Jehova vládne — prostredníctvom teokracie
„Jehova bude kráľom na neurčitý čas.“ — ŽALM 146:10.
1, 2. a) Prečo ľudské snahy vládnuť neboli úspešné? b) Iba ktorá forma vlády bola skutočne úspešná?
UŽ OD čias Nimróda ľudia skúšali rôzne formy vlády nad ľudskou spoločnosťou. Jestvovali diktatúry, monarchie, oligarchie a rôzne formy demokracie. Jehova ich všetky pripustil. Keďže Boh je konečným zdrojom všetkej právomoci, v istom zmysle to bol on, kto umiestnil rôznych vládcov do ich relatívnych postavení. (Rimanom 13:1) Ale všetky ľudské pokusy úspešne vládnuť zlyhali. Ani jeden ľudský vládca nevytvoril dlhotrvajúcu, stabilnú a spravodlivú spoločnosť. Až príliš často „človek panoval nad človekom na jeho škodu“. — Kazateľ 8:9.
2 Malo by nás to prekvapovať? Samozrejme, že nie! Nedokonalý človek si nemal vládnuť sám. „Pozemskému človeku nepatrí jeho cesta. Kráčajúcemu mužovi ani nepatrí, aby riadil svoj krok.“ (Jeremiáš 10:23) Preto v celých ľudských dejinách bola naozaj úspešná iba jedna forma vlády. Ktorá? Teokracia pod vedením Jehovu Boha. V biblickej gréčtine „teokracia“ znamená vláda [kratos] Boha [theos]. Aká vláda by mohla byť lepšia než vláda samotného Jehovu Boha? — Žalm 146:10.
3. Uveď niektoré rané príklady teokracie na zemi.
3 Teokracia vládla krátky čas v Edene, kým sa Adam a Eva nevzbúrili proti Jehovovi. (1. Mojžišova 3:1–6, 23) Zdá sa, že v časoch Abraháma existovala teokracia v meste Sálem, pričom kráľom i kňazom bol Melchisedek. (1. Mojžišova 14:18–20; Hebrejom 7:1–3) Ale prvá národná teokracia pod vedením Jehovu Boha bola zriadená v sinajskej pustatine v 16. storočí pred n. l. Ako k tomu došlo? A ako táto teokratická vláda fungovala?
Zrod teokracie
4. Ako Jehova zriadil teokratický izraelský národ?
4 V roku 1513 pred n. l. Jehova vyslobodil Izraelitov z otroctva v Egypte, a v Červenom mori zničil faraónove vojsko, ktoré ich prenasledovalo. Potom priviedol Izraelitov k vrchu Sinaj. Keď sa utáborili na úpätí vrchu, Boh im prostredníctvom Mojžiša povedal: „Sami ste videli, čo som urobil Egypťanom, aby som vás niesol na orlích krídlach a priviedol k sebe. A ak budete teraz prísne poslúchať môj hlas a skutočne budete dodržiavať moju zmluvu, tak sa istotne stanete mojím zvláštnym majetkom zo všetkých ostatných národov.“ Izraeliti odpovedali: „Všetko, čo hovoril Jehova, sme ochotní robiť.“ (2. Mojžišova 19:4, 5, 8) Bola uzatvorená zmluva a zrodil sa teokratický izraelský národ. — 5. Mojžišova 26:18, 19.
5. Prečo možno povedať, že v Izraeli vládol Jehova?
5 Ako však Jehova vládol nad Izraelom, keď Jehovu nemožno vidieť ľudskými očami? (2. Mojžišova 33:20) Tak, že dal národu zákony a kňazstvo. Tí, ktorí dodržiavali zákony a uctievali v súlade s božsky nariadeným usporiadaním, slúžili Veľkému Teokratovi, Jehovovi. Okrem toho veľkňaz mal Urim a Tumím, pomocou ktorých Jehova Boh poskytoval vedenie za mimoriadnych okolností. (2. Mojžišova 28:29, 30) A spôsobilí starší muži boli Jehovovými zástupcami v teokracii a dohliadali na uplatňovanie Božieho Zákona. Keď pouvažujeme o činnosti niektorých týchto mužov, lepšie porozumieme, ako by sa ľudia mali podriaďovať Božej vláde.
Právomoc v teokracii
6. Prečo bolo náročnou úlohou mať právomoc v teokracii a akí muži boli potrební na túto zodpovednosť?
6 Tí, ktorí mali v Izraeli postavenie s určitou právomocou, mali veľkú výsadu, ale bolo pre nich náročnou úlohou udržať si vyrovnanosť. Museli si dávať pozor, aby sa im ich vlastné ja nikdy nestalo dôležitejším než posvätenie Jehovovho mena. Inšpirovaný výrok o tom, že „kráčajúcemu mužovi ani nepatrí, aby riadil svoj krok“, platil pre Izraelitov takisto ako pre ostatných ľudí. Izrael prekvital iba vtedy, keď starší muži pamätali na to, že Izrael je teokraciou a že musia konať Jehovovu vôľu, a nie svoju vlastnú. Krátko po založení Izraela Mojžišov svokor Jetro dobre opísal, akí muži to majú byť: ‚Schopní muži bojaci sa Boha, dôveryhodní muži, ktorí nenávidia nepoctivý zisk.‘ — 2. Mojžišova 18:21.
7. V akých ohľadoch bol Mojžiš vynikajúcim príkladom človeka, ktorý má právomoc a je podriadený Jehovovi Bohu?
7 Prvý, kto uplatňoval v Izraeli veľkú právomoc, bol Mojžiš. Bol vynikajúcim príkladom osobnosti s teokratickou právomocou. Je pravda, že pri jednej príležitosti sa prejavila jeho ľudská slabosť. Ale Mojžiš sa vždy spoliehal na Jehovu. Keď vznikli otázky, ktoré dovtedy ešte neboli objasnené, hľadal vedenie u Jehovu. (Porovnaj 4. Mojžišovu 15:32–36.) Ako Mojžiš odolával pokušeniu, aby využil svoje vysoké postavenie pre vlastnú slávu? Hoci viedol niekoľkomiliónový národ, bol „ďaleko najmiernejší zo všetkých ľudí, ktorí boli na zemskom povrchu“. (4. Mojžišova 12:3) Nemal osobné ambície; išlo mu o Božiu slávu. (2. Mojžišova 32:7–14) A mal silnú vieru. Keď apoštol Pavol hovoril o tom, ako si Mojžiš počínal predtým, než sa stal vodcom národa, povedal: „Zostal pevný, akoby videl Toho, ktorý je neviditeľný.“ (Hebrejom 11:27) Mojžiš očividne nikdy nezabúdal na to, že skutočným Panovníkom národa je Jehova. (Žalm 90:1, 2) Aký vynikajúci príklad pre nás!
8. Aký príkaz dal Jehova Jozuovi a prečo je to pozoruhodné?
8 Keď sa ukázalo, že je to na Mojžiša samého priveľa, aby dohliadal na Izrael, Jehova vložil svojho ducha na 70 starších mužov, ktorí mu mali pomáhať pri súdení národa. (4. Mojžišova 11:16–25) V neskorších rokoch malo každé mesto svojich starších mužov. (Porovnaj 5. Mojžišovu 19:12; 22:15–18; 25:7–9.) Keď Mojžiš zomrel, Jehova urobil vodcom národa Jozuu. Vieme si predstaviť, že pri takejto výsade mal Jozua veľa práce. Napriek tomu mu Jehova povedal, že jednu vec by nemal nikdy zanedbať: „Táto kniha zákona sa nemá vzdialiť od tvojich úst, a budeš si ju čítať tlmeným hlasom dňom a nocou, aby si dbal na konanie podľa všetkého, čo je v nej napísané.“ (Jozua 1:8) Všimni si, že hoci mal Jozua za sebou vyše 40 rokov služby, musel stále čítať Zákon. Aj my musíme študovať Bibliu a obnovovať si myseľ podľa Jehovových zákonov a zásad — bez ohľadu na to, ako dlho slúžime alebo koľko výsad máme. — Žalm 119:111, 112.
9. Čo sa stalo v Izraeli v období sudcov?
9 Po Jozuovi nasledoval rad sudcov. Nanešťastie, za ich čias Izraeliti veľa ráz „začali robiť to, čo bolo zlé v Jehovových očiach“. (Sudcovia 2:11) V zázname o období sudcov sa hovorí: „V tých dňoch nebolo v Izraeli kráľa. Každý bol zvyknutý robiť to, čo bolo správne v jeho vlastných očiach.“ (Sudcovia 21:25) Každý sa sám rozhodoval vo veciach správania i uctievania a dejiny ukazujú, že mnohí Izraeliti sa rozhodovali zle. Odpadli a pripojili sa k modlárskemu uctievaniu a niekedy sa dopúšťali aj hrozných zločinov. (Sudcovia 19:25–30) Ale niektorí z nich prejavovali príkladnú vieru. — Hebrejom 11:32–38.
10. Ako sa vláda v Izraeli za čias Samuela radikálne zmenila a čo k tomu viedlo?
10 Za života posledného sudcu, Samuela, nastala v Izraeli kríza v súvislosti s vládou. Pod vplyvom okolitých nepriateľských národov, nad ktorými vládli králi, Izraeliti usúdili, že aj oni potrebujú kráľa. Zabudli, že oni už majú Kráľa a že ich vládou je teokracia. Jehova Samuelovi povedal: „Nezavrhli teba, ale zavrhli mňa, aby som nebol nad nimi kráľom.“ (1. Samuelova 8:7) Tento výstražný príklad nám pripomína, ako ľahko by sme mohli stratiť duchovný náhľad a nechať sa ovplyvniť svetom okolo nás. — Porovnaj 1. Korinťanom 2:14–16.
11. a) Prečo možno povedať, že napriek zmene vo vláde Izrael zostal za vlády kráľov naďalej teokraciou? b) Aký príkaz dal Jehova izraelským kráľom a s akým zámerom?
11 Napriek tomu všetkému Jehova súhlasil s požiadavkou Izraelitov a vybral im prvých dvoch kráľov, Saula a Dávida. Izrael bol naďalej teokraciou, v ktorej vládol Jehova. Aby na to králi pamätali, každý z nich bol povinný urobiť si odpis Zákona a denne si ho čítať, „aby sa naučil báť Jehovu, svojho Boha, aby dodržiaval všetky slová tohto zákona a tieto predpisy tým, že ich bude uplatňovať, aby sa nepovýšilo jeho srdce nad jeho bratov“. (5. Mojžišova 17:19, 20) Áno, Jehova si želal, aby sa tí, ktorí majú právomoc v jeho teokracii, nevyvyšovali a aby sa v ich konaní odzrkadľoval jeho Zákon.
12. Ako kráľ Dávid prejavoval vernosť?
12 Kráľ Dávid mal vynikajúcu vieru v Jehovu a Boh slávnostne sľúbil, že Dávid bude otcom rodovej línie kráľov, ktorá bude trvať naveky. (2. Samuelova 7:16; 1. Kráľov 9:5; Žalm 89:29) Dávidova pokorná podriadenosť Jehovovi bola hodna napodobňovania. Dávid povedal: „Jehova, v tvojej sile sa raduje kráľ, a akú veľkú radosť chce mať z tvojej záchrany!“ (Žalm 21:1) Hoci Dávid niekedy zlyhal pre slabosť tela, spravidla sa spoliehal na Jehovovu silu, a nie na svoju.
Neteokratické skutky a postoje
13, 14. Uveď niektoré neteokratické činy Dávidových nasledovníkov.
13 No nie všetci izraelskí vodcovia boli ako Mojžiš a Dávid. Mnohí prejavovali hrubú neúctu k teokratickému usporiadaniu a pripustili, aby sa v Izraeli vykonávalo modlárske uctievanie. Aj niektorí z verných panovníkov niekedy konali neteokraticky. Veľmi tragický bol prípad Šalamúna, ktorému bola daná veľká múdrosť a blahobyt. (1. Kráľov 4:25, 29) Napriek tomu nedbal na Jehovov zákon, keď sa oženil s mnohými manželkami a pripustil v Izraeli modlársky spôsob uctievania. Je zjavné, že Šalamúnova vláda bola v jeho neskorších rokoch utláčajúca. — 5. Mojžišova 17:14–17; 1. Kráľov 11:1–8; 12:4.
14 Šalamúnov syn Rechoboám bol požiadaný, aby uľahčil bremeno svojich poddaných. Ale namiesto toho, aby túto situáciu riešil s miernosťou, svoju právomoc uplatnil agresívnym spôsobom — a stratil 10 z 12 kmeňov. (2. Paralipomenon 10:4–17) Prvým kráľom odtrhnutého desaťkmeňového kráľovstva bol Jeroboám. Snažil sa zaistiť, aby sa jeho kráľovstvo nikdy znovu nepripojilo k svojmu bratskému národu, a preto zaviedol uctievanie teľaťa. Možno sa to z politického hľadiska javilo ako šikovný manéver, ale ukázala sa tým bezočivá neúcta k teokracii. (1. Kráľov 12:26–30) V neskoršom období kráľ Asa na konci svojho dlhého života vernej služby pripustil, aby jeho povesť poškvrnila pýcha. Zaobchádzal zle s prorokom, ktorý k nemu prišiel s radou od Jehovu. (2. Paralipomenon 16:7–11) Áno, aj tí, ktorí slúžia dlhé roky, niekedy potrebujú radu.
Koniec teokracie
15. Ako židovskí vodcovia zlyhali ako osobnosti s právomocou v teokracii v čase, keď bol Ježiš na zemi?
15 Keď bol Ježiš Kristus na zemi, Izrael bol ešte stále teokraciou. Je však smutné, že mnohí zo zodpovedných starších mužov Izraela nezmýšľali duchovne. Rozhodne si nerozvíjali miernosť, akú prejavoval Mojžiš. Ježiš poukázal na ich duchovnú skazenosť, keď povedal: „Znalci Písma a farizeji sa posadili na Mojžišovu stolicu. Preto konajte a zachovávajte všetko, čo vám hovoria, ale nekonajte podľa ich skutkov, lebo hovoria, ale nekonajú.“ — Matúš 23:2, 3.
16. Ako dali židovskí vodcovia prvého storočia najavo, že si nevážia teokraciu?
16 Keď židovskí vodcovia vydali Ježiša Pontskému Pilátovi, ukázali tým, ako veľmi sa vzdialili od teokratickej podriadenosti. Pilát vypočúval Ježiša a prišiel k záveru, že Ježiš je nevinný. Priviedol Ježiša pred Židov a povedal: „Hľa, váš kráľ!“ Keď sa Židia hlučne dožadovali Ježišovej smrti, Pilát sa opýtal: „Vášho kráľa mám pribiť na kôl?“ Hlavní kňazi odpovedali: „Nemáme kráľa, ale cézara.“ (Ján 19:14, 15) Uznali za kráľa cézara, a nie Ježiša, ‚ktorý prišiel v Jehovovom mene‘! — Matúš 21:9.
17. Prečo telesný Izrael prestal byť teokratickým národom?
17 Tým, že Židia zavrhli Ježiša, zavrhli teokraciu, lebo on mal byť hlavnou postavou v budúcom teokratickom usporiadaní. Ježiš bol Dávidovým kráľovským synom, ktorý bude vládnuť navždy. (Izaiáš 9:6, 7; Lukáš 1:33; 3:23, 31) Preto telesný Izrael prestal byť Božím vyvoleným národom. — Rimanom 9:31–33.
Nová teokracia
18. Aká nová teokracia sa zrodila v prvom storočí? Vysvetli to.
18 To, že Boh zavrhol telesný Izrael, však neznamenalo koniec teokracie na zemi. Prostredníctvom Ježiša Krista Jehova zriadil novú teokraciu. Bol ňou pomazaný kresťanský zbor, ktorý bol skutočne novým národom. (1. Petra 2:9) Apoštol Pavol ho nazval „Božím Izraelom“ a jeho členovia napokon prišli „z každého kmeňa a jazyka a ľudu a národa“. (Galaťanom 6:16; Zjavenie 5:9, 10) Hoci členovia tejto novej teokracie sa podriaďovali ľudským vládam, pod vládou ktorých žili, v skutočnosti nad nimi vládol Boh. (1. Petra 2:13, 14, 17) Čoskoro po zrode tejto novej teokracie sa vládcovia telesného Izraela snažili prinútiť niektorých učeníkov, aby prestali poslúchať príkaz, ktorý im dal Ježiš. Ako zareagovali? „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ (Skutky 5:29) To bolo naozaj teokratické stanovisko!
19. V akom zmysle by mohol byť kresťanský zbor v prvom storočí nazvaný teokraciou?
19 Ako však fungovala táto nová teokracia? Bol v nej Kráľ, Ježiš Kristus, zastupujúci Veľkého Teokrata, Jehovu Boha. (Kolosanom 1:13) Hoci Kráľ bol neviditeľný a bol v nebesiach, jeho vláda bola pre jeho podriadených skutočná a jeho slová usmerňovali ich život. A pre viditeľný dozor boli ustanovení duchovne spôsobilí starší muži. V Jeruzaleme pôsobila skupina takýchto mužov ako vedúci zbor. Tento zbor zastupovali cestujúci starší, napríklad Pavol, Timotej a Títus. A o každý zbor sa starala rada starších mužov čiže starších. (Títovi 1:5) Keď vznikol ťažký problém, starší sa obracali o radu na vedúci zbor alebo na niektorého z jeho zástupcov, napríklad na Pavla. (Porovnaj Skutky 15:2; 1. Korinťanom 7:1; 8:1; 12:1.) A každý člen zboru mal svoju úlohu pri podporovaní teokracie. Každý bol pred Jehovom zodpovedný za to, ako vo svojom živote uplatňuje biblické zásady. — Rimanom 14:4, 12.
20. Čo možno povedať o teokracii v poapoštolských časoch?
20 Apoštol Pavol upozorňoval, že po smrti apoštolov sa rozvinie odpadlíctvo, a presne to sa naozaj stalo. (2. Tesaloničanom 2:3) Postupom času vzrástol počet tých, ktorí tvrdili, že sú kresťanmi, na milióny a neskôr na stovky miliónov. Vytvorili si rôzne druhy cirkevnej vlády, napríklad hierarchickú, presbyteriánsku a kongregačnú. Ale ani správanie členov týchto cirkví, ani to, čomu tieto cirkvi verili, neodzrkadľovalo vládu Jehovu. Tieto cirkevné vlády neboli teokraciami!
21, 22. a) Ako Jehova obnovil teokraciu v čase konca? b) Aké otázky o teokracii budú ďalej zodpovedané?
21 V čase konca tohto systému vecí malo dôjsť k oddeleniu pravých kresťanov od falošných. (Matúš 13:37–43) Stalo sa to v roku 1919, ktorý je kľúčovým rokom v dejinách teokracie. V tom čase sa splnilo slávne proroctvo z Izaiáša 66:8: „Kto videl také veci? Či sa narodí krajina s pôrodnými bolesťami za jeden deň? Alebo sa zrodí národ naraz?“ Odpoveďou na tieto otázky bolo hlasité áno! V roku 1919 kresťanský zbor opäť jestvoval ako oddelený „národ“. Teokratická „krajina“ sa naozaj zrodila akoby za jeden deň! Čas konca pokračoval, a organizácia tohto nového národa bola prispôsobovaná, aby sa čo najviac priblížila k tej, ktorá jestvovala v prvom storočí. (Izaiáš 60:17) Ale stále to bola teokracia. V jej konaní i v článkoch viery sa vždy odzrkadľovali božsky inšpirované zákony a zásady z Písma. A vždy bola podriadená Kráľovi dosadenému na trón, Ježišovi Kristovi. — Žalm 45:17; 72:1, 2.
22 Si spojený s touto teokraciou? Máš v nej postavenie s určitou právomocou? Ak áno, vieš, čo to znamená konať teokraticky? Vieš, akým osídlam sa treba vyhýbať? Tieto posledné dve otázky sa budú rozoberať v nasledujúcom článku.
Vieš vysvetliť?
◻ Čo je to teokracia?
◻ Ako bol Izrael teokraciou?
◻ Aké opatrenie urobil Jehova, aby kráľom pripomínal, že Izrael je teokraciou?
◻ Ako bol kresťanský zbor teokraciou a ako bol organizovaný?
◻ Aká teokratická organizácia bola zriadená v našich časoch?
[Obrázok na strane 12]
Židovskí vládcovia uznali pred Pontským Pilátom cézara namiesto Jehovovho teokraticky ustanoveného Kráľa