Kázanie v krajine kontrastov

KENGURY, koaly, vtákopysky, vombaty, Ayers Rock a Veľká útesová bariéra — to všetko príde človeku na myseľ, keď sa spomenie Austrália. Ale hoci to môže byť prekvapujúce, väčšina Austrálčanov pravdepodobne nikdy nenavštívila Ayers Rock alebo Veľkú útesovú bariéru a nikdy nevidela koalu, vombata alebo vtákopyska inde než v zoologickej záhrade. Dôvodom je to, že z celkového počtu 17,3 milióna obyvateľov krajiny osemdesiatpäť percent žije v mestách, a to v piatich veľkých mestách na pobreží.

Keď opustíte pobrežie a cestujete asi tak 200 kilometrov do vnútrozemia, prídete na začiatok povestného vnútrozemia kontinentu. Povrch krajiny sa tu mení z bujných dažďových pralesov a úrodnej poľnohospodárskej pôdy na horúcu, suchú otvorenú krajinu, kde rastú len kroviny a tvrdolistnatá tráva. Ale aj vo vnútrozemí je život. Veľké farmy s ovcami a dobytkom, ktoré sú tiež nazývané stanice, zaberajú stovky kilometrov štvorcových. Hlbšie vo vnútrozemí sú vyprahnuté púšte, kde ľudia niekedy prídu o život, ak nie sú správne vybavení.

Dobré posolstvo sa úspešne šíri

V takomto prostredí sa v krajine protinožcov káže dobré posolstvo o Božom Kráľovstve. Na Jehovov sľub o spravodlivom novom svete reagujú každoročne tisíce ľudí. V minulom služobnom roku dosiahol počet zvestovateľov Kráľovstva vrchol vyše 57 000 zvestovateľov, čo je takmer dvojnásobok počtu spred desiatich rokov. Hoci väčšina zvestovateľov, takisto ako prevažná časť obyvateľstva, je sústredená v mestách na pobreží, dobré posolstvo sa úspešne šíri aj vo vnútrozemí.

Aby sme získali nejakú predstavu o tom, ako vyzerá kázanie v tejto obrovskej krajine kontrastov, pripojme sa k jednému z našich piatich cestujúcich dozorcov a k jeho manželke pri ich návšteve niektorých zborov v týchto odľahlých oblastiach vnútrozemia. Ich cesty zahŕňajú štát Západná Austrália, polovicu štátu Queensland a Severné teritórium, čo je plocha zaberajúca vyše 4,7 milióna kilometrov štvorcových. Táto plocha predstavuje takmer rozlohu Európy, ak do toho nepočítame územie bývalého Sovietskeho zväzu.

Náš výlet sa začína v Perthe, hlavnom meste Západnej Austrálie. V tomto výrazne modernom meste, ktoré má 1,2 milióna obyvateľov, je v súčasnosti 49 zborov Jehovových svedkov. Okrem anglického zboru sú tu zbory grécke, talianske, portugalské a španielske, ako aj menšie skupiny hovoriace inými jazykmi. Je tu tiež zbor vytvorený výlučne z domorodých bratov a sestier, ktorí svoje kazateľské úsilie sústreďujú na pôvodných obyvateľov kontinentu. Veľa týchto pokorných ľudí teraz reaguje na posolstvo o Kráľovstve. Ale ako to vyzerá mimo veľkých miest?

Z mesta Perth smerujeme na sever do Port Hedlandu vzdialeného 1800 kilometrov, kde sa má konať krajský zjazd. Väčšina z 289 účastníkov zjazdu pricestovala na toto miesto zo vzdialenosti dvesto až sedemsto kilometrov. Prichádzajú z odľahlých oblastí, kde do najbližšieho zboru musia cestovať možno až dvestopäťdesiat kilometrov po nedláždených cestách pokrytých ostrými kameňmi, ktoré často prepichnú pneumatiky automobilov. Tri zbory, ktoré sa nachádzajú v tejto oblasti, nedávno postavili sály Kráľovstva, a to metódou rýchlostavby.

Sály v odľahlých oblastiach postavené metódou rýchlostavby

Aký je to rozdiel stavať sálu Kráľovstva vo väčších mestách a stavať ju v týchto oblastiach! Väčšina stavebného materiálu sa musí dopraviť nákladnými autami z Perthu 1600 kilometrov na juh. Stovky bratov a sestier pricestujú z tejto alebo z ešte väčšej vzdialenosti na určený víkend a v 40 až 45-stupňovej horúčave stavajú sálu Kráľovstva. Takýto príliv ľudí do malých odľahlých komunít je sám osebe vynikajúcim svedectvom. Keď sa stavala sála Kráľovstva v Tom Price, malom meste so železnorudnými baňami, v miestnych novinách sa na titulnej strane objavilo: „Srdečne vítame dobrovoľných remeselníkov a pomocníkov, ktorí sa zúčastnia na trojdňovej ‚rýchlostavbe‘ sály Kráľovstva Jehovových svedkov v Tom Price.“

Zdalo sa, že takmer každý v meste sa usiluje spolupracovať na stavbe. Namiesto 11 000 dolárov, ktoré sa bežne platia za dovoz päťdesiatich ton materiálu, veľkorysý majiteľ nákladného auta požadoval od bratov len príspevok na pohonné látky. Miestni dodávatelia darovali sto litrov farby. Firma zaoberajúca sa zemnými prácami dala k dispozícii strojové zariadenie a banská spoločnosť poskytla zadarmo žeriav. Nájsť ubytovanie pre 300 návštevníkov predstavovalo určitý problém, ale spolupráca s obyvateľmi mesta bola vynikajúca. Niektorí sami zatelefonovali bratom a ponúkli nocľah. Jeden muž zavolal a povedal, že cez víkend nebude doma, ale nechá otvorené zadné dvere domu. Povedal: „Počas stavby je dom váš.“

Došlo aj k jednej humornej situácii, keď bratia dostali adresu, na ktorej mali vyzdvihnúť príves, ktorý patril bratom v miestnom kraji. Boli zmätení, keď na dverách uvideli nápis: „Náboženské návštevy neprijímame“. Ale stál tam príves. Preto oznámili panej domu, že si berú príves, ktorý bol plný odpadu. Pri čistení prívesu zistili, že nepatrí miestnemu kraju. Keď majiteľ prívesu prišiel domov, manželka mu povedala, že jeho príves odviezli Jehovovi svedkovia. Bratia sa onedlho vrátili s vyprázdneným prívesom a vysvetlili omyl. Nasledoval výborný rozhovor a títo bývalí odporcovia mali veľa otázok o nás a o našom diele. Teraz sa už nevedeli dočkať, kedy uvidia novú sálu Kráľovstva.

Kázať dobré posolstvo v tejto oblasti vyžaduje vytrvalosť. V prvom rade to znamená prekonávať veľké vzdialenosti. Jedna priekopníčka a jej manžel robia pravidelne okružnú cestu dlhú 350 kilometrov po nedláždených, prašných cestách z Port Hedlandu do Marble Baru, aby tam vykonali opätovné návštevy a viedli biblické štúdiá. Marble Bar je jedno z najhorúcejších miest v Austrálii, kde teplota od októbra do marca často dosahuje vyše 50 °C.

Smerom k „top endu“

Mesto Darwin, ktoré leží 2500 kilometrov smerom na sever, je ďalším mestom, kde sa koná krajský zjazd. Cestujúci dozorca s manželkou využívajú dlhé hodiny cesty na osobné štúdium. Najprv si čítajú denný text a uvažujú o ňom. Potom počúvajú čítanie Biblie nahrané na kazete. Ako sa striedajú pri riadení auta, striedajú sa aj pri čítaní článkov zo Strážnej veže a Prebuďte sa!

Dopravné značky na cestách ich upozorňujú, aby dávali pozor na „cestné vlaky“. Sú to dlhé ťahače, ktoré ťahajú tri alebo štyri prívesy a ich celková dĺžka je 55 metrov. Preto pri predbiehaní treba veľa miesta. Ťahače sa používajú na prepravu dobytka a rôzneho tovaru do odľahlých miest.

Je tu vždy horúco a kraj je neustále suchý. Vyprahnutá krajina by mohla byť omylom považovaná za obrovský cintorín, pretože povrch je pokrytý rovnomerne rozmiestnenými mraveniskami. Tieto mraveniská sa farebne odlišujú podľa toho, akú zem mravce použijú, a niektoré mraveniská môžu byť vysoké 1 meter až 2,5 metra. Keď potom naši cestovatelia prekročia rieku Victoria, ich pozornosť upúta množstvo po domácky vyrobených nápisov. „Výstraha: Kúpanie je zakázané. V týchto riekach sú krokodíle-ľudožrúti!“ hovorí jeden z nich. Naši cestovatelia sa teda múdro rozhodnú nájsť iný spôsob, ako sa vykúpať a schladiť.

Nakoniec sa dostávajú na najsevernejší bod Austrálie, všeobecne známy ako „top end“. Darwin, hlavné mesto Severného teritória, je domovom dvoch veľkých zborov Jehovových svedkov. Pri návšteve krajského zjazdu možno dobre vidieť mnohokultúrny ráz mesta Darwin. Stretávame sa s 30-ročným Charlesom, ktorý sem prišiel z Indonézie, z východného Timoru, ktorý bol zničený vojnou. Jeho čínski rodičia ho viedli k uctievaniu predkov. Vo veľkej miere sa venoval aj bojovému umeniu. Nebolo preňho ľahké to zanechať, pretože bol silne pripútaný k špiritizmu. Ale majúc na mysli Ježišov sľub, že „pravda vás oslobodí“, oslobodil sa od tohto spôsobu života. (Ján 8:32) Hovorí: „Dnes mám čisté svedomie pred Jehovom a v súčasnosti slúžim ako služobný pomocník.“ „Mojím cieľom je zúčastniť sa školy služobného vzdelávania.“

Ďalej sa zoznamujeme s Beverly z Papuy-Novej Guiney. „Spočiatku som nemala veľmi odvahu vydávať svedectvo belochom,“ zdôveruje sa Beverly, „lebo angličtina nie je môj rodný jazyk a niektoré výrazy vyslovené s austrálskym prízvukom sú pre mňa ťažko zrozumiteľné. Ale pamätala som na to, že Biblia nám hovorí, aby sme dôverovali Jehovovi a okúsili a videli, že je dobrý, a v januári 1991 som začala slúžiť ako priekopníčka celým časom. Moja prvá záujemkyňa, s ktorou som študovala Bibliu, je teraz priekopníčkou. Dve z jej dcér takisto prijali pravdu a jedna z nich je priekopníčka spolu so svojím manželom.“

Pred odchodom z Darwinu si urobíme krátky výlet na východ do Národného parku Kakadu, vzdialeného 250 kilometrov, ktorý je známy hojnou vtáčou populáciou. Tu sa stretávame s Debbie, jedinou kazateľkou dobrého posolstva v celej oblasti. Pýtame sa jej, čo robí pre to, aby zostala duchovne silná v takejto odlúčenosti. Odpovedá: „V prvom rade je to modlitba... A čerpám tiež útechu z takých biblických textov, ako je Izaiáš 41:10, ktorý hovorí: ‚Neboj sa, veď som s tebou. Nepozeraj uprene dookola, veď som tvoj Boh. Ja ťa upevním. Ja ti skutočne pomôžem. Áno, ja ťa budem pevne držať svojou pravicou spravodlivosti.‘“

V Jilkmingane, ktorý leží 450 kilometrov na juh od Darwinu, sa stretávame s malou skupinou domorodcov. Ľudia sa na túto komunitu domorodcov pozerali veľa rokov ako na spoločenstvo Jehovových svedkov, pretože mnohí z nich pravidelne navštevovali oblastné a krajské zjazdy, hoci ani jeden z týchto domorodcov nebol pokrstený. Komunita bola známa svojou čistotnosťou. Je radostné, že niektorí z nich teraz zaujali postoj na strane pravdy a sú pokrstení. Patria k prvým vidieckym domorodcom, ktorí sa takto rozhodli. Vyžaduje si to skutočnú odvahu a spoľahnutie sa na Jehovovho svätého ducha, aby sa títo pokorní ľudia oslobodili od stáročných tradícií a špiritistických praktík svojich súkmeňovcov.

Do Alice Springs a von z vnútrozemia

Teraz je čas opustiť „top end“ a ísť na juh do mesta Alice Springs vzdialeného 1600 kilometrov, do „Red Center“ neďaleko známej Ayers Rock. Tunajšia sála Kráľovstva s klimatizáciou a pohodlnými sedadlami slúži potrebám krajských zjazdov pre 130 alebo viac účastníkov z oboch zborov tejto oblasti. Opäť sa nám naskytá radostný pohľad na zmiešané kresťanské spoločenstvo Polynézanov, Európanov a domorodcov.

Napokon odchádzame z Alice Springs a začína sa posledná časť našej cesty s cestujúcim krajským dozorcom a jeho manželkou. Tento výlet predstavuje asi 2000 kilometrov cez kontinent, smerom na sever a východ. Rozlúčime sa s vnútrozemím, pretože nakoniec prichádzame do bujného tropického dažďového pralesa Queenslandu. Tu na pobreží severného Queenslandu — na pevninskej časti Veľkej útesovej bariéry — je veľa zborov a pomer počtu Jehovových svedkov k počtu obyvateľov je vysoký.

No skôr ako skončíme cestu, navštívime ešte jeden krajský zjazd. Nastupujeme do lietadla v Cairnse — v známom queenslandskom tropickom meste Veľkej útesovej bariéry — opúšťame austrálsku pevninu a vydávame sa na krátku cestu ponad najsevernejší bod mysu Yorského polostrova cez Torresov prieliv na Thursday Island. Je tu malý zbor len s 23 zvestovateľmi. Aká je to radosť vidieť 63 prítomných na našom poslednom krajskom zjazde na tejto ceste!

Dúfame, že sa vám páčil tento letmý pohľad na dielo kázania Kráľovstva, ktoré sa vykonáva v tejto krajine kontrastov. Možno nás niekedy budete môcť navštíviť v tejto fascinujúcej krajine protinožcov a osobne sa zoznámiť s bratmi a sestrami, ktorí verne pokračujú v službe v ich jedinečnom pridelení.

[Mapa/obrázok na strane 23]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Port Hedland

Canberra

Tom Price

Marble Bar

Newman

Darwin

Katherine

Alice Springs

Ayers Rock

Thursday Island

Cairns

Adelaide

Melbourne

Hobart

Sydney

Brisbane

Perth

[Obrázok na strane 24]

Perth, hlavné mesto Západnej Austrálie

[Obrázok na strane 25]

Služba na ulici prináša dobré výsledky