Naučiť sa čakať — náročná úloha
NAUČIŤ sa čakať na veci, po ktorých túžime, je pravdepodobne jedno z najtvrdších ponaučení, ktoré človek vôbec musí prijať. Malé deti sú prirodzene netrpezlivé. Chcú všetko, čo ich zaujme, a chcú to ihneď! Ale ako iste viete zo svojich skúseností, životnou realitou je, že všetko sa nedá dosiahnuť, len čo po tom zatúžime. Aj keď sú naše túžby správne, musíme sa učiť čakať na pravý čas, aby sme ich mohli uspokojiť. Mnohí toto ponaučenie prijmú; iní ho neprijmú nikdy.
Ľudia, ktorí túžia po božskom schválení, majú osobitné dôvody na to, aby sa učili čakať. Jeremiáš, predkresťanský Jehovov služobník, zdôraznil: „Je dobré, aby človek čakal, áno, mlčky, na Jehovovu záchranu.“ Kresťanský učeník Jakub neskôr napísal: „Prejavujte trpezlivosť, bratia, až do Pánovej prítomnosti.“ — Plač Jeremiáša 3:26; Jakub 5:7.
Jehova má svoj časový rozvrh na dovŕšenie božských predsavzatí. Keby sme neboli schopní čakať na jeho ustanovený čas na vykonanie určitých vecí, stali by sme sa nespokojnými, a to by dusilo našu radosť. Boží služobník bez radosti duchovne zoslabne, ako to povedal Nehemiáš svojim krajanom: „Radosť v Pánovi je sila vaša.“ — Nehemiáš 8:11, Preklad Svätého písma podľa Novej vulgáty.
Učiť sa čakať je múdre
Je prirodzené, že slobodný človek túži vstúpiť do manželstva alebo že bezdetná dvojica chce mať deti. Takisto nie je nič nesprávne, keď chceme uspokojiť vhodné hmotné potreby či túžby. Kresťania však veria, že dni tohto systému vecí sú spočítané a že v prichádzajúcom novom systéme Boh ‚otvorí svoju ruku a uspokojí túžbu všetkého živého‘, a preto sa mnohí rozhodli čakať na splnenie niektorých týchto túžob vo vhodnejšom čase. — Žalm 145:16.
Ale ľudia, ktorí nemajú túto dobre podloženú kresťanskú nádej, nevidia dôvod na odklad. Keďže nemajú vieru v Jehovu, zdroj ‚všetkého dobrého a každého dokonalého daru‘, nepovažujú za múdre odkladať niečo na budúcnosť, o ktorej pochybujú, že vôbec nastane. Žijú podľa hesla: „Jedzme a pime, lebo zajtra máme zomrieť“. — Jakub 1:17; 1. Korinťanom 15:32; Izaiáš 22:13.
V rozvinutých krajinách využíva svet reklamy zjavný posun smerom k okamžitému uspokojovaniu túžob. Ľudia sú povzbudzovaní, aby sa rozmaznávali. Obchod sa nás snaží presvedčiť, že všetko to moderné vybavenie, ktoré má zabezpečovať pohodlie, je absolútne nevyhnutné. Je vôbec nejaký dôvod, prečo to nemať, argumentuje sa, najmä keď kreditné karty, splátky a iné opatrenia, ktoré umožňujú zaplatiť za kupovaný tovar neskôr, umožnia mať všetko a hneď? Populárne slogany okrem toho tvrdia: ‚Zaslúžite si to najlepšie; buďte k sebe láskaví! Pamätajte: buď sa z toho budete tešiť teraz, alebo možno nikdy!‘
Desiatky miliónov ľudí v rozvojových krajinách majú pritom horko-ťažko na základné životné potreby — alebo ešte menej. Mohlo by niečo jasnejšie zdôrazniť nedokonalosť a nespravodlivosť ľudských politických a ekonomických systémov?
Aké múdre je učiť sa čakať vidno z toho, že milióny ľudí, ktorí neboli ochotní čakať — či prinajmenšom tí, čo nevidia dôvod to robiť — sa veľmi zadĺžili, aby mohli okamžite uspokojiť svoje túžby. Nepredvídané okolnosti, napríklad choroba alebo strata zamestnania, môžu znamenať pohromu. Nemecké noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung vysvetlili, prečo je v Nemecku hlásených milión osôb bez domova: „Je príznačné, že stratu domova často predchádza nezamestnanosť a vysoké dlhy.“
Mnohí nešťastní jednotlivci, neschopní zaplatiť účty, zažili tragickú stratu domova a ostatného majetku. Zvýšený stres veľmi často vedie k napätiu v rodine. Otrasené manželstvá sa začínajú rozpadávať. Obdobia depresie a iných zdravotných problémov sa stali bežnými. V prípade kresťanov môže utrpieť duchovnosť, čo vzápätí vedie k nesprávnemu zmýšľaniu i správaniu. Ľudia, ktorí začali tým, že nemúdro túžili mať všetko, nakoniec nemajú takmer nič.
Pre mnohých nový problém
Ježiš jasne ukázal, že by sme si mali dávať pozor, lebo u niektorých „úzkostlivé starosti tohto systému vecí, podvodná moc bohatstva a žiadosti po ostatných veciach vnikajú dovnútra a dusia slovo“. (Marek 4:19) Mali by sme pamätať na to, že žiaden politický systém nemôže úspešne odstrániť úzkostlivé starosti, o ktorých hovoril Ježiš, vrátane ekonomických starostí.
Komunizmus, ktorý východoeurópske krajiny teraz zavrhli, bol pokusom o rovnomerné rozdeľovanie prostriedkov prostredníctvom ekonomiky kontrolovanej štátom. Predchádzajúci systém v týchto krajinách, v protiklade so systémom slobodného podnikania, poskytoval ľuďom určitú ekonomickú istotu, ktorú kapitalizmus často nedáva. No úzkostlivé starosti, o ktorých Ježiš hovoril, existovali v podobe nedostatku spotrebného tovaru a obmedzenia osobnej slobody.
Mnohé z týchto krajín v súčasnosti zavádzajú trhovú ekonomiku, čo pre obyvateľov predstavuje nový problém. Nedávna správa hovorí: „Naivnosť je kombinovaná s túžbou rýchlo dosiahnuť úroveň západnej spotreby.“ Aby to dosiahli, „rastúci počet ľudí v nových spolkových krajinách východného Nemecka upadá do víru zadĺženosti“. Správa dodáva: „Po počiatočnej eufórii z novej ekonomickej slobody sa teraz šíri strach a beznádej.“ Úzkostlivé starosti pretrvávajú, ale dnes sú odiate do kapitalistického odevu.
Väčšia politická a ekonomická sloboda otvorila nové možnosti ekonomickému napredovaniu. Preto mnohí jednotlivci môžu byť v pokušení venovať vážnu pozornosť myšlienke na to, že by začali podnikať alebo že by sa presťahovali do inej krajiny, kde sú lepšie pracovné možnosti.
Rozhodnutia tohto druhu sú osobnou vecou. Nie je na tom nič zlé, keď chce kresťan zlepšiť svoju ekonomickú situáciu. Môže ho k tomu viesť túžba postarať sa o svoju rodinu s vedomím, že „ak sa niekto nestará o tých, ktorí sú jeho vlastní a zvlášť o tých, ktorí sú členmi jeho domácnosti, istotne zaprel vieru a je horší ako človek bez viery“. — 1. Timotejovi 5:8.
Je teda nevhodné kritizovať rozhodnutia, ktoré urobia iní. Zároveň by kresťania mali pamätať na to, že je nemúdre hľadať ekonomickú úľavu tak, že sa príliš zadĺžia; to by pre nich mohlo byť osídlom. Podobne by bolo nesprávne hľadať ekonomickú úľavu spôsobom, ktorý by znamenal zanedbávanie duchovných záväzkov a záujmov.
Učiť sa od iných
V rokoch po druhej svetovej vojne tisíce Nemcov emigrovali z Európy rozvrátenej vojnou do iných krajín, najmä do Austrálie a Kanady. Mnohí si tak zlepšili svoju ekonomickú situáciu, ale ani jeden z nich nemohol úplne uniknúť ekonomickým úzkostlivým starostiam, o ktorých hovoril Ježiš. Pri riešení ekonomických problémov niekedy vznikli nové problémy — túžba po domove, cudzí jazyk, nutnosť zvyknúť si na inú stravu, iné zvyky, potreba prispôsobiť sa novým priateľom či vyrovnať sa s odlišnými postojmi.
Niektorí z týchto emigrantov boli Jehovovými svedkami. Je chvályhodné, že väčšina z nich nepripustila, aby problémy príznačné pre emigrantov udusili ich duchovnosť. Ale boli aj výnimky. Niektorí sa stali obeťou podvodnej moci bohatstva. Ich teokratický pokrok nezodpovedal ich napredovaniu v hmotnej oblasti.
To jasne poukazuje na to, že je múdre starostlivo analyzovať našu situáciu predtým, než možno urobíme nemúdre rozhodnutia. Hmotárske záujmy nás spomalia v práci robenia učeníkov, ktorou sú kresťania poverení a ktorá sa už nikdy nebude opakovať. To je pravda bez ohľadu na to, kde žijeme, pretože niet krajiny, ktorej obyvatelia by nemali žiadne úzkostlivé starosti o hmotné veci.
Bojovať znamenitý boj
Pavol pripomínal Timotejovi: „Usiluj sa o spravodlivosť, zbožnú oddanosť, vieru, lásku, vytrvalosť, miernu povahu. Bojuj znamenitý boj viery, pevne uchop večný život, pre ktorý si bol povolaný.“ Korintským kresťanom povedal: „Buďte stáli, nepohnuteľní, majte vždy hojnosť práce v Pánovom diele.“ — 1. Timotejovi 6:11, 12; 1. Korinťanom 15:58.
Dbať na túto radu je najlepší spôsob, ako úspešne bojovať s hmotárstvom, a kresťania môžu v tejto veci urobiť určite veľa! V niektorých krajinách, kde je málo kazateľov Kráľovstva, malo množstvo ľudí len obmedzený prístup k pravde. Ježiš výstižne predpovedal: „Žatva je veľká, ale robotníkov je málo.“ — Matúš 9:37.
Jehovovi svedkovia žijúci v týchto krajinách nedovolili, aby ich úzkostlivé starosti o hmotné veci odviedli od práce, ktorú majú konať; skôr naplno využívajú súčasné príležitosti na zvestovanie. Mnohí z nich, keď sú prechodne nezamestnaní, rozširujú svoju kazateľskú činnosť. Popri tom, že väčšmi volajú na chválu Jehovovi, ich služba im dáva radosť, ktorá im pomáha vyrovnať sa s ekonomickými problémami.
Títo svedkovia prikladajú prvoradý význam kazateľskému dielu a ekonomické ťažkosti odsúvajú až na druhé miesto, čím celosvetovému bratstvu dávajú najavo svoju bezvýhradnú dôveru v Jehovu, že sa o nich postará. Boh nám sľubuje: „Preto stále hľadajte najprv kráľovstvo a Jeho spravodlivosť, a toto všetko vám bude pridané.“ — Matúš 6:33.
Od roku 1919, keď Jehova obnovil pravé uctievanie, nedovolil, aby sa jeho ľud potácal. Chránil ho počas krutého prenasledovania a na niektorých miestach počas desaťročí aktivity v podzemí. Jehovovi svedkovia sú rozhodnutí nedovoliť, aby sa Diablovi podarilo nenápadnejším osídlom hmotárstva dosiahnuť to, čo nedosiahol prenasledovaním!
Učiť sa čakať v každom ohľade
Priestranné sály Kráľovstva, drahé zvukové vybavenie, zjazdové sály a atraktívne domovy bétel prinášajú slávu Bohu a vydávajú tiché svedectvo o tom, že Boh žehná svoj ľud. V krajinách, kde bolo dielo dlho zakázané, možno Jehovovi svedkovia cítia, že v tomto ohľade je pred nimi veľa práce, aby dosiahli tú istú úroveň ako iné krajiny. Ale najdôležitejšie je to, že s nimi držia krok v duchovnom ohľade. Vonkajšie známky Božieho požehnania v hmotnej oblasti sa ukážu v pravý čas.
Oddaní Jehovovi služobníci musia byť bdelí, aby sa v snahe uspokojiť svoje osobné záujmy nezačali domnievať, že si už dosť dlho odriekali niektoré hmotné veci. Túžba po úľave od ekonomickej a sociálnej nespravodlivosti je pochopiteľná, ale Jehovov ľud neprehliada, že všetci Boží služobníci túžia po úľave. Slepí túžia po tom, aby opäť videli, tí, čo sú stále chorí, túžia po tom, aby sa im obnovilo zdravie, skľúčení túžia po jasnej vyhliadke a trúchliaci pozostalí túžia opäť vidieť svojich milovaných zosnulých.
Vzhľadom na okolnosti, v ktorých kresťania žijú, každý je v určitom smere nútený čakať na Jehovov nový svet, aby boli jeho problémy vyriešené. To by nás malo viesť k tomu, že sa budeme pýtať sami seba: ‚Ak mám živobytie a niečo na seba, nemal by som byť spokojný s týmito vecami a nemal by som byť ochotný čakať na oslobodenie od ekonomických problémov?‘ — 1. Timotejovi 6:8.
Kresťania, ktorí plne dôverujú Jehovovi, si môžu byť istí, že ak sú ochotní čakať, všetky ich správne túžby a potreby budú čoskoro uspokojené. Nikto nebude čakať márne. Opakujeme Pavlove slová: „Buďte stáli, nepohnuteľní, majte vždy hojnosť práce v Pánovom diele, pretože viete, že vaša namáhavá práca v spojitosti s Pánom nie je márna.“ — 1. Korinťanom 15:58.
Mal by byť naozaj taký veľký problém učiť sa čakať?
[Obrázok na strane 10]
Keď sa naučíš čakať, môže ti to zachrániť život