Pripojte k svojej vytrvalosti zbožnú oddanosť

„Pripojte k svojej viere... vytrvalosť, k vytrvalosti zbožnú oddanosť.“ — 2. PETRA 1:5, 6.

1, 2. a) Čo od tridsiatych rokov zažívali Jehovovi svedkovia v krajinách pod nacistickou nadvládou a prečo? b) Ako sa Jehovovmu ľudu darilo v čase, keď s ním tak drsne zaobchádzali?

BOLO to temné obdobie v dejinách 20. storočia. Od tridsiatych rokov bolo v krajinách s nacistickou nadvládou tisíce Jehovových svedkov nespravodlivo zatýkaných a posielaných do koncentračných táborov. Prečo? Pretože sa odvážili zostať neutrálnymi a odmietali zdraviť „Heil Hitler“. Ako s nimi zaobchádzali? „Žiadna iná skupina väzňov... nebola vystavená takému sadizmu vojakov SS ako Bádatelia Biblie [Jehovovi svedkovia]. Bol to sadizmus vyznačujúci sa nekonečnou reťazou telesného a duševného mučenia, ktorého podoby nemôže vyjadriť žiaden jazyk na svete.“ — Karl Wittig, bývalý nemecký vládny úradník.

² Ako sa svedkom darilo? Dr. Christine E. Kingová v knihe The Nazi State and the New Religions: Five Case Studies in Non-Conformity (Nacistický štát a nové náboženstvá: Päť prípadov nonkonformizmu) poznamenáva: „Iba v prípade svedkov [na rozdiel od ostatných náboženských skupín] nemala vláda úspech.“ Áno, Jehovovi svedkovia ako celok boli neochvejní, aj keď to pre stovky z nich znamenalo vytrvať až po smrť.

3. Čo umožnilo Jehovovým svedkom vytrvať v krutých skúškach?

³ Čo umožnilo Jehovovým svedkom, aby v takých skúškach vytrvávali, a to nielen v nacistickom Nemecku, ale na celom svete? Ich nebeský Otec im pomohol vytrvať pre ich zbožnú oddanosť. „Jehova vie, ako oslobodiť zo skúšky ľudí zbožnej oddanosti,“ hovorí apoštol Peter. (2. Petra 2:9) Už skôr v tom istom liste Peter radil kresťanom: „Pripojte k svojej viere... vytrvalosť, k vytrvalosti zbožnú oddanosť.“ (2. Petra 1:5, 6) Vytrvalosť je teda úzko spätá so zbožnou oddanosťou. Aby sme vytrvali do konca, musíme sa ,usilovať o zbožnú oddanosť‘ a prejavovať ju. (1. Timotejovi 6:11) Ale čo presne znamená zbožná oddanosť?

Čo je zbožná oddanosť

4, 5. Čo je zbožná oddanosť?

⁴ Grécke podstatné meno pre „zbožnú oddanosť“ (eusebeia) možno preložiť doslovne ako „dobre prejavovaná úcta“.a (2. Petra 1:6, Kingdom Interlinear) Označuje vrúcny, úprimný cit voči Bohu. Podľa W. E. Vinea prídavné meno eusebés, ktoré doslovne znamená „prejavujúci úctu dobrým spôsobom“, naznačuje „silu, ktorá, vedená posvätnou bázňou pred Bohom, sa odráža v oddanej činnosti“. — 2. Petra 2:9, Kingdom Interlinear.

⁵ Výraz „zbožná oddanosť“ sa preto vzťahuje na oddanosť Jehovovi alebo na úctu k nemu, ktoré nás podnecujú konať to, čo mu prináša potešenie. Konáme to i zoči-voči ťažkým skúškam, pretože Boha zo srdca milujeme. Je to lojálna, osobná náklonnosť k Jehovovi, ktorá sa odráža v spôsobe nášho života. Praví kresťania sú nabádaní modliť sa o to, aby mohli viesť ,pokojný a tichý život v plnej zbožnej oddanosti‘. (1. Timotejovi 2:1, 2) Podľa lexikografov J. P. Louwa a E. A. Nidu „by sa v mnohých jazykoch dala [eusebeia] v 1Ti 2.2 vhodne preložiť ako ,žiť tak, ako by si Boh želal, aby sme žili‘ alebo ,žiť tak, ako nám Boh povedal, že by sme mali žiť‘“.

6. Aká je spojitosť medzi vytrvalosťou a zbožnou oddanosťou?

⁶ Teraz si môžeme lepšie uvedomiť spojitosť medzi vytrvalosťou a zbožnou oddanosťou. Keďže žijeme tak, ako by si Boh želal, aby sme žili — so zbožnou oddanosťou — vzbudzujeme nenávisť sveta, a to stále prináša skúšky viery. (2. Timotejovi 3:12) Nič by nás však nemohlo motivovať k vytrvávaniu v takých skúškach, keby sme nemali osobnú náklonnosť voči nášmu nebeskému Otcovi. Navyše, Jehova reaguje na takú úprimnú oddanosť. Len si predstav, čo asi cíti, keď sa pozerá z nebies a vidí tých, ktorí sa vo svojej oddanosti k nemu snažia potešiť ho napriek akejkoľvek forme odporu. Nie div, že je pripravený „oslobodiť zo skúšky ľudí zbožnej oddanosti“!

7. Prečo je potrebné zbožnú oddanosť pestovať?

⁷ Zbožnú oddanosť však nemáme od narodenia, ani ju automaticky nezískavame od zbožných rodičov. (1. Mojžišova 8:21) Naopak, treba ju pestovať. (1. Timotejovi 4:7, 10) Musíme sa snažiť pripojiť zbožnú oddanosť k našej vytrvalosti a k viere. Ako hovorí Peter, vyžaduje si to „vážne úsilie“. (2. Petra 1:5) Teda ako môžeme získať zbožnú oddanosť?

Ako získavame zbožnú oddanosť?

8. Čo je podľa apoštola Petra kľúčom k získaniu zbožnej oddanosti?

⁸ Apoštol Peter vysvetlil, čo je kľúčom k získaniu zbožnej oddanosti. Povedal: „Kiež vám rastie nezaslúžená láskavosť a pokoj presným poznaním Boha a Ježiša, nášho Pána, lebo nám darovala jeho božská moc všetko týkajúce sa života a zbožnej oddanosti presným poznaním toho, ktorý nás povolal slávou a cnosťou.“ (2. Petra 1:2, 3) Teda aby sme mohli pripojiť zbožnú oddanosť k našej viere a vytrvalosti, musíme rásť v presnom čiže v úplnom alebo ucelenom poznaní Jehovu Boha a Ježiša Krista.

9. Ako možno znázorniť skutočnosť, že mať presné poznanie o Bohu a Kristovi zahŕňa viac ako iba vedieť, kto sú?

⁹ Čo to znamená mať presné poznanie o Bohu a Kristovi? Je zrejmé, že to zahŕňa viac ako iba vedieť, kto sú. Na znázornenie: Možno vieš, kto je tvoj najbližší sused, a možno ho aj zdravíš menom. Ale požičal by si mu veľkú sumu peňazí? Ak si nespoznal skutočne, akým je človekom, neurobíš to. (Porovnaj Príslovia 11:15.) Presne alebo úplne poznať Jehovu a Ježiša takisto znamená viac ako iba veriť, že existujú, a poznať ich mená. Aby sme boli ochotní vytrvať v skúškach kvôli nim až po smrť, musíme ich skutočne dôverne poznať. (Ján 17:3) Čo k tomu patrí?

10. Ktoré dve veci zahŕňa presné poznanie o Jehovovi a Ježišovi a prečo?

¹⁰ Mať presné alebo úplné poznanie o Jehovovi a Ježišovi zahŕňa dve veci: 1. spoznať ich ako osoby — ich vlastnosti, pocity a spôsob konania; a 2. napodobňovať ich príklad. Zbožná oddanosť zahŕňa úprimnú, osobnú náklonnosť k Jehovovi a prejavuje sa v našom spôsobe života. Preto aby sme ju získali, musíme osobne spoznať Jehovu a nakoľko je to len pre človeka možné, dôkladne sa oboznámiť s jeho vôľou a s jeho spôsobom konania. Ak máme naozaj poznať Jehovu, na ktorého obraz sme boli stvorení, musíme takéto poznanie využívať a snažiť sa byť ako on. (1. Mojžišova 1:26–28; Kolosanom 3:10) A keďže Ježiš v tom, čo hovoril a konal, dokonale napodobňoval Jehovu, presne poznať Ježiša je cennou pomocou pri pestovaní zbožnej oddanosti. — Hebrejom 1:3.

11. a) Ako môžeme nadobudnúť presné poznanie o Bohu a Kristovi? b) Prečo je dôležité rozjímať o tom, čo čítame?

¹¹ Ako však môžeme nadobudnúť také presné poznanie o Bohu a Kristovi? Usilovným štúdiom Biblie a publikácií založených na Biblii.b Ale ak má naše osobné biblické štúdium viesť k získaniu zbožnej oddanosti, je veľmi dôležité, aby sme si našli čas na rozjímanie, to znamená na uvažovanie alebo hĺbanie nad tým, čo čítame. (Porovnaj Jozuu 1:8.) Prečo je to dôležité? Pamätaj na to, že zbožná oddanosť je vrúcny, úprimný cit voči Bohu. V Písmach je rozjímanie opakovane spájané s obrazným srdcom — s vnútorným človekom. (Žalm 19:14; 49:3; Príslovia 15:28) Keď s ocenením uvažujeme o tom, čo čítame, preniká to do nášho vnútra, a to podnecuje naše city, zasahuje naše emócie a ovplyvňuje naše myslenie. Len tak môže štúdium posilniť našu osobnú náklonnosť k Jehovovi a podnietiť nás, aby sme žili spôsobom, ktorý sa páči Bohu, aj keď stojíme pred náročnými situáciami alebo ťažkými skúškami.

Prejavujme zbožnú oddanosť doma

12. a) Ako môže podľa Pavla kresťan prejavovať zbožnú oddanosť doma? b) Prečo sa praví kresťania starajú o vekovo starších rodičov?

¹² Zbožná oddanosť by sa mala prejavovať predovšetkým doma. Apoštol Pavol hovorí: „Ak má však nejaká vdova deti alebo vnúčatá, nech sa najprv učia, ako prejavovať zbožnú oddanosť v svojej domácnosti a splácať patričnú náhradu svojim rodičom a starým rodičom, lebo to je v Božích očiach prijateľné.“ (1. Timotejovi 5:4) Ako ukazuje Pavol, starať sa o vekovo starších rodičov je prejavom zbožnej oddanosti. Praví kresťania poskytujú takúto starostlivosť nielen preto, že majú zmysel pre povinnosť, ale aj z lásky k svojim rodičom. Navyše si uvedomujú dôležitosť, ktorú Jehova pripisuje starostlivosti o rodinu. Dobre vedia, že obrátiť sa chrbtom k svojim rodičom v čase núdze by sa rovnalo ,zapreniu kresťanskej viery‘. — 1. Timotejovi 5:8.

13. Prečo môže byť prejavovanie zbožnej oddanosti doma skutočne náročnou úlohou, ale aké uspokojenie vyplýva zo starostlivosti o rodičov?

¹³ Musíme však pripustiť, že prejavovať doma zbožnú oddanosť nie je vždy ľahké. Členov rodiny azda delí značná vzdialenosť. Odrastené deti sa možno starajú o vlastnú rodinu a možno zápasia s ekonomickými problémami. Charakter alebo stupeň starostlivosti, ktorú rodič potrebuje, môže klásť veľké nároky na telesné, duševné a citové zdravie toho, kto starostlivosť poskytuje. Avšak vedomie, že starostlivosť o rodičov nie je len „patričnou náhradou“, ale prináša aj radosť Tomu, „ktorému každá rodina v nebi a na zemi vďačí za svoje meno“, môže prinášať skutočné uspokojenie. — Efezanom 3:14, 15.

14, 15. Uveď príklad zbožnej starostlivosti, ktorú prejavili deti rodičom.

¹⁴ Zamyslime sa nad jedným naozaj dojímavým príkladom. Ellis a jeho päť bratov a sestier sa doma vyrovnáva skutočne s náročnou úlohou pri starostlivosti o ich otca. „V roku 1986 ranila môjho otca mŕtvica, následkom ktorej celkom ochrnul,“ hovorí Ellis. Šesť detí sa spoločne stará o potreby otca, zahŕňajúce všetko od kúpania až po to, aby bol pravidelne obracaný, aby sa mu neurobili preležaniny. „Čítame mu, rozprávame sa s ním, hráme mu. Nie sme si istí, či vníma, čo sa okolo neho deje, ale zaobchádzame s ním tak, akoby si všetko plne uvedomoval.“

¹⁵ Prečo sa tieto deti tak starajú o svojho otca? Ellis pokračuje: „Po matkinej smrti v roku 1964 nás otecko vychovával sám. V tom čase sme boli vo veku od 5 do 14 rokov. Vtedy stál on pri nás; dnes stojíme my pri ňom.“ Určite nie je ľahké poskytovať takú starostlivosť, a deťom niekedy dochádzajú sily. „No uvedomujeme si, že otcov stav je len dočasným problémom,“ hovorí Ellis. „Tešíme sa na čas, keď bude otcovi prinavrátené dobré zdravie a my sa opäť stretneme s mamou.“ (Izaiáš 33:24; Ján 5:28, 29) Taká verná starostlivosť o rodiča určite hreje pri srdci Toho, ktorý deťom prikázal, aby si ctili svojich rodičov.c — Efezanom 6:1, 2.

Zbožná oddanosť a služba

16. Čo by malo byť hlavnou pohnútkou pre to, čo robíme v službe?

¹⁶ Keď prijímame Ježišovo pozvanie, aby sme ho ,ustavične nasledovali‘, vzťahuje sa na nás božské poverenie kázať dobré posolstvo o Kráľovstve a robiť učeníkov. (Matúš 16:24; 24:14; 28:19, 20) Je zrejmé, že zúčastňovať sa na službe je v týchto „posledných dňoch“ kresťanským záväzkom. (2. Timotejovi 3:1) Naším motívom ku kázaniu a vyučovaniu však nesmie byť len zmysel pre povinnosť či záväzok. Hlavnou pohnútkou toho, čo robíme a koľko robíme v službe, musí byť hlboká láska k Jehovovi. „Z hojnosti srdca hovoria ústa,“ povedal Ježiš. (Matúš 12:34) Áno, keď naše srdce prekypuje láskou k Jehovovi, cítime sa podnecovaní vydávať o ňom svedectvo iným. Keď nás motivuje láska k Bohu, naša služba je dôležitým vyjadrením našej zbožnej oddanosti.

17. Ako môžeme rozvíjať správny motív pre službu?

¹⁷ Ako si môžeme rozvíjať správny motív pre službu? Uvažujme pozorne o troch dôvodoch pre lásku k Jehovovi, ktoré nám dal. 1. Milujeme Jehovu pre to, čo už pre nás urobil. Keď zaobstaral výkupné, prejavil najväčšiu lásku, akú mohol. (Matúš 20:28; Ján 15:13) 2. Milujeme Jehovu pre to, čo pre nás robí teraz. Máme pred Jehovom voľnosť reči a on odpovedá na naše modlitby. (Žalm 65:2; Hebrejom 4:14–16) Keďže dávame prednosť záujmom Kráľovstva, máme veci potrebné pre život. (Matúš 6:25–33) Máme stály prísun duchovného pokrmu, ktorý nám pomáha vyrovnávať sa s problémami, pred ktorými stojíme. (Matúš 24:45) A máme požehnanie vyplývajúce z toho, že sme súčasťou celosvetového kresťanského bratstva, ktoré nás skutočne oddeľuje od ostatného sveta. (1. Petra 2:17) 3. Milujeme Jehovu aj pre to, čo pre nás ešte urobí. Na základe jeho lásky sa môžeme ,chopiť skutočného života‘ — večného života v budúcnosti. (1. Timotejovi 6:12, 19) Keď uvažujeme o Jehovovej láske k nám, naše srdce nás iste podnieti, aby sme aj my s oddanosťou rozprávali iným o Jehovovi a o jeho hodnotných predsavzatiach! Nebudú nám musieť iní hovoriť, čo máme robiť a koľko toho máme robiť v službe. Naše srdce nás bude podnecovať, aby sme robili, čo môžeme.

18, 19. Akú prekážku prekonala jedna sestra, aby sa mohla zúčastňovať na službe?

¹⁸ Srdce povzbudzované zbožnou oddanosťou bude podnecované rozprávať aj zoči-voči ťažkým okolnostiam. (Porovnaj Jeremiáša 20:9.) Vidno to aj z prípadu Stelly, mimoriadne ostýchavej kresťanky. Keď začala študovať Bibliu, pomyslela si: ,Nikdy by som nemohla chodiť z domu do domu!‘ Hovorí: „Vždy som bola veľmi tichá. Nikdy som nebola schopná pristúpiť k niekomu a začať rozhovor.“ S postupujúcim štúdiom rástla jej láska k Jehovovi a vypestovala si planúcu túžbu rozprávať sa o ňom s inými. „Pamätám sa, že som sestre, ktorá ma učila z Biblie, povedala: ,Tak veľmi chcem rozprávať, ale jednoducho nemôžem. Skutočne ma to ubíja.‘ Nikdy nezabudnem, čo mi povedala: ,Stella, buď vďačná, že chceš rozprávať.‘“

¹⁹ Onedlho Stella vydala svedectvo svojej najbližšej susede. Potom sa podujala na to, čo pre ňu znamenalo obrovský krok — prvý raz sa zúčastnila služby z domu do domu. (Skutky 20:20, 21) Spomína: „Svedectvo som mala napísané. Ale bola som taká vyľakaná, že aj keď som poznámky mala pred sebou, bola som príliš nervózna na to, aby som sa do nich pozrela!“ Aj dnes, po vyše 35 rokoch, má Stella veľmi nesmelú povahu. A predsa miluje zvestovateľskú službu a stále má na nej značný podiel.

20. Aký príklad ukazuje, že ani prenasledovanie alebo väznenie nemôže zatvoriť ústa oddaných svedkov Jehovu?

²⁰ Ani prenasledovanie alebo väznenie nemôže zatvoriť ústa oddaných svedkov Jehovu. Všimnime si príklad Ernsta a Hildegardy Seligerovcov z Nemecka. Pre svoju vieru strávili v nacistických koncentračných táboroch a komunistických väzeniach dohromady vyše 40 rokov. No aj vo väzení sústavne vydávali svedectvo iným väzňom. Hildegard spomínala: „Väzenskí dozorcovia ma označili za mimoriadne nebezpečnú, lebo, ako povedala jedna dozorkyňa, celý deň rozprávam o Biblii. Preto ma dali do cely v suteréne.“ Keď boli brat a sestra Seligerovci napokon prepustení na slobodu, zasvätili všetok svoj čas kresťanskej službe. Obidvaja slúžili verne až do smrti; brat Seliger do roku 1985 a jeho manželka do roku 1992.

21. Čo musíme robiť, aby sme pripojili k svojej vytrvalosti zbožnú oddanosť?

²¹ Ak usilovne študujeme Božie Slovo a venujeme čas tomu, aby sme s ocenením rozjímali o tom, čo sa učíme, budeme rásť v presnom poznaní Jehovu Boha a Ježiša Krista. To povedie k tomu, že získame v plnšej miere tú drahocennú vlastnosť — zbožnú oddanosť. Bez zbožnej oddanosti nie je možné vytrvať v mnohých skúškach, ktoré prichádzajú na nás ako na kresťanov. Držme sa teda rady apoštola Petra a ďalej ,pripájajme k svojej viere vytrvalosť a k vytrvalosti zbožnú oddanosť‘. — 2. Petra 1:5, 6.

[Poznámky pod čiarou]

Ako odpovieš?

◻ Čo je zbožná oddanosť?

◻ Aká je spojitosť medzi vytrvalosťou a zbožnou oddanosťou?

◻ Čo je kľúčom k získaniu zbožnej oddanosti?

◻ Ako môže kresťan prejavovať zbožnú oddanosť doma?

◻ Čo musí byť hlavnou pohnútkou pre to, čo robíme v službe?

[Obrázok na strane 18]

Svedkovia Jehovu uväznení v nacistickom koncentračnom tábore v Ravensbrücku prejavovali vytrvalosť a zbožnú oddanosť