Otázky čitateľov

Prečo Saulovi vojaci neboli popravení, keď jedli mäso spolu s krvou, keďže Boží Zákon za to stanovoval trest?

Títo muži naozaj porušili Boží zákon o krvi, ale zrejme im bolo prejavené milosrdenstvo, lebo mali úctu ku krvi, hoci mali vyvinúť väčšie úsilie pri prejavovaní takejto úcty.

Uvažujme o tejto situácii. Izraeliti boli pod vedením kráľa Saula a jeho syna Jonatána vo vojne s Filištíncami. V jednej chvíli, keď „izraelskí muži boli... pod ťažkým tlakom“ v boji, Saul prenáhlene prisahal, že jeho muži nebudú jesť, kým nepriateľ nebude porazený. (1. Samuelova 14:24) Jeho prísaha čoskoro spôsobila problémy.

Jeho muži ťažký boj vyhrali, ale tvrdá námaha si vyžiadala svoju daň. Boli vyhladovaní a vyčerpaní. Čo urobili v tejto náročnej situácii? „Ľud sa začal lačne vrhať na korisť a brať ovce a dobytok a teľatá a zabíjať ich na zemi, a ľud sa dal do jedla spolu s krvou.“ — 1. Samuelova 14:32.

To bolo porušenie Božieho zákona o krvi, ako povedali Saulovi niektorí z jeho ľudu: „Hľa, ľud hreší proti Jehovovi, lebo je spolu s krvou.“ (1. Samuelova 14:33) Áno, Zákon hovoril, že keď sú zvieratá zabité, skôr ako sa bude mäso jesť, krv sa musí nechať odtiecť. Boh nevyžadoval nejaké fanatické opatrenia, aby krv odtiekla. Jeho služobníci mohli prejaviť úctu k významu krvi tým, že urobili rozumné opatrenia na vykrvácanie. (5. Mojžišova 12:15, 16, 21–25) Krv zvierat sa mohla používať obetným spôsobom na oltári, ale nemala sa jesť. Trestom za zámerné porušenie bola smrť, lebo Božiemu ľudu bolo povedané: „Nesmiete jesť krv tela žiadneho druhu, lebo duša tela každého druhu je jeho krv. Ktokoľvek ju bude jesť, bude odrezaný.“ — 3. Mojžišova 17:10–14.

Porušili vojaci kráľa Saula Zákon zámerne? Prejavili absolútnu neúctu k božskému zákonu o krvi? — Porovnaj 4. Mojžišovu 15:30.

Nemusíme nutne dôjsť k takému záveru. Správa hovorí, že ,zabíjali zvieratá na zemi, a jedli ich spolu s krvou‘. Zrejme sa teda nejako pokúšali krv vyliať. (5. Mojžišova 15:23) Ale v stave, v akom boli, vyčerpaní a vyhladovaní, nepovesili mŕtve telá zvierat a nenechali dosť času na to, aby krv normálne odtiekla. Zabíjali ovce a dobytok „na zemi“, čo mohlo spomaliť vykrvácanie. Rýchlo krájali mäso zo zabitých zvierat, ktoré zrejme ležali v krvi. Teda aj keď mali na mysli poslúchanie Božieho zákona, nepostupovali pri tom správne a nerobili to v dostačujúcej miere.

Výsledkom bolo, že „ľud sa dal do jedla spolu s krvou“, čo bolo hriešnym počínaním. Saul si to uvedomil a nariadil, aby k nemu privalili veľký kameň. Vojakom prikázal: „Priveďte ku mne každý svojho býka a každý svoju ovcu, a budete ich zabíjať a jesť na tomto mieste, a nebudete hrešiť proti Jehovovi tým, že jete spolu s krvou.“ (1. Samuelova 14:33, 34) Previnilí vojaci poslúchli a „Saul vystaval oltár Jehovovi“. — 1. Samuelova 14:35.

Zabíjanie zvierat na kameni pravdepodobne zabezpečilo dostatočné vykrvácanie. Mäso zvierat sa jedlo mimo miesta, kde boli zvieratá zabíjané. Niečo z vyliatej krvi použil Saul zrejme na oltári, keď sa usiloval dosiahnuť Božie milosrdenstvo pre tých, ktorí zhrešili. Jehova prejavil milosrdenstvo, zjavne preto, lebo vedel, akú snahu predtým prejavili vojaci, hoci boli veľmi unavení a hladní. Boh zrejme vzal do úvahy, že Saulova unáhlená prísaha dohnala jeho mužov do tejto zúfalej situácie.

Táto správa teda ukazuje, že výnimočná situácia neospravedlňuje prehliadanie božského zákona. Mala by nám pomôcť vidieť aj potrebu starostlivého premýšľania skôr, ako vyslovíme nejakú prísahu, lebo unáhlený sľub môže spôsobiť problémy nám osobne i druhým ľuďom. — Kazateľ 5:4–6.