Šťastní sú pokorní
„Boh sa stavia proti pyšným, ale pokorným prejavuje nezaslúženú láskavosť.“ — 1. PETRA 5:5.
1, 2. Ako dal Ježiš v Kázni na vrchu do súvislosti šťastie a pokoru?
JE NEJAKÁ súvislosť medzi šťastím a pokorou? V najslávnejšej kázni, ktorú predniesol najväčší človek, ktorý kedy žil, Ježiš Kristus, sa opisuje deväť dôvodov na šťastie čiže deväť blahoslavenstiev. (Matúš 5:1–12) Dal Ježiš do súvislosti šťastie a pokoru? Áno, pokora je zahrnutá vo viacerých dôvodoch na šťastie, ktoré Ježiš uviedol. Napríklad, človek musí byť pokorný, aby si mohol uvedomovať svoje duchovné potreby. Iba pokorní ľudia sú hladní a smädní po spravodlivosti. A pyšní ľudia nie sú mierni ani milosrdní, ani nepôsobia pokoj.
2 Pokorní ľudia sú šťastní, pretože byť pokorný je správne a čestné. Navyše, pokorní ľudia sú šťastní preto, lebo byť pokorný je múdre; prispieva to k dobrému vzťahu k Jehovovi Bohu a k spolukresťanom. Okrem toho sú pokorní ľudia šťastní preto, lebo pokora je prejavom ich lásky.
3. Prečo nás čestnosť zaväzuje, aby sme boli pokorní?
3 Prečo si čestnosť od nás vyžaduje, aby sme boli pokorní? Napríklad preto, že všetci sme zdedili nedokonalosť a stále robíme chyby. Apoštol Pavol o sebe povedal: „Viem, že vo mne, totiž v mojom tele, nebýva nič dobré; lebo schopnosť chcieť je u mňa, ale schopnosť vykonať to, čo je znamenité, tá nie je.“ (Rimanom 7:18) Áno, všetci sme zhrešili a nedosahujeme Božiu slávu. (Rimanom 3:23) Úprimnosť nám zabráni, aby sme neboli pyšní. Priznať si chybu si vyžaduje pokoru; a čestnosť nám pomôže priznať si vinu, kedykoľvek urobíme chybu. Keďže zlyhávame v tom, čo sa snažíme robiť, máme dobrý dôvod byť pokorní.
4. Aký závažný dôvod na to, aby sme boli pokorní, je uvedený v 1. Korinťanom 4:7?
4 Apoštol Pavol uvádza ďalší dôvod, prečo by nás čestnosť mala robiť pokornými. Hovorí: „Kto pôsobí, že sa odlišuješ od iného? Vari máš niečo, čo si nedostal? A ak si to skutočne dostal, prečo sa chváliš, ako keby si to nebol dostal?“ (1. Korinťanom 4:7) Je nesporné, že keby sme si privlastňovali slávu, keby sme boli pyšní na svoj majetok, na svoje schopnosti alebo na to, čo sme dosiahli, nebolo by to čestné. Čestnosť prispieva k tomu, že máme dobré svedomie pred Bohom, takže sa môžeme „správať... vo všetkom poctivo“. — Hebrejom 13:18.
5. Ako nám čestnosť pomôže aj vtedy, keď sme urobili chybu?
5 Čestnosť nám pomáha, aby sme boli pokorní, keď urobíme nejakú chybu. Pôsobí tak, že sme ochotnejší priznať si vinu, namiesto toho, aby sme sa ospravedlňovali alebo aby sme zvaľovali vinu na niekoho iného. Preto zatiaľ čo Adam pripisoval vinu Eve, Dávid neobviňoval Bat-šebu a nehovoril: ‚Nemala sa kúpať na takom viditeľnom mieste. Jednoducho som sa nemohol vyhnúť pokušeniu.‘ (1. Mojžišova 3:12; 2. Samuelova 11:2–4) Skutočne možno povedať, že na jednej strane nám čestnosť pomáha, aby sme boli pokorní, a na druhej strane nám zasa pokora pomáha, aby sme boli čestní.
Viera v Jehovu nám pomáha, aby sme boli pokorní
6, 7. Ako nám viera v Boha pomáha, aby sme boli pokorní?
6 Aj viera v Jehovu Boha nám pomáha, aby sme boli pokorní. Keď si uvedomíme, aký skutočne veľký je Stvoriteľ, Univerzálny Zvrchovaný Panovník, zabráni nám to, že by sme sami seba brali príliš vážne. Ako vhodne nám to pripomína prorok Izaiáš! V Izaiášovi 40:15, 22 čítame: „Hľa, národy sú ako kvapka z vedra; a sú považované za povlak prachu na miskách váh... Je Ten, ktorý býva nad kruhom zeme, ktorej obyvatelia sú ako lúčne kobylky.“
7 Viera v Jehovu nám pomôže aj vtedy, keď máme pocit, že nám bolo ukrivdené. Namiesto toho, že by sme sa pre to trápili, budeme pokorne čakať na Jehovu, ako nám to pripomína žalmista v Žalme 37:1–3, 8, 9. Apoštol Pavol poukazuje na to isté: „Sami sa nepomstite, milovaní, ale nechajte miesto hnevu; lebo je napísané: ‚Moja je pomsta; ja odplatím,‘ hovorí Jehova.“ — Rimanom 12:19.
Pokora — cesta múdrosti
8. Prečo pokora prispieva k dobrému vzťahu k Jehovovi?
8 Je veľa dôvodov, prečo byť pokorný znamená kráčať cestou múdrosti. Ako už bolo ukázané, jedným z týchto dôvodov je to, že pokora prispieva k dobrému vzťahu k nášmu Tvorcovi. Božie Slovo v Prísloviach 16:5 jasne hovorí: „Každý, kto je pyšný v srdci, je Jehovovi niečím odporným.“ A v Prísloviach 16:18 môžeme čítať: „Pýcha predchádza zrútenie a povýšenecký duch potknutie.“ Pyšný človek skôr či neskôr skončí zle. Jednoducho to tak musí byť, lebo v 1. Petra 5:5 sa dozvedáme: „Všetci sa... prepášte pokorou mysle k sebe navzájom, lebo Boh sa stavia proti pyšným, ale pokorným prejavuje nezaslúženú láskavosť.“ Rovnakú myšlienku nájdeme aj v Ježišovom podobenstve o farizejovi a vyberačovi daní, ktorí sa obaja modlili. Bol to pokorný vyberač daní, kto sa dokázal ako spravodlivejší. — Lukáš 18:9 až 14.
9. Akou pomocou je pokora v časoch protivenstva?
9 Pokora je cestou múdrosti, pretože pokora nám uľahčuje dbať na radu zaznamenanú v Jakubovi 4:7: „Podriaďte sa teda Bohu.“ Ak sme pokorní, nebúrime sa, keď Jehova pripúšťa, aby sme znášali protivenstvo. Pokora nám umožní byť spokojnými s našimi okolnosťami a vytrvávať. Pyšný človek je nespokojný, chce stále viac a za ťažkých okolností sa búri. Naproti tomu pokorný človek znáša ťažkosti a skúšky, tak ako ich znášal Jób. Ten stratil celý svoj majetok, bol postihnutý bolestivou chorobou, a potom mu dokonca jeho manželka radila, aby nastúpil cestu pýchy, keď mu povedala: „Prekľaj Boha, a zomri!“ Ako Jób zareagoval? Biblická správa nám hovorí: „On jej povedal: ‚Tak ako rozpráva nejaká z nerozumných žien, tak rozprávaš aj ty. Máme prijímať od pravého Boha len to, čo je dobré, a neprijímať aj to, čo je zlé?‘ V tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi perami.“ (Jób 2:9, 10) Pretože Jób bol pokorný, nebúril sa; múdro sa podrobil všetkému, čo Jehova pripustil, aby ho postihlo. A napokon bol bohato odmenený. — Jób 42:10–16; Jakub 5:11.
Pokora prispieva k dobrým vzťahom k druhým
10. Ako pokora zlepšuje naše vzťahy k spolukresťanom?
10 Pokora je cestou múdrosti, lebo prispieva k dobrým vzťahom k našim spolukresťanom. Apoštol Pavol nám dáva dobrú radu: „Nerobte nič zo svárlivosti alebo zo sebectva, ale s pokorou mysle považujte ostatných za vyšších od seba, a nehľaďte s osobným záujmom iba na svoje veci, ale s osobným záujmom aj na veci ostatných.“ (Filipanom 2:3, 4) Pokora nás múdro zadrží pred tým, že by sme súperili s druhými alebo sa ich snažili zatieniť. Také zmýšľanie spôsobuje problémy nám i našim spolukresťanom.
11. Prečo nám pokora môže pomôcť vyhnúť sa chybám?
11 Pokora nám v mnohých situáciách pomôže vyhnúť sa chybám. Ako? Pokora nám zabráni mať prílišnú sebadôveru. Budeme si skôr vážiť Pavlovu radu v 1. Korinťanom 10:12: „Ten, kto si myslí, že stojí, nech si dá pozor, aby nepadol.“ Pyšný človek si príliš dôveruje, a preto má sklon robiť chyby v dôsledku vonkajších vplyvov alebo vlastných slabostí.
12. Akú biblickú povinnosť nás podnecuje plniť pokora?
12 Pokora nám pomôže vyhovieť požiadavke podriadenosti. V liste Efezanom 5:21 dostávame radu: „Podriaďujte sa jeden druhému v bázni pred Kristom.“ Či sa nemusíme všetci podriaďovať? Deti musia byť podriadené svojim rodičom, manželky manželom a manželia Kristovi. (1. Korinťanom 11:3; Efezanom 5:22; 6:1) A v každom kresťanskom zbore musia všetci vrátane služobných pomocníkov prejavovať podriadenosť starším. A nie sú aj starší podriadení triede verného otroka, zvlášť zastupovanej krajským dozorcom? A krajský dozorca sa zasa musí podriaďovať oblastnému dozorcovi a oblastný dozorca výboru odbočky v krajine, kde slúži. A čo členovia výboru odbočky? Musia sa ‚podriaďovať jeden druhému‘, a tiež vedúcemu zboru, ktorý reprezentuje triedu ‚verného a rozvážneho otroka‘, ktorá je zasa zodpovedná Ježišovi, Kráľovi dosadenému na trón. (Matúš 24:45–47) Tak ako je to v ktorejkoľvek rade starších, aj členovia vedúceho zboru musia rešpektovať názory druhých. Jeden z nich by si napríklad mohol myslieť, že má dobrý nápad. No ak dostatočný počet ostatných členov nesúhlasí s jeho návrhom, musí tú vec jednoducho odložiť. Všetci teda potrebujeme pokoru, lebo všetci sme niekomu podriadení.
13, 14. a) Za akých osobitných okolností nám pomôže pokora? b) Aký príklad dal Peter, pokiaľ ide o prijímanie rád?
13 To, že pokora je cestou múdrosti, vidno najmä v tom, že pokora uľahčuje prijímať rady a vedenie k disciplíne. Každý z nás niekedy potrebuje disciplinovanie a robíme dobre, ak dbáme na radu z Prísloví 19:20: „Počúvaj radu a prijímaj kázeň, aby si v budúcnosti zmúdrel.“ Ako už bolo povedané, pokora odníma osteň bolesti z karhania alebo disciplinovania. Aj apoštol Pavol nám v Hebrejom 12:4–11 radí, že je múdre pokorne sa podrobiť vedeniu k disciplíne. Iba vtedy môžeme dúfať, že budeme múdro usmerňovať svoje budúce konanie a že napokon získame cenu večného života. Aký to bude šťastný výsledok!
14 V tomto ohľade by sme mohli poukázať na príklad apoštola Petra. Od apoštola Pavla dostal dôraznú radu, ako sa dozvedáme zo správy v Galaťanom 2:14: „Keď som videl, že nejdú priamo podľa pravdy dobrého posolstva, povedal som pred všetkými Kéfasovi [Petrovi]: ‚Ak ty, hoci si Žid, žiješ ako národy, a nie ako Židia, ako to, že nútiš ľudí z národov, aby žili podľa židovského zvyku?‘“ Cítil sa apoštol Peter urazený? Nie natrvalo, ak vôbec, čo možno vidieť z jeho neskoršej zmienky o ‚našom milovanom bratovi Pavlovi‘ v 2. Petra 3:15, 16.
15. Aký je vzťah medzi našou pokorou a naším šťastím?
15 Ďalej je tu otázka sebestačnosti a spokojnosti. Jednoducho nie je možné, aby sme boli šťastní, ak nie sme spokojní s naším údelom, s našimi výsadami a požehnaniami. Pokorný kresťan zastáva názor: „Keď to Boh pripúšťa, môžem to zniesť,“ čo vlastne zodpovedá slovám apoštola Pavla v 1. Korinťanom 10:13: „Žiadne pokušenie vás nepostihlo, len to, ktoré je bežné u ľudí. Ale Boh je verný a nepripustí, aby ste boli pokúšaní nad to, čo môžete zniesť, ale spolu s pokušením zaobstará aj východisko, aby ste to mohli vydržať.“ Opäť teda vidíme, ako je pokora cestou múdrosti, pretože nám pomáha, aby sme boli šťastní bez ohľadu na to, aký je náš údel.
K pokore nám pomôže láska
16, 17. a) Aký biblický príklad poukazuje na najdôležitejšiu vlastnosť, ktorá nám pomáha byť pokornými? b) Aký svetský príklad takisto ilustruje túto myšlienku?
16 V tom, aby sme boli pokorní, nám viac než čokoľvek iné pomôže nesebecká láska, agapé. Prečo Ježiš dokázal tak pokorne znášať to, čo zažil v spojitosti s mučeníckym kolom, ako to Pavol opisuje v liste Filipanom? (Filipanom 2:5–8) Prečo vôbec neuvažoval o tom, aby bol rovný Bohu? Vysvetlením je to, čo sám povedal: „Milujem Otca.“ (Ján 14:31) Preto vždy prinášal slávu a česť Jehovovi, svojmu nebeskému Otcovi. Preto pri inej príležitosti zdôraznil, že jedine jeho nebeský Otec je dobrý. — Lukáš 18:18, 19.
17 Tú istú myšlienku ilustruje aj príhoda zo života jedného z raných amerických básnikov, Johna Greenleafa Whittiera. Tento muž mal jednu detskú lásku, ktorá raz pri pravopisnej súťaži napísala isté slovo správne, zatiaľ čo on ho napísal nesprávne. Veľmi ju to mrzelo. Prečo? Básnik si spomínal, že povedala: „Je mi ľúto, že som to slovo napísala správne. Nechcem byť lepšia ako ty... Pretože ťa mám rada.“ Áno, ak máme niekoho radi, chceme, aby bol vyššie než my, nie nižšie, pretože láska je pokorná.
18. Na ktorú biblickú radu nám pokora pomôže dbať?
18 Je to dobré poučenie pre všetkých kresťanov, najmä pre bratov. Keď pôjde o zvláštnu výsadu služby, budeme sa tešiť z toho, že ju namiesto nás dostal náš brat, alebo budeme trochu žiarliť a závidieť mu? Ak svojho brata naozaj milujeme, budeme sa tešiť, že dostal toto zvláštne pridelenie alebo uznanie, alebo výsadu služby. Áno, pokora nám uľahčuje dbať na radu: „Predchádzajte sa navzájom v prejavovaní úcty.“ (Rimanom 12:10) Iný preklad znie: „Ctite jeden druhého viac než seba.“ (New International Version) A ďalšia rada apoštola Pavla nám hovorí: „S láskou si vzájomne slúžte ako otroci.“ (Galaťanom 5:13) Áno, ak máme lásku, budeme radi, že môžeme byť k dispozícii našim bratom, že im môžeme slúžiť ako otroci a dávať ich záujmy a dobro pred naše vlastné a to si vyžaduje pokoru. Pokora nás tiež zadrží, aby sme sa nevystatovali, a tak sa vyhneme tomu, že by sme v druhých vzbudzovali ducha žiarlivosti alebo závisti. Pavol napísal, že láska ‚sa nevystatuje a nenadúva‘. Prečo? Lebo pohnútkou za vystatovaním a nadúvaním sa je sebectvo a egoizmus, kým láska je samou podstatou nesebectva. — 1. Korinťanom 13:4.
19. Aké biblické príklady ukazujú, že pokora ide ruka v ruke s láskou, tak ako ide ruka v ruke pýcha so sebectvom?
19 Dávidov vzťah ku kráľovi Saulovi a k jeho synovi Jonatánovi je výrazným príkladom toho, ako ide ruka v ruke láska s pokorou, a tiež ako ide ruka v ruke pýcha so sebectvom. Pre Dávidove úspechy v boji izraelské ženy spievali: „Saul zrazil svoje tisíce, a Dávid svoje desaťtisíce.“ (1. Samuelova 18:7) Saul nebol vôbec pokorný, naopak, stravovala ho pýcha, a tak odvtedy živil v sebe vražednú nenávisť k Dávidovi. Akého odlišného ducha prejavoval jeho syn Jonatán! Dozvedáme sa, že Jonatán miloval Dávida ako svoju vlastnú dušu. (1. Samuelova 18:1) Ako Jonatán reagoval, keď bolo po čase zjavné, že Jehova žehná Dávidovi a že Saulovým nástupcom v postavení izraelského kráľa bude Dávid, a nie Jonatán? Pociťoval Jonatán žiarlivosť alebo závisť? Vôbec nie! Pretože mal veľmi rád Dávida, mohol povedať to, čo čítame v 1. Samuelovej 23:17: „Neboj sa; veď ruka môjho otca Saula ťa nenájde, a sám budeš kráľom nad Izraelom, a ja sám sa stanem druhým po tebe; a môj otec Saul si to tiež uvedomuje.“ Jonatánova veľká láska k Dávidovi spôsobila, že pokorne prijal to, čo pochopil ako Božiu vôľu v tom, kto nastúpi na trón ako izraelský kráľ po jeho otcovi.
20. Ako Ježiš poukázal na tesný vzťah medzi láskou a pokorou?
20 Ďalším zdôraznením vzťahu medzi láskou a pokorou je to, čo sa stalo v poslednú noc, keď bol Ježiš Kristus so svojimi apoštolmi, predtým než zomrel. V Jánovi 13:1 čítame, že Ježiš „milujúc svojich, ktorí boli vo svete, miloval ich až do konca“. Ďalej čítame, že Ježiš umyl svojim apoštolom nohy, pričom konal ako pokorný sluha. Aká je to silná lekcia pokory! — Ján 13:1–11.
21. Keď to zhrnieme, prečo by sme mali byť pokorní?
21 Je naozaj veľa dôvodov, prečo máme byť pokorní. Byť pokorný je správne a čestné. Je to cesta viery. Prispieva to k dobrému vzťahu k Jehovovi Bohu i k našim spoluveriacim. Je to cesta múdrosti. A predovšetkým, je to cesta lásky, ktorá prináša pravé šťastie.
Ako by si odpovedal?
◻ V akých ohľadoch nám čestnosť pomáha, aby sme boli pokorní?
◻ Prečo nám môže viera v Jehovu pomôcť, aby sme boli pokorní?
◻ Čo ukazuje, že pokora je cestou múdrosti?
◻ Prečo nám zvlášť láska pomáha, aby sme boli pokorní?
[Obrázok na strane 21]
Jób sa pokorne podvolil Jehovovi. Neurobil to, že by ‚preklial Boha a zomrel‘
[Obrázok na strane 23]
Peter sa pokorne podvolil, keď mu Pavol verejne radil