Evolúcia pred súdom
Angažovaní evolucionisti sa teraz dožadujú dôkladného prešetrenia organických počiatkov
PREDSTAVTE si, že ste sudcom pri nejakom súdnom procese. Obžalovaný vyhlasuje, že je nevinný, a predstupujú svedkovia, aby vypovedali v jeho prospech. Ale kým počúvate ich výpovede, všimnete si, že svedkovia si navzájom protirečia. Potom, keď sú svedkovia obhajoby opäť požiadaní, aby zaujali miesto pre svedkov, ich príbehy sa zmenia. Malo by ich svedectvo v očiach vás ako sudcu váhu? A boli by ste naklonený zbaviť obžalovaného viny? Pravdepodobne nie, pretože akýkoľvek rozpor v obhajobe nahlodáva dôveryhodnosť obžalovaného.
Tak je to aj v prípade evolučnej teórie. Predstúpilo množstvo svedkov, aby porozprávalo rozmanité príbehy o pôvode života, obhajujúce evolučnú teóriu. Ale obstáli by ich svedectvá na súde? Je to, čo hovoria zástancovia tejto teórie, vo vzájomnej zhode?
Protirečivé svedectvo
Ako sa začal život? Pravdepodobne neexistuje žiadna iná otázka, ktorá by vyvolávala viac dohadov a roznecovala viac diskusií. Ale spornou otázkou nie je len evolúcia v protiklade k stvoreniu; veľa sporov je medzi samotnými evolucionistami. V skutočnosti každý detail evolúcie — ako k nej došlo, kde sa začala, kto ju začal alebo čo ju začalo a ako dlho tento proces trval — je predmetom ostrej polemiky.
Evolucionisti roky tvrdili, že život sa začal v teplých vodách organickej „polievky“. Teraz niektorí veria, že život mohla splodiť pena oceánu. Podmorské gejzíry sú ďalším predpokladaným miestom pôvodu života. Niektorí sa domnievajú, že živé organizmy sa sem dostali s meteoritmi, ktoré spadli na Zem. Podľa iných je možné, že so Zemou sa zrazili asteroidy a zmenili atmosféru, čím vyvolali vývoj života. „Narazte veľkým železným asteroidom do Zeme,“ hovorí jeden výskumník, „a určite spôsobíte, že sa budú diať zaujímavé veci.“
Znova sa zvažuje aj charakter začiatku života. „Život nevznikol za pokojných, priaznivých podmienok, ako sa kedysi predpokladalo,“ tvrdí časopis Time, „ale pod pekelnou oblohou planéty otriasajúcej sa vulkanickými erupciami a ohrozovanej kométami a asteroidmi.“ Niektorí vedci teraz hovoria, že na to, aby sa uprostred takého chaosu mohol vyvinúť život, musel celý proces prebehnúť počas kratšieho časového úseku, než sa myslelo predtým.
Vedci majú rozdielne názory aj na to, ako do tohto obrazu zapadá Boh — „ak existuje“. Niektorí hovoria, že život sa vyvinul bez zásahu Stvoriteľa, zatiaľ čo iní predpokladajú, že Boh tento proces začal a potom dovolil, aby ďalej prebiehala evolúcia.
Ako došlo k evolúcii po tom, čo sa začal život? Aj tu si príbehy protirečia. V roku 1958, sto rokov po vydaní diela O pôvode druhov, evolucionista sir Julian Huxley povedal: „Darwinov veľký objav — univerzálny princíp prirodzeného výberu — je pevne a s konečnou platnosťou stanovený ako jediný činiteľ veľkej evolučnej zmeny.“ Ale o dvadsaťštyri rokov neskôr evolucionista Michael Ruse napísal: „Rastúci počet biológov... tvrdí, že akákoľvek evolučná teória založená na darwinovských princípoch — zvlášť akákoľvek teória, ktorá sa na prirodzený výber pozerá ako na kľúč k evolučnej zmene — je zavádzajúco neúplná.“
Hoci časopis Time uvádza, že je „veľa dobre podložených faktov“ podporujúcich evolučnú teóriu, pripúšťa tiež, že evolúcia je zložitý príbeh „s mnohými medzerami a množstvom protichodných teórií o tom, ako vyplniť chýbajúce časti“. Namiesto tvrdenia, že prípad je uzavretý, niektorí z najangažovanejších evolucionistov sa teraz dožadujú dôkladného prešetrenia organických počiatkov.
Obhajoba evolúcie — najmä pokiaľ ide o začiatok života podľa evolučnej teórie — nie je založená na súhlasných svedectvách. Vedec T. H. Janabi hovorí, že tí, ktorí obhajujú evolúciu, „počas rokov rozvinuli a zanechali veľa mylných teórií a vedci doteraz neboli schopní zhodnúť sa na žiadnej z nich“.
Je zaujímavé, že Charles Darwin predvídal takýto rozpor. V úvode knihy O pôvode druhov napísal: „Som si vedomý toho, že v tejto knihe nie je takmer jediný bod, ku ktorému by nemohli byť uvedené fakty často očividne vedúce k záverom práve opačným, než sú tie, ku ktorým som dospel.“
Naozaj, takéto protirečivé svedectvá vyvolávajú otázky o dôveryhodnosti evolučnej teórie.
Je evolúcia intelektuálnou voľbou?
Kniha Milestones of History (Míľniky histórie) poznamenáva, že evolučná teória od svojho začiatku „bola pre mnohých ľudí príťažlivá, pretože sa zdala viac vedecká než teória osobitného stvorenia“.
Navyše, dogmatické vyhlásenia niektorých evolucionistov môžu pôsobiť zastrašujúco. Napríklad vedec H. S. Shelton tvrdí, že myšlienka osobitného stvorenia je „príliš hlúpa pre seriózne uvažovanie“. Biológ Richard Dawkins otvorene tvrdí: „Ak stretnete niekoho, kto vyhlasuje, že neverí v evolúciu, potom je ten človek nevedomý, hlúpy alebo duševne chorý.“ Podobne profesor René Dubos hovorí: „Najosvietenejší ľudia dnes prijímajú ako skutočnosť to, že všetko vo vesmíre — od nebeských telies po ľudské bytosti — sa vyvinulo a ďalej sa vyvíja prostredníctvom evolučného procesu.“
Z týchto výrokov by sa mohlo zdať, že každý človek s určitou mierou inteligencie pohotovo prijme evolúciu. Napokon, urobiť to by znamenalo, že človek je „osvietený“, a nie „hlúpy“. Ale sú aj vysokovzdelaní muži a ženy, ktorí neobhajujú evolučnú teóriu. „Spoznal som veľa vedcov, ktorí majú vnútorné pochybnosti,“ píše Francis Hitching v knihe The Neck of the Giraffe (Krk žirafy), „a hŕstku takých, ktorí dokonca povedali, že darwinovská evolučná teória sa napokon ukázala ako vôbec nie vedecká teória.“
Chandra Wickramasinghe, vysoko uznávaný britský vedec, má podobný názor. Hovorí: „Neexistuje dôkaz pre žiaden zo základných princípov darwinovskej evolúcie. Bol to spoločenský tlak, ktorý v roku 1860 ovládol svet, a myslím si, že to bola pre vedu najväčšia pohroma vôbec.“
T. H. Janabi preskúmal argumenty predkladané evolucionistami. „Zistil som, že situácia je dosť odlišná od toho, než k čomu sme vedení, aby sme verili,“ hovorí. „Dôkazov je príliš málo a sú príliš útržkovité na to, aby podporili takú zložitú teóriu, akou je teória o pôvode života.“
Preto tí, ktorí nesúhlasia s evolučnou teóriou, by nemali byť jednoducho zavrhnutí ako „nevedomí, hlúpi alebo duševne chorí“. O názoroch, ktoré spochybňujú evolúciu, bol aj neochvejný evolucionista George Gaylord Simpson nútený pripustiť: „Bolo by určite chybou jednoducho s úsmevom odmietnuť tieto názory alebo sa im vysmiať. Ich zástancami boli (a sú) hlbokomyseľní a schopní bádatelia.“
Vec viery
Niektorí si myslia, že presvedčenie o evolúcii je založené na skutočnosti, zatiaľ čo presvedčenie o stvorení je založené na viere. Je pravda, že žiaden človek nevidel Boha. (Ján 1:18; porovnaj 2. Korinťanom 5:7.) Ale evolučná teória nemá v tomto smere nijakú výhodu, pretože je založená na javoch, ktoré ľuďmi neboli nikdy overené ani zopakované.
Napríklad vedci nikdy nepozorovali mutácie — ani tie užitočné — ktoré vytvárajú nové formy života, a predsa sú si istí, že práve tak vznikli nové druhy. Neboli svedkami samosplodenia života, a napriek tomu tvrdia, že takto sa začal život.
Takýto nedostatok dôkazov vedie T. H. Janabiho k tomu, aby nazval evolučnú teóriu „obyčajnou ‚vierou‘“. Fyzik Fred Hoyle ju nazýva „evanjelium podľa Darwina“. Dr. Evan Shute ide ešte ďalej, keď hovorí: „Domnievam sa, že kreacionista má na vysvetľovanie menej záhad než zanietený evolucionista.“
Aj ďalší vedci s tým súhlasia. „Keď uvažujem o podstate človeka,“ pripúšťa astronóm Robert Jastrow, „vývoj tohto pozoruhodného bytia z chemických zlúčenín rozpustených v teplých vodách sa zdá rovnakým zázrakom ako biblická správa o jeho pôvode.“
Teda prečo mnohí stále odmietajú myšlienku, že život bol stvorený?
[Obrázok na strane 3]
Dogmatické výroky niektorých ľudí môžu znieť zastrašujúco