatných starších informácie a potom s dostatočným predstihom pripraví program. Poskytne tak čas na to, aby na modlitbách mohli starostlivo uvažovať o každom uvedenom bode. Počas stretnutia sa nebude snažiť o to, aby ovplyvňoval názor starších, ale skôr ich povzbudí, aby mali „voľnosť reči“ v súvislosti s tým, o čom sa diskutuje. (1. Timotejovi 3:13) Ostatní starší by zas mali jeden druhého pozorne počúvať a s radosťou čerpať úžitok z porozumenia, ktoré majú starší s dlhoročnými kresťanskými skúsenosťami. — 2. Mojžišova 18:21, 22.
Dozorcovia však chápu, že Kristus môže použiť kohokoľvek z rady starších, aby poukázal na biblické zásady potrebné na riešenie situácie alebo na vynesenie dôležitého rozhodnutia. V rade starších bude vládnuť dobrý duch, keď bude každému staršiemu prejavené správne uznanie za jeho podiel v starostlivosti o duchovné záujmy zboru. — Skutky 15:6–15; Filipanom 2:19, 20.
Usiluj sa vyjadrovať zaslúžené uznanie a získať si ho
Uznanie buduje. Povzbudzuje a vyvoláva náklonnosť. „Aj vtedy, keď si myslíme, že sme úplne obyčajní,“ hovorí Mary, „potrebujeme povzbudenie kvôli pocitu vlastnej hodnoty.“ Úprimne prejavuj druhým uznanie za ich každodenné úsilie. Tak sa život pre nich stáva hodnotnejším a príjemnejším. Rodičia, deti, dozorcovia a členovia kresťanského zboru, môžete si získať uznanie tým, ako hovoríte a ako konáte. Biblia sa priaznivo zmieňuje o usilovných, skromných a pokorných ľuďoch. (Príslovia 11:2; 29:23; Hebrejom 6:1–12) Nauč sa láskavo uznať hodnotu iných. Ber do úvahy pocity ľudí, s ktorými spolupracuješ. Apoštol Peter dal toto napomenutie: „Majte všetci rovnaké zmýšľanie, majte súcit, prejavujte bratskú lásku, nežnú náklonnosť, pokoru mysle.“ (1. Petra 3:8) K tomu patrí vyjadriť iným uznanie, a tak uspokojiť jednu zo základných ľudských potrieb.