Majte nežný súcit
„Oblečte [si] nežnú náklonnosť súcitu [a] láskavosť.“ — KOLOSANOM 3:12.
1. Prečo je dnes veľmi potrebný súcit?
NIKDY v dejinách nepotrebovalo toľko ľudí súcitnú pomoc ako teraz. Milióny ľudí sú vystavené chorobám, hladu, nezamestnanosti, zločinnosti, vojnám, anarchii a prírodným katastrofám a potrebujú pomoc. Ale jestvuje ešte závažnejší problém, a tým je zúfalý duchovný stav ľudstva. Satan, ktorý vie, že jeho čas je krátky, „zvádza celú obývanú zem“. (Zjavenie 12:9, 12) Preto najmä tým, ktorí sú mimo pravého kresťanského zboru, hrozí, že prídu o život; a akúkoľvek nádej na vzkriesenie tých, čo budú popravení počas prichádzajúceho Božieho dňa súdu, Biblia vylučuje. — Matúš 25:31–33, 41, 46; 2. Tesaloničanom 1:6–9.
2. Prečo Jehova zadržiava zničenie zlých?
2 Ale až do tejto pokročilej hodiny Jehova Boh naďalej prejavuje trpezlivosť a súcit nevďačným a zlým ľuďom. (Matúš 5:45; Lukáš 6:35, 36) Robí to z rovnakého dôvodu, z akého odložil potrestanie neverného izraelského národa. „‚Akože žijem,‘ je výrok Zvrchovaného Pána Jehovu, ‚nemám potešenie v smrti zlého, ale v tom, že sa zlý odvracia od svojej cesty a skutočne zostáva nažive. Odvráťte sa, odvráťte sa od svojich zlých ciest, lebo prečo by ste mali umierať, ó, dom Izraela?‘“ — Ezechiel 33:11.
3. Aký máme príklad Jehovovho súcitu s tými, ktorí neboli jeho ľudom, a akým poučením je to pre nás?
3 Jehova prejavil súcit aj zlým Ninivčanom. Poslal k nim proroka Jonáša, aby ich varoval pred blížiacim sa zničením. Ninivčania kladne zareagovali na Jonášovo kázanie a kajali sa. To súcitného Boha Jehovu podnietilo, aby v tom čase upustil od zničenia mesta. (Jonáš 3:10; 4:11) Ak bolo Bohu ľúto Ninivčanov, v prípade ktorých jestvovala možnosť vzkriesenia, o čo viac musí pociťovať súcit s ľuďmi, ktorí dnes stoja pred večným zničením! — Lukáš 11:32.
Nebývalé dielo súcitu
4. Ako dnes Jehova prejavuje ľuďom súcit?
4 V súlade so svojou súcitnou osobnosťou Jehova poveril svojich svedkov, aby neustále prichádzali k svojim blížnym s „dobrým posolstvom o kráľovstve“. (Matúš 24:14) Keď ľudia reagujú s ocenením na toto dielo, ktoré zachraňuje životy, Jehova im otvára srdce, aby porozumeli posolstvu o Kráľovstve. (Matúš 11:25; Skutky 16:14) Praví kresťania, napodobňujúc svojho Boha, prejavujú nežný súcit a opätovne navštevujú záujemcov, a ak je to možné, pomáhajú im pomocou biblického štúdia. Preto v roku 1993 vyše štyri a pol milióna Jehovových svedkov v 231 krajinách strávilo viac než miliardu hodín kázaním z domu do domu a štúdiom Biblie so svojimi blížnymi. Títo noví záujemcovia majú zasa príležitosť oddať svoj život Jehovovi a pripojiť sa k radom jeho pokrstených svedkov. Tým sa aj oni zaväzujú konať toto nebývalé dielo súcitu v prospech budúcich učeníkov, ktorí sú ešte v zajatí Satanovho umierajúceho sveta. — Matúš 28:19, 20; Ján 14:12.
5. Čo sa stane s náboženstvom, ktoré zle zastupuje Boha, keď božský súcit dosiahne krajnú hranicu?
5 Čoskoro bude Jehova konať ako „mužný bojovník“. (2. Mojžišova 15:3) Zo súcitu k svojmu menu a k svojmu ľudu odstráni zlo a zriadi spravodlivý nový svet. (2. Petra 3:13) Cirkvi kresťanstva budú prvé, kto zakúsi Boží deň hnevu. Tak ako Boh neušetril svoj chrám v Jeruzaleme pred babylonským kráľom, neušetrí ani náboženské organizácie, ktoré ho zle zastupujú. Boh vloží do srdca členov Spojených národov, aby spustošili takzvané kresťanstvo i všetky ostatné formy falošného náboženstva. (Zjavenie 17:16, 17) „A... čo sa týka mňa,“ vyhlasuje Jehova, „moje oko nebude ľutovať, ani neprejavím súcit. Ich cestu istotne privediem na ich hlavu.“ — Ezechiel 9:5, 10.
6. V akých smeroch sú Jehovovi svedkovia podnecovaní prejavovať súcit?
6 Pokým je ešte čas, Jehovovi svedkovia ďalej prejavujú svojim blížnym súcit tak, že horlivo kážu Božie posolstvo záchrany. A, prirodzene, kde je to možné, pomáhajú aj ľuďom, ktorí majú v hmotnom ohľade núdzu. V tomto smere je však ich prvoradou zodpovednosťou starať sa o potreby blízkych členov rodiny a o tých, ktorí sú im príbuzní vo viere. (Galaťanom 6:10; 1. Timotejovi 5:4, 8) Mnohé výpravy uskutočňované Jehovovými svedkami na pomoc spoluveriacim postihnutým rôznymi katastrofami sú pozoruhodnými príkladmi súcitu. Kresťania však nemusia čakať na nejakú kritickú situáciu, aby prejavili nežný súcit. Pohotovo prejavujú túto vlastnosť v rýchlo sa meniacich situáciách každodenného života.
Súčasť novej osobnosti
7. a) Ako je v liste Kolosanom 3:8–13 daný do súvislosti súcit a nová osobnosť? b) Aké konanie kresťanovi uľahčuje nežná náklonnosť?
7 Je pravda, že naša hriešna podstata a zlý vplyv Satanovho sveta nám prekážajú v prejavovaní nežného súcitu. Práve preto nás Biblia nabáda, aby sme odložili „zlosť, hnev, zlo, utŕhačnú reč a oplzlé reči“. Dostávame radu, aby sme si ‚obliekli novú osobnosť‘ — osobnosť, ktorá zodpovedá Božiemu obrazu. V prvom rade je nám prikázané obliecť si „nežnú náklonnosť súcitu, láskavosť, pokoru mysle, miernosť a zhovievavosť“. Biblia nám ďalej ukazuje praktický spôsob, ako máme prejavovať tieto vlastnosti. „Ďalej sa navzájom znášajte a ochotne si vzájomne odpúšťajte, ak má niekto proti inému dôvod na sťažnosť. Podobne ako Jehova ochotne odpustil vám, tak robte aj vy.“ Oveľa ľahšie sa odpúšťa, ak sme si k našim bratom vypestovali ‚nežnú náklonnosť súcitu‘. — Kolosanom 3:8–13.
8. Prečo je dôležité mať ducha odpúšťania?
8 Naproti tomu zlyhanie v prejavovaní súcitného odpúšťania ohrozuje náš vzťah k Jehovovi. Ježiš to pôsobivo ukázal vo svojom znázornení o neodpúšťajúcom otrokovi, ktorého dal jeho pán do žalára, „dokiaľ nesplatí všetko, čo bol dlžný“. Ten otrok si to zaslúžil, pretože otrasne zlyhal, keď neprejavil súcit spoluotrokovi, ktorý prosil o milosrdenstvo. Ježiš toto znázornenie zakončil slovami: „Rovnako bude môj nebeský Otec zaobchádzať s vami, ak nebude každý zo srdca odpúšťať svojmu bratovi.“ — Matúš 18:34, 35.
9. Ako súvisí nežný súcit s najdôležitejšou stránkou novej osobnosti?
9 Nežný súcit je dôležitou stránkou lásky. A láska je poznávacím znakom pravého kresťanstva. (Ján 13:35) Preto je biblický opis novej osobnosti zakončený týmito slovami: „Okrem toho všetkého si oblečte lásku, lebo je dokonalým putom jednoty.“ — Kolosanom 3:14.
Závisť — prekážka súcitu
10. a) Čo môže zapríčiniť, že sa v našom srdci zakorení žiarlivosť? b) K akým zlým následkom môže viesť žiarlivosť?
10 Vzhľadom na našu hriešnu ľudskú podstatu sa v našom srdci môžu ľahko zakoreniť pocity závisti. Niektorý brat alebo sestra môžu byť požehnaní takými prirodzenými schopnosťami alebo takými materiálnymi výhodami, aké my nemáme. Alebo možno niekto dostal zvláštne duchovné požehnania a výsady. Ak takýmto ľuďom začneme závidieť, budeme schopní správať sa k nim s nežným súcitom? Pravdepodobne nie. Namiesto toho sa pocity žiarlivosti môžu nakoniec prejaviť kritickou rečou alebo neláskavými skutkami, keďže Ježiš o ľuďoch povedal: „Z hojnosti srdca hovoria jeho ústa.“ (Lukáš 6:45) Iní sa možno k takej kritike pridajú. A to by mohlo narušiť pokoj rodiny alebo zboru Božieho ľudu.
11. Ako desiati Jozefovi bratia vytlačili zo svojich sŕdc súcit a aké to malo následky?
11 Pouvažuj o tom, čo sa stalo v jednej veľkej rodine. Desať starších Jakobových synov začalo žiarliť na svojho mladšieho brata Jozefa, pretože ich otec ho mal najradšej. V dôsledku toho „neboli schopní sa s ním pokojne rozprávať“. Neskôr bol Jozef požehnaný božskými snami, ktoré dokazovali, že má Jehovovu priazeň. To bolo pre jeho bratov ‚ďalším dôvodom, aby ho nenávideli‘. Pretože si zo svojich sŕdc nevykorenili žiarlivosť, vytlačila z nich súcit a priviedla ich k vážnemu hriechu. — 1. Mojžišova 37:4, 5, 11.
12, 13. Čo by sme mali robiť, keď nám do srdca vstúpia pocity žiarlivosti?
12 Dopustili sa krutosti, keď predali Jozefa do otroctva. V snahe zakryť svoj zlý čin oklamali svojho otca, aby si myslel, že Jozefa zabilo divé zviera. Ich hriech vyšiel najavo, keď ich po rokoch hladomor donútil, aby išli nakúpiť potraviny do Egypta. Správca nad potravinami, ktorým bol Jozef, ale oni ho nespoznali, ich obvinil zo špehovania a povedal im, aby sa nesnažili znovu dostať od neho pomoc, kým neprivedú svojho najmladšieho brata Benjamina. Ich otec si medzitým Benjamina veľmi obľúbil a oni vedeli, že Jakob nebude chcieť, aby odišiel.
13 A tak, keď stáli pred Jozefom, svedomie ich podnietilo priznať: „Nepochybne sme vinní kvôli nášmu bratovi [Jozefovi], lebo sme videli tieseň jeho duše, keď si vyprosoval súcit od nás, ale my sme nepočúvali. Preto prišla na nás táto tieseň.“ (1. Mojžišova 42:21) Jozef svojím súcitným, ale zároveň rozhodným správaním pomohol svojim bratom preukázať, že ich pokánie je úprimné. Potom im povedal, kto je, a veľkoryso im odpustil. Rodinná jednota bola obnovená. (1. Mojžišova 45:4–8) Ako kresťania by sme sa z toho mali poučiť. Keďže poznáme zlé následky závisti, mali by sme sa modliť k Jehovovi, aby nám pomohol nahradiť pocity žiarlivosti ‚nežnou náklonnosťou súcitu‘.
Ďalšie prekážky súcitu
14. Prečo by sme sa mali vyhýbať zbytočnému vystavovaniu sa vplyvu násilia?
14 Ďalšia prekážka nášho súcitu môže vzniknúť následkom zbytočného vystavovania sa vplyvu násilia. Športy a zábava, ktoré sa vyznačujú násilím, podporujú krvilačnosť. V biblických časoch pohania pravidelne sledovali gladiátorské zápasy a iné formy týrania ľudí v arénach Rímskej ríše. Podľa jedného historika takáto zábava „ničila schopnosť súcítiť s utrpením, ktorou sa človek odlišuje od dravca“. Veľká časť zábavy dnešného moderného sveta má rovnaký účinok. Kresťania, ktorí sa snažia prejavovať nežný súcit, musia byť veľmi prieberčiví, keď si vyberajú, čo budú čítať a aké filmy a televízne programy budú pozerať. Je múdre, že pamätajú na slová Žalmu 11:5: „Každého, kto miluje násilie, [Jehova] istotne nenávidí.“
15. a) Ako môže niekto prejavovať vážny nedostatok súcitu? b) Ako reagujú praví kresťania na potreby svojich spoluveriacich a blížnych?
15 Aj človeku, ktorý je zameraný na seba, pravdepodobne chýba súcit. To je vážna vec, lebo apoštol Ján vysvetľuje: „Ktokoľvek má však prostriedky tohto sveta na živobytie a zbadá svojho brata, ktorý má núdzu, a predsa pred ním zavrie dvere svojho nežného súcitu, ako v ňom zostáva Božia láska?“ (1. Jána 3:17) Podobný nedostatok súcitu prejavil samospravodlivý kňaz i Lévita v Ježišovom znázornení o priateľskom Samaritánovi. Keď uvideli, v akom stave je ich polomŕtvy židovský brat, prešli na opačnú stranu cesty a pokračovali v ceste. (Lukáš 10:31, 32) Naproti tomu súcitní kresťania pohotovo reagujú na materiálne a duchovné potreby svojich bratov. A tak ako Samaritán z Ježišovho znázornenia, zaujímajú sa aj o potreby neznámych ľudí. Preto ochotne vynakladajú svoj čas, energiu a prostriedky na podporu diela robenia učeníkov. Týmto spôsobom prispievajú k záchrane miliónov ľudí. — 1. Timotejovi 4:16.
Súcit s chorými
16. S akými obmedzeniami sa stretávame v prípade chorôb?
16 Choroby sú údelom nedokonalého, zomierajúceho ľudstva. Kresťania nie sú výnimkou; väčšina z nich nepatrí k zdravotníckym odborníkom a nedokážu ani robiť zázraky ako niektorí raní kresťania, ktorí takú moc dostali od Krista a jeho apoštolov. Po smrti Kristových apoštolov a ich bezprostredných spoločníkov takéto zázračné schopnosti pominuli. Preto naša schopnosť pomôcť tým, ktorí trpia telesnou chorobou, vrátane dysfunkcie mozgu a halucinácií, je obmedzená. — Skutky 8:13, 18; 1. Korinťanom 13:8.
17. Aké poučenie máme z toho, ako sa zaobchádzalo s chorým a trúchliacim mužom Jóbom?
17 Choroby sú často sprevádzané skľúčenosťou. Napríklad bohabojný Jób bol veľmi skľúčený; príčinou bola ťažká choroba a pohromy, ktoré naňho uviedol Satan. (Jób 1:18, 19; 2:7; 3:3, 11–13) Potreboval priateľov, ktorí by sa k nemu správali s nežným súcitom a ktorí by ‚hovorili utešujúco‘. (1. Tesaloničanom 5:14) Namiesto toho ho navštívili traja takzvaní tešitelia, ktorí rýchlo dospeli k nesprávnym záverom a ešte zhoršili Jóbov stav skľúčenosti, keď tvrdili, že jeho nešťastia sú zavinené nejakou jeho chybou. Ak majú kresťania nežný súcit, vyhnú sa podobnému osídlu, keď sú spolukresťania chorí alebo skľúčení. Niekedy je tým hlavným, čo takí ľudia potrebujú, niekoľko láskavých návštev zo strany starších alebo iných zrelých kresťanov, ktorí budú súcitne počúvať, prejavia porozumenie a poskytnú láskyplné biblické rady. — Rimanom 12:15; Jakub 1:19.
Súcit so slabými
18, 19. a) Ako by sa mali starší správať k slabým alebo k previnilcom? b) Prečo je dôležité, aby sa starší správali k previnilcom s nežným súcitom i vtedy, keď treba utvoriť právny výbor?
18 Najmä starší musia mať nežný súcit. (Skutky 20:29, 35) „My, ktorí sme silní, mali by sme niesť slabosti tých, ktorí nie sú silní,“ nariaďuje Biblia. (Rimanom 15:1) Keďže sme nedokonalí, všetci robíme chyby. (Jakub 3:2) V zaobchádzaní s tým, kto „urobí dajaký chybný krok, skôr ako si to uvedomí“, je potrebná nežnosť. (Galaťanom 6:1) Starší sa rozhodne nechcú podobať samospravodlivým farizejom, ktorí boli nerozumní v tom, ako uplatňovali Boží Zákon.
19 Naopak, starší sa riadia príkladmi nežného súcitu Jehovu Boha a Ježiša Krista. Ich hlavnou činnosťou je živiť, povzbudzovať a občerstvovať Božie ovce. (Izaiáš 32:1, 2) Namiesto toho, že by sa snažili ovládnuť rôzne záležitosti množstvom pravidiel, obracajú sa k vynikajúcim zásadám v Božom Slove. Úlohou starších by teda malo byť budovať a vnášať do sŕdc svojich bratov radosť a ocenenie pre Jehovovu dobrotu. Ak sa spoluveriaci dopustí nejakého menšieho previnenia, starší sa zvyčajne vyhne tomu, že by ho napomenul tak, že by to iní mohli počuť. Ak o tom vôbec treba hovoriť, nežný súcit podnieti staršieho, aby vzal takého človeka bokom a rozobral problém tam, kde to druhí nepočujú. (Porovnaj Matúša 18:15.) Bez ohľadu na to, aké ťažké môže byť s niekým vychádzať, prístup staršieho by sa mal vyznačovať trpezlivosťou a ochotou pomôcť. Starší si nikdy nechce hľadať zámienky na vylúčenie takého človeka zo zboru. Aj keď treba utvoriť právny výbor, starší budú prejavovať nežný súcit v správaní k človeku, ktorý je zapletený do závažného nesprávneho konania. Ich jemnosť môže pomôcť priviesť toho človeka k pokániu. — 2. Timotejovi 2:24–26.
20. Kedy sú citové prejavy súcitu nevhodné a prečo?
20 Sú však situácie, keď Jehovov služobník nemôže prejavovať súcit. (Porovnaj 5. Mojžišovu 13:6–9.) ‚Prestať sa stýkať‘ s blízkym priateľom alebo príbuzným, ktorý bol vylúčený zo zboru, môže byť pre kresťana ozajstnou skúškou. V takom prípade je dôležité, aby sa človek nepoddal pocitom ľútosti. (1. Korinťanom 5:11–13) Takáto pevnosť môže dokonca povzbudiť previnilca k pokániu. Okrem toho, vo vzťahoch k opačnému pohlaviu sa kresťania musia vyhýbať nevhodným prejavom súcitu, ktoré by mohli viesť k sexuálnej nemravnosti.
21. V ktorých ďalších oblastiach musíme prejavovať nežný súcit a aký úžitok to prináša?
21 Rozsah tohto článku nám neumožňuje, aby sme rozobrali celé to množstvo oblastí, v ktorých je potrebný nežný súcit — správanie k starým ľuďom, k tým, ktorí majú žiaľ, či k tým, ktorí znášajú prenasledovanie zo strany neveriacich manželských partnerov. Aj k tvrdo pracujúcim starším by sme sa mali správať s nežným súcitom. (1. Timotejovi 5:17) Rešpektujme ich a podporujme ich. (Hebrejom 13:7, 17) ‚Všetci majte nežný súcit,‘ napísal apoštol Peter. (1. Petra 3:8) Ak budeme takto konať vo všetkých situáciách, ktoré si to vyžadujú, budeme podporovať v zbore jednotu a šťastie a tých, čo sú mimo zboru, budeme priťahovať k pravde. A predovšetkým tým budeme ctiť nášho nežného, súcitného Otca, Jehovu.
Otázky na zopakovanie
◻ Ako Jehova prejavuje súcit hriešnemu ľudstvu?
◻ Prečo je dôležité prejavovať nežný súcit?
◻ Čo patrí k prekážkam nášho nežného súcitu?
◻ Ako by sme sa mali správať k chorým a skľúčeným?
◻ Najmä kto musí prejavovať nežný súcit a prečo?
[Rámček na strane 19]
NESÚCITNÍ FARIZEJI
SABATNÝ deň odpočinku mal byť pre Boží ľud duchovným a telesným požehnaním. Židovskí náboženskí vodcovia však vytvorili množstvo pravidiel, ktoré zneuctievali Boží zákon o sabate, a spôsobili, že sa stal pre ľudí bremenom. Napríklad, ak mal niekto nehodu alebo bol chorý, nemohol v sabat dostať pomoc, ak jeho život nebol ohrozený.
Jedna škola farizejov bola taká prísna vo svojej interpretácii zákona o sabate, že tvrdila: „V sabat sa neutešujú trúchliaci ani nenavštevujú chorí.“ Iní náboženskí vodcovia takéto návštevy v sabat dovoľovali, ale vyhradili si, že „slzy sú zakázané“.
Ježiš preto oprávnene odsúdil židovských náboženských vodcov za to, že prehliadali dôležitejšie požiadavky Zákona, napríklad právo, lásku a milosrdenstvo. Nie div, že farizejom povedal: „Svojou tradíciou... robíte Božie slovo neplatným“! — Marek 7:8, 13; Matúš 23:23; Lukáš 11:42.
[Obrázky na strane 17]
Jehovovi svedkovia vykonávajú nebývalé dielo súcitu v 231 krajinách — v domácnostiach ľudí, na uliciach, ba i vo väzeniach
[Obrázok na strane 18]
Vystavovanie sa vplyvu násilia, napríklad v televízii, podkopáva nežný súcit