Radostné podriaďovanie sa autorite

„Stali ste sa zo srdca poslušní.“ — RIMANOM 6:17.

1, 2. a) Aký duch je dnes vo svete zjavný, čo je jeho zdrojom a aký má účinok? b) Ako dávajú Jehovovi oddaní služobníci najavo, že sú odlišní?

DUCH, „ktorý teraz pôsobí v synoch neposlušnosti“, je dnes šokujúco zjavný. Je to duch bezuzdnej nezávislosti, ktorý vychádza od Satana, „vládcu s mocou nad vzduchom“. Tento duch, tento „vzduch“ čiže prevládajúci postoj sebeckosti a neposlušnosti, uplatňuje „autoritu“ čiže moc nad väčšinou ľudstva. To je jeden z dôvodov, prečo svet zažíva to, čo bolo nazvané kríza autority. — Efezanom 2:2.

² Našťastie, Jehovovi oddaní služobníci si v dnešnej dobe nenapĺňajú svoje duchovné pľúca týmto znečisteným „vzduchom“ čiže duchom vzbury. Vedia, že „prichádza Boží hnev na synov neposlušnosti“. Apoštol Pavol dodáva: „Preto sa nestaňte ich spoluúčastníkmi.“ (Efezanom 5:6, 7) Praví kresťania sa skôr snažia byť „naplnení [Jehovovým] duchom“ a dychtivo prijímajú „múdrosť zhora“, ktorá je „cudná, potom pokojná, rozumná, pripravená poslúchať“. — Efezanom 5:17, 18; Jakub 3:17.

Ochotné podriaďovanie sa Jehovovej zvrchovanosti

3. Čo je kľúčom k ochotnému podriaďovaniu sa a aké veľké poučenie máme z dejín?

³ Kľúčom k ochotnému podriaďovaniu sa je uznanie zákonnej autority. Dejiny ľudstva ukazujú, že zavrhnutie Jehovovej zvrchovanosti neprináša šťastie. Takéto zavrhnutie neprinieslo šťastie ani Adamovi a Eve, ani podnecovateľovi ich vzbury, Satanovi Diablovi. (1. Mojžišova 3:16–19) Satan má vo svojom súčasnom poníženom stave „veľký hnev“, lebo vie, že jeho čas je krátky. (Zjavenie 12:12) Pokoj a šťastie ľudstva i celého vesmíru závisí od všeobecného uznania Jehovovej oprávnenej zvrchovanosti. — Žalm 103:19–22.

4. a) Aký druh podriadenosti a poslušnosti by mali služobníci Jehovu prejavovať podľa jeho priania? b) O čom by sme mali byť presvedčení a ako to vyjadruje žalmista?

⁴ Ale pretože vlastnosti Jehovu sú v úžasnej rovnováhe, neuspokojuje ho chladná poslušnosť. Je mocný. To rozhodne. Ale nie je tyran. Je Bohom lásky a chce, aby ho jeho inteligentní tvorovia poslúchali ochotne, z lásky. Chce, aby sa podriaďovali jeho zvrchovanosti preto, že sa z celého srdca rozhodli byť pod jeho spravodlivou a zákonnou autoritou, v presvedčení, že nemôže byť pre nich nič lepšie, než ho navždy poslúchať. Jehova chce mať vo svojom vesmíre také osoby, ktoré cítia to, čo žalmista, ktorý napísal: „Jehovov zákon je dokonalý, privádza dušu späť. Jehovova pripomienka je dôveryhodná, robí neskúseného múdrym. Jehovove nariadenia sú priame, spôsobujú, že srdce plesá; Jehovovo prikázanie je čisté, rozžiaruje oči. Bázeň pred Jehovom je rýdza, obstojí navždy. Jehovove sudcovské rozhodnutia sú pravé; dokázali sa, že sú celkom spravodlivé.“ (Žalm 19:7–9) Bezvýhradná dôvera v správnosť a spravodlivosť Jehovovej zvrchovanosti — to musí byť naším postojom, ak chceme žiť v Jehovovom novom svete.

S radosťou sa podriaďujeme nášmu Kráľovi

5. Ako bol Ježiš odmenený za svoju poslušnosť a čo ochotne uznávame?

⁵ Kristus Ježiš je sám vynikajúcim príkladom podriaďovania sa svojmu nebeskému Otcovi. Čítame o ňom, že sa „pokoril... a stal sa poslušným až po smrť na mučeníckom kole“. Pavol dodáva: „Práve preto ho aj povýšil Boh do nadradeného postavenia a láskavo mu dal meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa v Ježišovom mene skláňalo každé koleno tých v nebi a tých na zemi a tých pod zemou a aby každý jazyk otvorene uznával, že Ježiš Kristus je Pánom na slávu Boha, Otca.“ (Filipanom 2:8–11) Áno, s radosťou skláňame koleno pred naším Vodcom a panujúcim Kráľom, Kristom Ježišom. — Matúš 23:10.

6. Ako Ježiš dokázal, že je svedkom a vodcom pre národnostné skupiny, a ako bude jeho „kniežacie panstvo“ pokračovať po veľkom súžení?

⁶ O Kristovi ako o našom Vodcovi Jehova prorokoval: „Hľa, dal som ho ako svedka národnostným skupinám, ako vodcu a veliteľa národnostným skupinám.“ (Izaiáš 55:4) Ježiš svojou pozemskou službou a riadením kazateľského diela z neba po svojej smrti a vzkriesení dokázal, že je pre ľudí zo všetkých národov „verným a pravdivým svedkom“ svojho Otca. (Zjavenie 3:14; Matúš 28:18–20) Takéto národnostné skupiny sú teraz v narastajúcom počte zastúpené vo „veľkom zástupe“, ktorý pod Kristovým vedením prežije „veľké súženie“. (Zjavenie 7:9, 14) Ale tým sa Ježišovo vedenie neskončí. Jeho „kniežacie panstvo“ bude trvať tisíc rokov. Voči poslušným ľuďom sa bude správať podľa svojho mena „Obdivuhodný radca, Mocný boh, Večný otec, Knieža pokoja“. — Izaiáš 9:6, 7; Zjavenie 20:6.

7. Čo musíme bez meškania robiť, ak chceme, aby nás Kristus Ježiš viedol k „prameňom vôd života“, a čo spôsobí, že nás Ježiš a Jehova budú milovať?

⁷ Ak chceme mať úžitok z „prameňov vôd života“, ku ktorým Baránok, Kristus Ježiš, vedie ľudí s úprimným srdcom, musíme bez meškania dokázať svojím spôsobom konania, že sa s radosťou podriaďujeme jeho kráľovskej autorite. (Zjavenie 7:17; 22:1, 2; porovnaj Žalm 2:12.) Ježiš povedal: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. Kto miluje mňa, bude ho milovať môj Otec, a ja ho budem milovať.“ (Ján 14:15, 21) Chceš, aby ťa Ježiš a jeho Otec milovali? Ak áno, tak sa podriaď ich autorite.

Dozorcovia s radosťou poslúchajú

8, 9. a) Čo poskytol Kristus na budovanie zboru a v akom ohľade by mali byť títo muži príkladom stádu? b) Ako je podriadenosť kresťanských dozorcov symbolicky vyjadrená v knihe Zjavenie a ako by sa mali snažiť mať „poslušné srdce“, keď sa zaoberajú právnymi záležitosťami?

⁸ „Zbor [je] podriadený Kristovi.“ Kristus, ako jeho Dozorca, poskytol „dary v podobe ľudí“ na „vybudovanie“ zboru. (Efezanom 4:8, 11, 12; 5:24) Týmto duchovne starším mužom je povedané, že majú ‚pásť Božie stádo, ktoré je v ich starostlivosti‘, „nie ako panujúci nad tými, ktorí sú Božím dedičstvom“, ale tak, že sa ‚stanú príkladom stádu‘. (1. Petra 5:1–3) Stádo je Jehovovo a Kristus je jeho „znamenitým pastierom“. (Ján 10:14) Keďže dozorcovia náležite očakávajú ochotnú spoluprácu zo strany oviec, ktoré im Jehova a Kristus zverili do starostlivosti, aj sami by mali byť vynikajúcim príkladom v podriaďovaní sa. — Skutky 20:28.

⁹ V prvom storočí boli pomazaní dozorcovia symbolicky znázornení ako tí, ktorí sú „v“ Kristovej alebo „na“ Kristovej pravej ruke, čo značí, že sú mu podriadení ako Hlave zboru. (Zjavenie 1:16, 20; 2:1) Rovnako dnes by sa mali dozorcovia v zboroch Jehovových svedkov podriaďovať Kristovmu vedeniu a ‚pokoriť sa pod mocnú Božiu ruku‘. (1. Petra 5:6) Keď sa od nich vyžaduje, aby sa zaoberali právnymi záležitosťami, mali by sa modliť k Jehovovi tak ako Šalamún v rokoch, keď bol verný: „Dáš svojmu sluhovi poslušné srdce, aby súdil tvoj ľud a aby rozlišoval medzi dobrým a zlým.“ (1. Kráľov 3:9) Poslušné srdce podnieti staršieho, aby sa snažil vidieť veci tak, ako ich vidí Jehova a Kristus Ježiš, aby sa rozhodnutie urobené na zemi v najväčšej možnej miere podobalo rozhodnutiu urobenému v nebi. — Matúš 18:18–20.

10. Ako by sa mali všetci dozorcovia snažiť napodobňovať Ježiša v tom, ako zaobchádzal s ovcami?

¹⁰ Cestujúci dozorcovia a zboroví starší sa snažia napodobňovať Krista aj v tom, ako zaobchádzal s ovcami. Na rozdiel od farizejov Ježiš nedával množstvo pravidiel, ktorými by sa ťažko dalo riadiť. (Matúš 23:2–11) Ľuďom podobným ovciam povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa lopotíte a ste preťažení, a ja vás občerstvím. Vezmite na seba moje jarmo a staňte sa mojimi učeníkmi, lebo ja som miernej povahy a pokorného srdca, a nájdete občerstvenie pre svoje duše. Lebo moje jarmo je jemné a môj náklad je ľahký.“ (Matúš 11:28–30) I keď je pravda, že každý kresťan musí ‚niesť svoj vlastný náklad‘, dozorcovia by mali pamätať na Ježišov príklad a pomáhať svojim bratom, aby cítili, že ich náklad kresťanskej zodpovednosti je „jemný“ a „ľahký“ a je radosťou ho niesť. — Galaťanom 6:5.

Teokratická podriadenosť

11. a) Ako by mohol niekto rešpektovať vedúce postavenie, a predsa nebyť skutočne teokratický? Znázorni to. b) Čo to znamená byť skutočne teokratický?

¹¹ Teokracia je vláda Boha. Patrí k nej princíp vedúceho postavenia, ktorý je vyjadrený v 1. Korinťanom 11:3. Ale to nie je všetko. Mohlo by sa zdať, že niektorý človek prejavuje úctu k vedúcemu postaveniu, a predsa nie je teokratický v plnom zmysle slova. Ako by sa to mohlo stať? Na znázornenie si uveďme, že demokracia je vláda ľudu a demokrat je definovaný ako „človek, ktorý verí ideálom demokracie“. Niekto by mohol tvrdiť, že je demokratický, zúčastňovať sa volieb, a dokonca byť aj aktívnym politikom. Ale ak vo svojom celkovom správaní opovrhuje duchom demokracie a všetkými princípmi, ktoré k nej patria, je možné povedať, že je skutočne demokratický? Podobne, aby bol človek skutočne teokratický, musí robiť viac, než sa iba formálne podriaďovať vedeniu. Musí napodobňovať Jehovov spôsob konania a jeho vlastnosti. Musí byť skutočne vedený Jehovom v každom smere. A keďže Jehova udelil plnú autoritu svojmu Synovi, byť teokratický znamená tiež napodobňovať Ježiša.

12, 13. a) Čo obzvlášť patrí k tomu, že je niekto teokratický? b) Patrí dodržiavanie mnohých pravidiel k teokratickej podriadenosti? Uveď príklad.

¹² Pamätaj, že Jehova si želá ochotnú podriadenosť, ktorá je podnecovaná láskou. Takým spôsobom vládne vo vesmíre. Je samotným zosobnením lásky. (1. Jána 4:8) Kristus Ježiš je „odleskom jeho slávy a presným znázornením jeho bytosti“. (Hebrejom 1:3) Od svojich pravých učeníkov vyžaduje, aby sa navzájom milovali. (Ján 15:17) Byť teokratický teda znamená nielen podriaďovať sa, ale aj prejavovať lásku. Dalo by sa to zhrnúť takto: Teokracia je vláda Boha; Boh je láska; a preto teokracia je vláda pomocou lásky.

¹³ Niektorý starší by si mohol myslieť, že bratia by sa mali riadiť všemožnými pravidlami, aby boli teokratickí. Niektorí starší urobili pravidlá z návrhov, ktoré z času na čas dáva „verný a rozvážny otrok“. (Matúš 24:45) Raz bolo napríklad navrhnuté, že môže byť dobré nesedávať vždy na tom istom mieste v sále Kráľovstva, aby bolo ľahšie spoznať sa s bratmi v zbore. Bolo to mienené ako praktický návrh, nie ako striktné pravidlo. Ale niektorí starší môžu mať sklon meniť to na pravidlo a myslieť si, že tí, čo sa ním neriadia, nie sú teokratickí. Ale môžu byť mnohé rozumné dôvody na to, prečo brat alebo sestra možno uprednostňuje sedieť v určitej časti. Ak starší neberie také veci láskyplne do úvahy, je on sám skutočne teokratický? Aby ste boli teokratickí, „nech sa všetky vaše záležitosti dejú v láske“. — 1. Korinťanom 16:14.

Slúžme s radosťou

14, 15. a) Ako by mohol starší pripraviť niektorých bratov alebo sestry o radosť zo služby Jehovovi a prečo by to nebolo teokratické? b) Ako Ježiš ukázal, že si cení skôr lásku, ktorú naša služba vyjadruje, než množstvo? c) Čo by mali brať starší do úvahy?

¹⁴ Byť teokratický znamená tiež slúžiť Jehovovi s radosťou. Jehova je „šťastný Boh“. (1. Timotejovi 1:11) Chce, aby mu jeho ctitelia slúžili s radosťou. Tí, čo puntičkársky lipnú na pravidlách, by mali pamätať na to, že medzi predpismi, ktoré mal Izrael „starostlivo uplatňovať“, bol aj tento: „Budeš plesať pred Jehovom, svojím Bohom, v každom svojom podnikaní.“ (5. Mojžišova 12:1, 18) Všetko, čo podnikáme v službe Jehovovi, by malo byť radosťou, nie bremenom. Dozorcovia môžu urobiť veľa pre to, aby sa bratia cítili šťastní, keď robia v službe Jehovovi to, čo môžu. A naopak, ak starší nie sú opatrní, môžu pripraviť niektorých bratov o radosť. Ak napríklad robia porovnania a chvália tých, ktorí dosiahli alebo prekročili zborový priemer v počte hodín strávených vydávaním svedectva, a tak nepriamo kritizujú tých, ktorí to nedosiahli, ako sa budú cítiť tí, ktorí mohli mať opodstatnený dôvod podať správu o oveľa kratšom čase? Nemohlo by to v nich vyvolať zbytočné pocity viny a pripraviť ich o radosť?

¹⁵ Tých niekoľko hodín, ktoré môžu niektorí venovať verejnému vydávaniu svedectva, môže predstavovať väčšie úsilie než mnoho hodín, ktoré strávia kázaním iní — vzhľadom na mladší vek, lepšie zdravie a iné okolnosti. V tomto smere ich starší nemajú súdiť. Je to Ježiš, ktorému dal Otec „právomoc súdiť“. (Ján 5:27) Kritizoval Ježiš chudobnú vdovu za to, že jej obetný dar bol menší než priemer? Nie, citlivo reagoval na to, akú cenu mali pre ňu tie dve malé mince. Bolo to ‚všetko, čo mala, celé jej živobytie‘. (Marek 12:41–44) Mali by starší reagovať menej citlivo na láskyplné úsilie tých, ktorých všetko, pokiaľ ide o číselné údaje, nedosahuje „priemer“? Z hľadiska lásky k Jehovovi také úsilie môže byť skutočne nadpriemerné!

16. a) Prečo dozorcovia potrebujú schopnosť rozlišovať a dobrú vyrovnanosť, ak používajú vo svojich prejavoch číselné údaje? b) Ako možno bratom najlepšie pomôcť, aby zvýšili svoju službu?

¹⁶ Mali by sa tieto poznámky zmeniť na nové „pravidlo“, že čísla a priemery by sa nemali nikdy spomínať? Vôbec nie! Ide o to, že starší by si mali udržiavať rovnováhu medzi povzbudzovaním bratov, aby rozšírili svoju službu, a pomocou bratom, aby s radosťou robili to, čo môžu. (Galaťanom 6:4) V Ježišovom znázornení o talentoch pán zveril svoj majetok svojim otrokom, pričom dal „každému podľa jeho vlastnej schopnosti“. (Matúš 25:14, 15) Rovnako by mali starší brať do úvahy možnosti každého zvestovateľa Kráľovstva. Vyžaduje si to rozlišovať. Je celkom možné, že niektorí naozaj potrebujú povzbudenie, aby robili viac. Možno si budú vážiť pomoc zameranú na lepšie organizovanie svojej činnosti. V každom prípade, ak im možno pomôcť, aby s radosťou robili to, čo môžu, potom ich táto radosť pravdepodobne posilní, aby rozšírili svoju kresťanskú činnosť tam, kde je to možné. — Nehemiáš 8:10; Žalm 59:16; Jeremiáš 20:9.

Pokoj, ktorý vyplýva z radostného podriaďovania sa

17, 18. a) Ako nám môže radostné podriaďovanie sa priniesť pokoj a spravodlivosť? b) Čo môžeme mať, ak budeme skutočne venovať pozornosť Božím prikázaniam?

¹⁷ Radostné podriaďovanie sa Jehovovej zákonnej zvrchovanosti nám prináša veľký pokoj. Žalmista povedal v modlitbe Jehovovi: „Hojný pokoj patrí tým, ktorí milujú tvoj zákon; a nejestvuje pre nich nijaký kameň potknutia.“ (Žalm 119:165) Keď poslúchame Božie zákony, máme z toho sami úžitok. Jehova povedal Izraelu: „Toto povedal Jehova, tvoj Výplatca, Svätý Izraela: ‚Ja, Jehova, som tvoj Boh, Ten, čo ťa vyučuje na tvoj úžitok, Ten, kto ťa nechal kráčať po ceste, po ktorej máš chodiť. Ó, keby si len bol venoval pozornosť mojim prikázaniam! Potom by bol tvoj pokoj ako rieka a tvoja spravodlivosť ako morské vlny.‘“ — Izaiáš 48:17, 18.

¹⁸ Kristova výkupná obeť nám prináša pokoj vo vzťahu k Bohu. (2. Korinťanom 5:18, 19) Ak máme vieru v Kristovu vykupujúcu krv a svedomito sa snažíme bojovať proti našim slabostiam a konať Božiu vôľu, nachádzame úľavu od pocitov viny. (1. Jána 3:19–23) Takáto viera podopretá skutkami nám poskytuje spravodlivé postavenie pred Jehovom a dáva nám úžasnú nádej na prežitie „veľkého súženia“ a na večný život v Jehovovom novom svete. (Zjavenie 7:14–17; Ján 3:36; Jakub 2:22, 23) Toto všetko môžeme mať, ‚keď len budeme venovať pozornosť Božím prikázaniam‘.

19. Od čoho závisí naše terajšie šťastie a naša nádej na večný život a ako vyjadril Dávid naše úprimné presvedčenie?

¹⁹ Áno, naše terajšie šťastie i naša nádej na večný život na rajskej zemi súvisia s naším radostným podriaďovaním sa autorite Jehovu ako Zvrchovaného Pána vesmíru. Kiež vždy cítime to, čo Dávid, ktorý povedal: „Tvoja, ó, Jehova, je veľkosť a moc a krása a znamenitosť a dôstojnosť; lebo všetko v nebesiach a na zemi je tvoje. Tvoje je kráľovstvo, ó, Jehova, Ty, ktorý sa dvíhaš ako hlava nad všetkým. A teraz, ó, náš Bože, ďakujeme ti a chválime tvoje prekrásne meno.“ — 1. Paralipomenon 29:11, 13.

Myšlienky na zapamätanie

◻ Aký druh podriadenosti a poslušnosti by mali služobníci Jehovu prejavovať podľa jeho želania?

◻ Ako bol Ježiš odmenený za svoju poslušnosť a čo musíme svojím spôsobom konania dokázať my?

◻ Ako by mali všetci dozorcovia napodobňovať Ježiša v tom, ako zaobchádzal s ovcami?

◻ Čo to znamená byť teokratický?

◻ Aké požehnania nám prináša radostné podriaďovanie sa?

[Obrázok na strane 24]

Starší povzbudzujú stádo, aby s radosťou robilo všetko, čo môže

[Obrázok na strane 26]

Jehova má potešenie v tých, čo ho poslúchajú zo srdca