Sú vojny nevyhnutné?

VOJNY sa stali hlavným bodom správ. Taký prehľad správ o brutalite vás nepochybne rozruší. Ale možno to tiež vedie k zamysleniu: Prečo sa toľko sporov musí riešiť prostredníctvom zbraní? Vari sa ľudia nikdy nenaučia žiť v mieri?

Prostriedok na odstránenie epidémie vojen sa zdá menej dosiahnuteľný ako liek proti aidsu. V 20. storočí boli celé národy zmobilizované do vojen, milióny mužov bolo poslaných do boja a stovky miest bolo premenených na hromadu trosiek. Zdá sa, že koniec krviprelievania nie je na dohľad. Výnosný obchod so zbraňami zabezpečuje, že armády sveta aj partizáni budú stále hrozivo bojaschopní.

V súvislosti s tým, ako sa vojnové zbrane stávali smrtiacejšími, prudko stúpal počet obetí. Vyše polovice zo 65 miliónov vojakov, ktorí bojovali v prvej svetovej vojne, bolo zabitých alebo zranených. Asi o 30 rokov neskôr len dve atómové bomby vyhasili životy viac než 150 000 japonských civilistov. Od druhej svetovej vojny majú konflikty viac miestny ráz. No i tak majú tragické následky, a to najmä pre civilistov, ktorí tvoria 80 percent obetí.

Je iróniou, že tieto masové jatky sa odohrali v čase, keď bolo vynaložené nebývalé úsilie na to, aby sa vojnové riešenie sporov medzi národmi vyhlásilo za nezákonné. V súvislosti s nedávnym ukončením studenej vojny vzrástli nádeje na vytvorenie nového, mierového svetového poriadku. Ale celosvetový mier zostáva iluzórny tak ako doteraz. Prečo?

Je to biologická nevyhnutnosť?

Niektorí historici a antropológovia tvrdia, že vojny sú nevyhnutné — a dokonca, že sú potrebné — jednoducho preto, lebo sú súčasťou evolučného zápasu o prežitie. Vojenský analytik Friedrich von Bernhardi, ktorý bol ovplyvnený takýmto myslením, v roku 1914 vysvetľoval, že vojny sa vedú „v záujme biologického, sociálneho a morálneho pokroku“. Presadzovala sa teória, že vojna je prostriedok na odstránenie slabých jedincov alebo národov, pričom ostanú len tí najschopnejší.

Takýto argument asi ťažko uteší tie milióny vojnových vdov a sirôt. Odhliadnuc od toho, že tento názor je nezlučiteľný s morálkou, ignoruje tiež krutú realitu súčasných vojen. Guľomet neberie ohľad na najschopnejších a bomba ničí silných spolu so slabými.

Prehliadajúc jasné poučenie z prvej svetovej vojny, Adolf Hitler sníval o tom, ako sa prostredníctvom vojenských výbojov dostane do čela nadradená rasa. V knihe Mein Kampf Hitler napísal: „Ľudstvo sa veľmi vzmáha vo večnom zápase a len v nekonečnom mieri hynie... Silnejší musí ovládať slabších, a nie sa s nimi miešať.“ Ale namiesto toho, aby Hitler ľudstvo povzniesol, obetoval milióny ľudských životov a spustošil celý kontinent.

Ak teda vojna nie je biologická nevyhnutnosť, čo ženie ľudstvo do sebazničenia? Aké sily tlačia národy do tohto „počínania barbarov“?a Nasleduje zoznam niektorých základných faktorov, ktoré maria najlepšie snahy mierotvorcov.

Príčiny vojny

Nacionalizmus. Nacionalizmus, často podnecovaný politikmi a generálmi, je jednou z najmocnejších síl v podporovaní vojny. Veľa vojen sa začalo na ochranu „národných záujmov“ alebo na obhajobu „národnej cti“. Keď prevládne nacionalistické zmýšľanie — či už je krajina v práve, alebo nie — aj otvorená agresia sa môže vysvetliť ako preventívny úder.

Etnické nepriateľstvo. Veľa územných vojen rozdúchava a potom podporuje dlhotrvajúca nenávisť medzi rasami, kmeňmi a etnickými skupinami. Príkladom zo súčasnosti je tragická občianska vojna v bývalej Juhoslávii, v Libérii a v Somálsku.

Ekonomické a vojenské súperenie. V zdanlivo pokojnom období pred prvou svetovou vojnou európske mocnosti v skutočnosti budovali obrovské armády. Nemecko a Veľká Británia boli zapojené do súťaženia v budovaní vojnového loďstva. Keďže každý väčší národ, ktorý sa nakoniec pripojil ku krviprelievaniu, veril, že vojna zväčší jeho moc a prinesie mu okamžitý ekonomický zisk, podmienky pre konflikt dozreli.

Náboženské spory. Náboženské nezhody, najmä keď sú zosilnené rasovými rozdielmi, môžu vytvoriť výbušnú zmes. Konflikty v Libanone a v Severnom Írsku, ako aj boje medzi Indiou a Pakistanom, majú korene v náboženskom nepriateľstve.

Neviditeľný podnecovateľ vojny. Biblia odhaľuje, že „boh tohto systému vecí“, Satan Diabol, je teraz aktívnejší než kedykoľvek predtým. (2. Korinťanom 4:4) Keďže je naplnený veľkým hnevom a má len „krátky čas“, vytvára také okolnosti — vrátane vojen —, ktoré zhoršujú biedny stav zeme. — Zjavenie 12:12.

Tieto základné príčiny vojen nie je ľahké vykoreniť. Pred vyše 2000 rokmi Platón povedal, že „len mŕtvi vidia koniec vojen“. Je toto jeho bezútešné hodnotenie trpkou pravdou, ktorú sa musíme naučiť prijímať? Alebo máme dôvod dúfať, že jedného dňa bude svet bez vojen?

[Poznámka pod čiarou]

[Prameň ilustrácie na strane 2]

Obálka: John Singer Sargent’s painting Gassed (detail), Imperial War Museum, London

[Prameň ilustrácie na strane 3]

Instituto Municipal de Historia, Barcelona