Vytrvalé kázanie v krajine ľadu a ohňa
ISLAND sa nachádza v severnej časti Atlantického oceánu na polceste medzi Severnou Amerikou a Európou. Hoci leží tesne pod polárnym kruhom, má miernejšie podnebie, než by sa dalo očakávať, a to vďaka pôsobeniu teplého Golfského prúdu. Island je nazývaný aj krajinou ľadu a ohňa, pretože má najväčší ľadovec v Európe a je tiež jednou z najaktívnejších vulkanických oblastí na svete. Známe sú jeho hojné horúce pramene a solfatary, sopečné oblasti, z ktorých vystupujú horúce pary a sírové plyny.
Tento druhý najväčší ostrov Európy má 260 000 obyvateľov. Sú potomkami Vikingov, ktorí sa tu usadili pred vyše 1100 rokmi. Islandčina je v podstate to isté ako stará nórčina, škandinávsky jazyk z čias Vikingov. Zostala takmer nezmenená, pretože Islanďania radi čítali staré ságy, ktoré boli napísané väčšinou v 13. storočí.
V 16. storočí sa začalo s prekladom Biblie do islandčiny. „Nový zákon“ sa objavil v roku 1540 a celá Biblia v roku 1584. Vyše 90 percent obyvateľov sa hlási k evanjelickej luteránskej cirkvi, k oficiálnemu štátnemu náboženstvu. Aj keď Bibliu možno nájsť takmer v každej domácnosti, len málo ľudí verí, že je Božím Slovom. Väčšina Islanďanov má na náboženstvo liberálny názor a vo všeobecnosti tu prevláda nezávislý spôsob uvažovania.
Na Island sa dostáva dobré posolstvo
Prví Islanďania, ktorí počuli dobré posolstvo o Kráľovstve, žili v tom čase v Kanade. Jedným z nich bol Georg Fjölnir Lindal. Jeho rodičia pochádzali z Islandu, takže vedel po islandsky. Krátko nato, ako oddal svoj život Jehovovi Bohu, stal sa kazateľom dobrého posolstva celým časom. V roku 1929, keď mal 40 rokov, priniesol dobré posolstvo ľuďom v krajine ľadu a ohňa.
Aká to bola obrovská úloha pre jedného človeka! Island má zo severu na juh asi 320 kilometrov a z východu na západ približne 500 kilometrov. Pobrežie vrátane fjordov a zálivov je dlhé asi 6400 kilometrov. V tom čase tam neboli vybudované žiadne cesty a neboli tam vlastne ani žiadne autá či iné moderné prostriedky, ktoré by umožnili prepravu z jedného miesta na druhé. Brat Lindal však v priebehu desiatich rokov prepracoval celý ostrov a rozšíril tisícky kníh. Pozdĺž pobrežia cestoval v člne a na návštevu fariem vo vnútrozemí používal dva kone. Na jednom sa niesol on a druhý kôň niesol literatúru a ďalšie veci.
Takmer 18 rokov bol brat Lindal na Islande jediným svedkom. Napriek svojej ťažkej práci nevidel počas tohto obdobia nikoho, kto by zaujal postoj na strane Kráľovstva. Jeho dlhodobá osamelosť sa skončila 25. marca 1947, keď sem prišli prví absolventi Biblickej školy Strážnej veže Gileád. Viete si predstaviť jeho radosť, keď Jehova konečne odpovedal na jeho modlitby, v ktorých prosil o ďalších robotníkov do žatvy. (Matúš 9:37, 38) Brat Lindal pokračoval v službe na Islande až do roku 1953, keď sa vrátil do Kanady.
Viac robotníkov do žatvy
Misionármi, ktorí prišli v roku 1947, boli dvaja dánski bratia. Ďalší misionári prišli o dva roky neskôr. Keďže pokračovali v kazateľskej službe spolu s niekoľkými priateľmi, ktorí sa presťahovali na Island, rozšírili tisícky publikácií. Väčšina Islanďanov sú dychtiví čitatelia, ale nie veľa ich reaguje na dobré posolstvo. Po 27 rokoch siatia a polievania trpezliví bratia mohli uvidieť ovocie svojej tvrdej práce. V roku 1956 sedem nových zaujalo postoj na strane Kráľovstva a oddali svoj život Jehovovi.
Za posledných desať rokov sa počet zvestovateľov Kráľovstva viac ako zdvojnásobil. Teraz je tu dovedna 280 hlásateľov dobrého posolstva v siedmich zboroch a jednej osamotenej skupine. Urobme si výlet po ostrove a navštívme tieto zbory.
V hlavnom meste a v jeho okolí
Bratia a sestry, ktorí celé tie roky vytrvávali, boli bohato odmenení. V Reykjavíku, v hlavnom meste, sú teraz dva prekvitajúce zbory. Stretávajú sa vo veľmi peknej sále Kráľovstva, ktorá je v tej istej budove ako kancelária odbočky, ktorá bola zasvätená v roku 1975.
Friðrik a Ada boli medzi tými siedmimi, ktorí boli pokrstení v roku 1956. „Pamätám sa, ako sme sa stretávali v malej izbe v podkroví, kde bývali misionári,“ hovorí Friðrik. „Bola tam izba, do ktorej sa zmestilo dvanásť stoličiek, ale niekedy, keď prišlo viac ľudí ako obvykle, sme otvorili dvere do vedľajšej malej izby. Aký je to rozdiel v porovnaní s dneškom, keď dva zbory naplnia sálu Kráľovstva!“
Keď sa konali prvé zjazdy, Friðrik mal dohľad nad oddelením stravovacej služby. „Väčšinu práce som robil sám a nebolo nič nezvyčajné, keď súčasne som mal každý deň tri alebo štyri body programu. Kým som pracoval v kuchyni, mal som na sebe zásteru. Keď bol čas prednášky, obliekol som si sako a ponáhľal som sa do sály. Niekoľkokrát ma bratia museli upozorniť, aby som si vyzliekol zásteru. Teraz máme okolo 400 až 500 účastníkov zjazdov, vrátane výborných starších, ktorí vedú časti programu. Je tu tiež veľa ochotných rúk, ktoré pomáhajú v oddelení stravovacej služby.“
Najbližšie k Reykjavíku je zbor Keflavík, vzdialený asi 50 kilometrov smerom na západ. Vodič nás vezie cez lávové polia. Desať percent Islandu je pokrytých lávou. Prvú vegetáciu, ktorá sa objavuje na týchto poliach, tvoria lišajníky a mach, ale na starších lávových poliach nájdete divé bobule a nízke kríkové porasty.
Zbor v Keflavíku má devätnásť zvestovateľov a vznikol v roku 1965. Neďaleko je medzinárodné letisko a je tu tiež umiestnená americká vojenská základňa. Hoci svedkovia nikdy nemohli slúžiť z domu do domu priamo na základni, viedlo sa tu mnoho biblických štúdií a pomerne dosť ľudí spoznalo pravdu.
Ďalší zbor je v Selfosse, vzdialenom 55 kilometrov smerom na východ od Reykjavíku. Tu vidíme zelenú poľnohospodársku krajinu s hovädzím dobytkom a ovcami a s najväčšou islandskou mliekárňou. Cestou sme prešli cez Hveragerði, mestečko v malebnom údolí. Z určitej vzdialenosti sme si všimli stĺpy pary z horúcich prameňov, ktoré sú v celom údolí. Je to jedna z najrozsiahlejších termálnych oblastí v krajine a na využitie týchto zdrojov tu bolo postavených veľa skleníkov, v ktorých sa pestujú paradajky, uhorky a rôzne kvety.
V tejto oblasti je malý, ale aktívny zbor, ktorý tvorí 19 zvestovateľov Kráľovstva. Sigurður a Guðrún Svavovci sa sem presťahovali z Reykjavíku, aby podporili túto malú skupinu v čase, keď tu v roku 1988 vznikol zbor. Sigurður je tu jediný starší. Skôr než sa pred takmer desiatimi rokmi stal Jehovovým svedkom, bol známym hudobníkom. Hral na bicie nástroje v rôznych skupinách. Dnes si zarába na živobytie ako umývač okien a tiež ako učiteľ hudby. Jeho spôsob života ako umelca v oblasti zábavy mu priniesol veľa problémov, ako je zneužívanie drog, opilstvo a rozvrátené manželstvo. Teraz je však spokojný, pretože má zmysel života a slúži Jehovovi.
K východnému pobrežiu
Opúšťame Selfoss a vydávame sa na cestu dlhú 680 kilometrov, väčšinou po úzkej a hrboľatej ceste posypanej štrkom. Smerujeme k ďalšiemu zboru, do mesta Reyðarfjörður na východnom pobreží. Po pol hodine sa nám otvára výhľad na Heklu, najznámejšiu islandskú sopku. V tomto storočí vybuchla už štyri razy.
V roku 1973 došlo k silnej sopečnej erupcii vo Vestmannaeyjare (Vestmannove ostrovy). Všetci obyvatelia v počte asi 5300 ľudí boli za niekoľko hodín bezpečne presťahovaní na pevninu. Po obnove mesta sa väčšina obyvateľov postupne vrátila. Teraz v tejto malej komunite bývajú dvaja svedkovia a kážu tu ľuďom dobré posolstvo. Po ďalších dvoch hodinách cesty sa tešíme z nádherného pohľadu na majestátny Vatnajökull, určite najväčší islandský ľadovec zaberajúci plochu 8300 kilometrov štvorcových. Cestou prechádzame okolo mnohých nádherných vodopádov a riek.
Po desiatich hodinách cesty prichádzame do cieľa. V Reyðarfjörðure stretávame 12 zvestovateľov najmladšieho zboru na Islande. V tejto oblasti nežili žiadni svedkovia, kým tu koncom roku 1988 nebol zriadený misionársky domov. Kjell a Iiris, misionársky manželský pár zo Švédska, ktorý slúži na Islande od roku 1963, dostal pridelenie slúžiť medzi 15 000 ľuďmi tejto vidieckej oblasti. Mnohí žijú v malých rybárskych dedinách na morskom pobreží v dĺžke asi 500 kilometrov.
Kjell si spomína: „Niet pochýb, že Jehova bohato požehnal dielu Kráľovstva v tejto časti Islandu. Dňa 1. januára 1993 bol vytvorený zbor a vedieme tu veľa pekných biblických štúdií s ľuďmi, ktorí robia vynikajúce pokroky. Aj keď sa od čias, keď brat Lindal cestoval na koňoch, dopravné prostriedky zmenili, nie je vždy ľahké prechádzať cez horské priesmyky po zľadovatených cestách za tmavých zimných mesiacov, hoci máme džíp s pohonom na štyri kolesá. Raz ho odfúklo zo zľadovatenej cesty a dva alebo trikrát sa prevrátil dolu svahom. Boli sme naozaj šťastní, že sme vyviazli bez zranenia!“
Po 30 rokoch na Islande Iris hovorí: „V priebehu rokov nám prišli pomôcť mnohí svedkovia z iných krajín. I keď väčšina musela z rôznych dôvodov odísť, mali rozhodne veľký podiel na diele sadenia a polievania. Sme radi, že tu môžeme zostať, lebo teraz máme výsadu vidieť, ako tu prebieha žatva. Jehova aj tu urýchľuje svoje dielo.“
Veľký vzrast nastal preto, že noví vydávajú svedectvo svojim spolupracovníkom. Atli spoznal pravdu od misionárov a začal o tom rozprávať iným v stavebnej firme, kde pracoval. Dnes sa na kazateľskej službe zúčastňujú dvaja z jeho spolupracovníkov, z ktorých jeden bol pokrstený spolu so svojou manželkou v novembri roku 1992. So svedkami študuje Bibliu aj tretí Atliho spolupracovník.
Vydávame sa severnou cestou
Opúšťame Reyðarfjörður a smerujeme na západ. Ďalší zbor sa nachádza v meste Akureyri a je vzdialený 300 kilometrov. Zvláštni kazatelia celým časom dostali pridelenie slúžiť tu začiatkom päťdesiatych rokov tohto storočia. Na samom začiatku sa dielo stretlo so silným odporom niektorých duchovných. V miestnych novinách boli uverejnené články, ktoré varovali ľudí pred Jehovovými svedkami. Navyše mnohí z obyvateľov mesta boli zapletení do špiritizmu. Ale vďaka vytrvalosti a trpezlivosti mnohých priekopníkov a misionárov je tu dnes aktívny a srdečný zbor, ktorý má 35 kazateľov Kráľovstva.
Friðrik, jeden z tunajších starších, bol rybárom. Keď v roku 1982 navštívil oblastný zjazd, bol presvedčený, že to, čo sa učí, je pravda. Vrátil sa do Akureyri rozhodnutý vydávať svedectvo svojej rodine, priateľom a spolupracovníkom. Friðrik mal v úmysle skončiť s prácou rybára, aby mohol venovať viac času zboru. Svojej priateľke Helge povedal, že nemôžu žiť spolu, kým neuzavrú manželstvo, pretože sa chce stať Jehovovým svedkom. Friðrik si želal, aby študovala Bibliu, lebo sa nechcel ‚oženiť s neveriacou‘. (1. Korinťanom 7:39) Na jeho prekvapenie Helga začala študovať. Vo februári 1983 uzavreli manželstvo a krátko nato boli pokrstení. Medzitým prijala pravdu aj Friðrikova matka a sestra.
Naša posledná zastávka je Akranes, mesto vzdialené 350 kilometrov od Akureyri, za troma pohoriami a mnohými nádhernými údoliami. Tu je cesta vydláždená, a tak je jazda príjemná v porovnaní s nerovnými cestami posypanými štrkom, po ktorých sme išli väčšinu času. V meste Akranes máme najmenší zbor na Islande — je tam päť zvestovateľov a dvaja z nich slúžia ako starší. Zbor tvoria dve rodiny, ktoré odpovedali na macedónske volanie, opustili jeden z väčších zborov v Reykjavíku a usadili sa v tomto malom meste, aby slúžili tam, kde je väčšia potreba. (Skutky 16:9, 10) Trpezlivo kážu dobré posolstvo na tomto území už vyše dvoch rokov, v dôvere, že Jehova spôsobí vzrast. — 1. Korinťanom 3:6.
Skvelé vyhliadky na vzrast
So skleníkmi vyhrievanými geotermálnou energiou a pri umelom svetle boli islandskí farmári schopní vypestovať rozmanité druhy ovocia, zeleniny a iných plodín. Podobne Jehovovi svedkovia vyzbrojení duchovnou pravdou, presviedčajúci s vrúcnosťou a miernosťou, a s požehnaním Jehovovho svätého ducha zažili na islandskom poli nádherné výsledky.
V tomto roku navštívilo Slávnosť na pamiatku Kristovej smrti 542 osôb a v súčasnosti sa vedie takmer 200 domácich biblických štúdií. Okrem toho kladná reakcia na povzbudenie slúžiť v nepridelených oblastiach nám dáva dôveru, že všetci ľudia podobní ovciam na tomto obrovskom ostrove budú počuť hlas Znamenitého Pastiera, Ježiša Krista. (Ján 10:14–16) Aký je to radostný výsledok pre verných hlásateľov Kráľovstva, ktorí prejavili toľko trpezlivosti a vytrvalosti v kázaní dobrého posolstva v krajine ľadu a ohňa počas predchádzajúcich 64 rokov!
[Mapa na strane 24]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
Akureyri
Akranes
Keflavík
Selfoss
Vestmannaeyjar
Reyðarfjörður
Hekla
gejzír
VATNAJÖKULL
REYKJAVÍK
[Prameň ilustrácie]
Podľa mapy Jeana Pierra Biarda