Udržiavajme si „prosté“ oko v diele Kráľovstva

NEMECKÁ demokratická republika (NDR), predtým známa aj ako Východné Nemecko, sa dožila sotva stredného veku. Jej 41-ročná existencia sa skončila 3. októbra 1990, keď bolo jej územie, približne také veľké ako Libéria alebo štát Tennessee (Spojené štáty), pripojené k Spolkovej republike Nemecko, predtým nazývanej Západné Nemecko.

Opätovné zjednotenie dvoch nemeckých štátov znamenalo veľký balík reforiem. Tieto dve krajiny neboli rozdelené iba doslovnou, ale aj ideologickou hranicou. Čo to všetko znamenalo pre tamojších ľudí a ako sa zmenil život Jehovových svedkov?

Wende, revolúcia v novembri 1989, ktorá umožnila zjednotenie, prišla po štyroch desaťročiach existencie skostnateného socializmu. V tom čase bola činnosť Jehovových svedkov zakázaná a z času na čas bolo prenasledovanie intenzívne.a Keď do NDR prišla sloboda, ľudí zaplavila vlna eufórie. Ale keď radostná nálada opadla, mnohí zostali zmätení, skľúčení a rozčarovaní. Ukazuje sa, že zjednotenie dvoch nemeckých štátov do jedného sociálneho, politického a ekonomického celku je neľahká úloha.

Podľa zvláštnej reportáže nazvanej „162 Tage Deutsche Geschichte“ (162 dní nemeckej histórie), ktorá bola uverejnená v časopise Der Spiegel, sa po zjednotení rozšíril strach z nezamestnanosti, inflácie a zvyšovania nájomného. „Bude mi stačiť dôchodok?“ pýtali sa mnohí obyvatelia bývalej NDR. A čo bývanie? „Po celej NDR sa rozpadávajú staré budovy, celé ulice sú neobývateľné.“ Znečistenie dosiahlo strašné rozmery.

Ako sa v bývalej NDR darí Jehovovým svedkom, keď sa stretávajú s takým sociálnym a ekonomickým chaosom?

Udržiavajú si oko správne zamerané

Medzi Jehovovými svedkami nie sú ideologické hranice. Či žijú na východe alebo na západe, majú rovnakú vieru založenú na Biblii. Väčšina svedkov si napriek zmenám sociálnych podmienok udržiava duchovnú rovnováhu tak, že stále upriamuje oči na prvoradý cieľ služby Jehovovi. Prečo je to naliehavé?

Pretože „scéna tohto sveta sa mení“. (1. Korinťanom 7:31) Jeden kresťanský starší hovorí, že kázanie v čase zákazu pred Wende si vyžadovalo odvahu; svedkov to učilo spoliehať sa na Jehovu a školilo ich to v obratnom používaní Biblie. Ale teraz „musíme dávať väčší pozor, aby nás nezviedlo hmotárstvo a úzkostlivé životné starosti“.

Sloboda a pokrok sa často merajú pomocou hmotných pojmov. Mnohí ľudia v tejto krajine cítia potrebu dohnať stratený čas či potešenia, o ktoré možno prišli. Môžete to jasne vidieť, keď idete autom po cestách z dlažbových kociek v mestách a dedinách Durínska a Saska na juhu. Cesty možno potrebujú opravu, obydlia sú skromné, ale koľko je tam satelitných antén! Ako ľahko sa človek nechá oklamať, a uverí, že bezpečnosť a šťastie vyplývajú z vlastníctva čohokoľvek, čo len oči uvidia. Aká je to nebezpečná pasca!

V Kázni na vrchu hovoril Ježiš o nebezpečenstve vyplývajúcom z toho, keď niekto venuje neprimeranú pozornosť hmotným veciam a úzkostlivým životným starostiam. „Prestaňte si ukladať poklady na zemi,“ napomínal Ježiš. A potom dodal: „Lampou tela je oko. Ak je tvoje oko prosté, bude celé tvoje telo jasné.“ (Matúš 6:19, 22) Čo tým Ježiš myslel? Prosté oko je zaostrené a do mysle prenáša jasné obrazy. Duchovné oko, ktoré je prosté, udržiava jasný obraz Božieho Kráľovstva. Keď je teda kresťan rozhodnutý zachovať si prosté oko, jasne zaostrené na Božie Kráľovstvo, a úzkostlivé starosti odsunúť do úzadia, pomáha mu to, aby si udržal duchovnú vyrovnanosť.

Môžeme si to doložiť skúsenosťou jednej dvojice z mesta Zwickau v Sasku, ktorá prejavila záujem o Bibliu v čase Wende. Podnikanie im zaberalo veľa času, ale oni vyhradili duchovným záujmom prvé miesto vo svojom živote a chodili na všetky kresťanské zhromaždenia. Pripustili: „Z hľadiska nášho podnikania si nemôžeme dovoliť venovať im čas, ale z duchovného hľadiska je to potrebné.“ Aké múdre rozhodnutie!

Uvažuj aj nad rodinou v Plauene, takisto v Sasku. Manžel bol hodinárom, remeselníckym majstrom s vlastným podnikom. Po Wende sa veľmi zvýšilo nájomné za priestory, v ktorých pracoval. Čo mal robiť? „Stálo by to veľmi veľa peňazí, a ja som predsa spoznával pravdu preto, aby som žil pre pravdu.“ A tak sa presťahoval do priestorov, ktoré boli na menej výhodnom mieste, ale s nižším nájomným. Áno, tento hodinár veľmi rýchlo spoznal, ako si má zachovať svoje oko prosté.

Niektorí sa však poučili príliš neskoro. Jednému kresťanskému staršiemu sa novozavedené trhové hospodárstvo zdalo veľmi sľubné a začal podnikať. Cestujúci dozorca ho láskavo upozorňoval, aby mu obchodné záväzky nevytlačili jeho duchovnosť. Nuž, je smutné, že práve to sa stalo. O niekoľko mesiacov sa tento brat vzdal úradu staršieho. Neskôr napísal: „Každému bratovi, ktorý sa usiluje o služobné výsady, by som chcel na základe svojich skúseností poradiť, aby nezačínal so súkromným podnikaním.“ To neznamená, že je nesprávne, aby kresťan začal podnikať. Ale či už podnikáme alebo nie, keď venujeme príliš veľkú pozornosť ekonomickým úzkostlivým starostiam, môžeme sa stať otrokmi bohatstva bez toho, že by sme si to priali. Ježiš poukázal na výsledok: „Nikto nemôže byť otrokom dvoch pánov; pretože alebo bude jedného nenávidieť a druhého milovať, alebo sa bude jedného pridŕžať a druhým pohŕdať.“ (Matúš 6:24) Nemecký básnik Goethe vyhlásil: „Nikto nie je beznádejnejšie zotročený ako tí, ktorí sa mylne domnievajú, že sú slobodní.“

Keď nás zastihne doslovná búrka, možno musíme prižmúriť oči alebo si ich zacloniť dlaňou, aby sme mohli ďalej hľadieť na svoj cieľ. Keď nás obklopuje politický, ekonomický či sociálny zmätok, je nutná koncentrácia, aby sme sa stále pozerali na náš duchovný cieľ. Čo robia niektorí kresťania, aby si v diele Kráľovstva zachovali prosté oko?

Zvýšená činnosť v diele Kráľovstva

Svedkovia v celej bývalej NDR venujú teraz kázaniu viac času než kedykoľvek predtým. Priemerný čas, ktorý strávili vo zvestovateľskej službe, vzrástol za posledné dva roky o 21 percent. Výsledkom je vzrušujúci 34-percentný vzrast domácich biblických štúdií. Navyše, v súčasnosti je štyrikrát viac pravidelných priekopníkov, ako ich bolo pred dvoma rokmi. Zatiaľ čo iní si robia starosti a sťažujú sa, vyše 23 000 kresťanov, ktorí žijú tam, kde bola donedávna NDR, zvláda situáciu tak, že si zachovávajú prosté oko. To prispelo k úžasnému vzrastu v činnosti pre Kráľovstvo. — Porovnaj Jozuu 6:15.

Rozšírená činnosť viedla k tomu, že na juhu, kde žije väčšina svedkov, je o územie dobre postarané. Mnohé názvy tamojších miest majú historický zvuk. Ak sa vám páči jemný porcelán, iste viete, že mesto Meissen neďaleko Drážďan je miestom výroby jedného z najjemnejších druhov porcelánu na svete. Meissen je teraz domovom asi 130 zvestovateľov Kráľovstva. Alebo si všimnite Weimar, „pamätihodné hlavné mesto Nemecka“. Pamätník Goetheho a Schillera v strede mesta svedčí o významných vzťahoch Weimaru k týmto spisovateľom a je pýchou mnohých obyvateľov tohto mesta. Dnes môže byť Weimar pyšný na svojich vyše 150 zvestovateľov dobrého posolstva.

Na severe to však vyzerá celkom inak. Je tam menej zvestovateľov a medzi zbormi sú väčšie vzdialenosti. Je tu najmä nedostatok pracovných príležitostí. Mnohí, ktorí majú zamestnanie, sú pod tlakom, aby zostávali pracovať nadčas, a tak si udržali svoje zamestnanie. Jeden brat, ktorý na severe slúži ako kazateľ celým časom, vysvetľuje: „Počas zákazu potreboval každý brat Jehovovu ochranu vo zvestovateľskej službe, ale nájsť si prácu nebolo ťažké. Teraz je situácia opačná. Máme slobodu kázania, ale potrebujeme Jehovovo vedenie v súvislosti so zamestnaním. Na takúto zmenu si treba postupne zvyknúť.“

Tešia sa zvestovatelia z toho, že môžu kázať častejšie? Wolfgang má takýto názor: „Je oveľa lepšie, aby zvestovateľ znovu opracovával ten istý obvod. Ľudia mu začnú dôverovať, a sú otvorenejší.“ Okrem toho, majitelia domov „sa už nezdráhajú hovoriť o náboženstve pri dverách, aj keď ich okoloidúci môžu počuť. Téma náboženstva prestala byť tabu.“ Ralf a Martina sa vyjadrujú podobne. „Radi pracujeme v našom obvode častejšie. Môžeme spoznávať ľudí osobne, a nadchýna ich tiež veľký výber dostupnej literatúry.“

Ocenenie pre našu literatúru

Ralf a Martina si cenia najmä knihu Ako vznikol život? Evolúciou, alebo stvorením? Ukazuje sa, že pre mnohých ľudí v bývalej NDR, ktorí boli ateisti, je táto kniha nádhernou biblickou študijnou pomôckou. Želali si aj menej obsažnú publikáciu s podobným zameraním. „Boli sme veľmi nadšení, keď v Drážďanoch v roku 1992 vyšla na oblastnom zjazde ‚Nositelia svetla‘ brožúra Naozaj sa Boh o nás stará? Bola to odpoveď na naše modlitby.“

Aj mnohí z tých, čo nie sú svedkami, začali postupom času obdivovať publikácie spoločnosti Watch Tower. Jedna lektorka sociálneho vzdelávania napísala v júli 1992 list, v ktorom vyjadrila svoju „najhlbšiu úctu a najvrúcnejšiu vďaku“ za publikácie, ktoré používa pri príprave prednášok. V januári 1992 prijala istá pani z Rostocku knihu Môžeš žiť navždy v pozemskom raji od dvoch svedkov, ktorí prišli k jej dverám. Nemeckej kancelárii odbočky napísala: „Patrím k luteránskej cirkvi. Nesmierne si vážim činnosť organizácie Jehovových svedkov. S rozhodnosťou vyhlasujú, že človek nemôže ďalej existovať bez Božieho vedenia.“

Aké duchovné vedenie poskytli cirkvi takzvaného kresťanstva svojim členom? Popredné noviny Die Zeit v decembri 1991 uviedli, že zatiaľ čo sa luteránska cirkev „krátky čas tešila zo slávy ako matka pokojnej revolúcie, zdá sa, že jej popularita u verejnosti rapídne upadá“. Skutočne, jeden zástupca luteránskej cirkvi sa sťažoval: „Ľudia si pomýlili život v systéme slobodného podnikania so životom v raji.“ Istý člen cirkvi z Magdeburgu požiadal listom o informácie. Prečo? Tento pán napísal: „Po rokoch spokojnej neviery som teraz pevne presvedčený, že tento svet sa nachádza vo svojich posledných dňoch a že nás v blízkej budúcnosti postihnú veľké ťažkosti.“ — 2. Timotejovi 3:1–5.

Stavby kvôli rozšíreniu

Pred Wende nebolo v NDR dovolené stavať sály Kráľovstva. Teraz sú veľmi potrebné; ich stavbe sa venuje prvoradá pozornosť. To je ďalší aspekt pravého uctievania, ktoré prešlo pozoruhodnými zmenami. Skúsenosť jedného brata ilustruje, aké rýchle boli tieto zmeny.

V marci 1990, iba niekoľko hodín po tom, čo boli Jehovovi svedkovia v NDR právne uznaní, bol istý brat vyzvaný, aby predniesol prejav ku skupine svedkov. Vtedy prvý raz v živote použil mikrofón. O dva a pol roka neskôr bola v zbore, ktorý navštevuje, zasvätená novučičká sála Kráľovstva. Koncom roku 1992 už bolo postavených sedem sál Kráľovstva pre 16 zborov. Plánuje sa stavba vyše tridsiatich ďalších sál, ako aj atraktívnej zjazdovej haly.

Oko upreté na Božie Kráľovstvo

Jeden kresťanský starší hovorí: „Krátko po Wende mnohí ľudia Bibliu odmietali. Svoju nádej vkladali do novej vlády, ktorá sľubovala lepšie podmienky v budúcnosti.“ Splnila sa ich nádej? „Za dva roky ľudia zmenili svoj názor. Teraz s nami súhlasia, že ľudské vlády nikdy nemôžu nastoliť pokoj a spravodlivosť.“

Mnohí ľudia sa radovali z pádu skostnateného socializmu v NDR a s nadšením vítali to, o čom si mysleli, že bude zlatým úsvitom západnej ideológie. No sklamali sa. Bez ohľadu na to, aká vláda je pri moci, Jehovovi svedkovia si zachovávajú svoje oko prosté a pevne upreté na Božie Kráľovstvo, ktoré svieti ako hviezda na nebesiach. Takáto nádej nikdy nepovedie ku sklamaniu. — Rimanom 5:5.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na strane 26]

Svedkovia v Nemecku využívajú svoju slobodu na neustále zvyšovanie činnosti pre Kráľovstvo