Ste ochotní odpustiť?

BILL a jeho 16-ročná dcéra Lisa spolu ťažko vychádzali. Menšie nedorozumenia medzi nimi často prechádzali do hlasitých slovných súbojov. Napätie sa napokon tak vystupňovalo, že Lisa bola požiadaná, aby odišla z domu.a

Po čase si Lisa uvedomila svoju vinu a poprosila otca o odpustenie. No roztrpčený otec namiesto toho, aby Lisine predošlé chyby prehliadol, odmietol jej snahu o zmierenie. Predstavte si! Nebol ochotný prejaviť milosrdenstvo vlastnej dcére!

Pred stáročiami bol istý nevinný muž odsúdený na smrť za zločin, ktorého sa nedopustil. Svedkovia vypovedali falošne a politickí úradníci odvrátili svoju tvár, boli slepí voči spravodlivosti. Tým nevinným mužom bol Ježiš Kristus. Krátko pred smrťou vrúcne prosil Boha: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ — Lukáš 23:34.

Ježiš odpúšťal ochotne, zo srdca, a jeho nasledovníci sú nabádaní, aby ho v tom napodobňovali. (Efezanom 4:32) Mnohí sú však tak ako Bill neľútostní a nie sú ochotní odpustiť. Ako je to vo vašom prípade? Ste ochotní druhým odpustiť, keď sa voči vám previnia? A čo vážne prehrešky? Treba odpustiť aj tie?

Odpustiť je náročné

Odpustiť nie je vždy ľahké. A v týchto kritických časoch sú medziľudské vzťahy ešte problematickejšie. Zvlášť rodinný život je často plný stresov a tlaku. Kresťanský apoštol Pavol už dávno povedal, že taký stav bude prevládať v „posledných dňoch“. Povedal: „Ľudia budú milovať samých seba, budú milovať peniaze, budú sebaistí, pyšní... bez lásky k dobru, zradcovia, tvrdohlaví, nadutí pýchou.“ — 2. Timotejovi 3:1–4.

Nutne teda každý z nás čelí vonkajším tlakom, ktoré skúšajú našu schopnosť odpúšťať druhým ľuďom. A čo viac, bojujeme aj proti vnútorným tlakom. Pavol sa ponosoval: „Nerobím to dobré, čo chcem, ale robím to zlé, čo nechcem. Ale keď robím to, čo nechcem, nerobím to už ja, ale hriech, ktorý býva vo mne.“ (Rimanom 7:19, 20) Preto mnohí nie sme takí ochotní odpúšťať, ako by sme si želali. Napokon, zdedená nedokonalosť a hriech majú na každého z nás mocný vplyv a niekedy nás oberajú o súcit k blížnym.

Keď bola istá žena povzbudená, aby niekomu odpustila malú urážku, povedala: „Nikto nie je hoden úsilia, aké treba na odpúšťanie.“ Navonok sa takáto poznámka môže zdať chladná, bezcitná, dokonca cynická. Hlbší pohľad nám však pomôže pochopiť, že odhaľuje sklamanie, ktoré mnohí ľudia pociťujú tvárou v tvár svetu, ktorý považujú za sebecký, bezohľadný a nepriateľský. Istý muž povedal: „Keď ľuďom odpúšťate, využívajú vás. Je to, akoby po vás šliapali.“

Teda nie div, že rozvíjať si ochotu odpúšťať je v týchto posledných dňoch náročné. Napriek tomu nás Biblia povzbudzuje, aby sme láskavo odpúšťali. (Porovnaj 2. Korinťanom 2:7.) Prečo by sme mali byť ochotní odpúšťať?

[Poznámka pod čiarou]