Kresťanská rodina dáva duchovné veci na prvé miesto
„Majte všetci rovnaké zmýšľanie, majte súcit, prejavujte bratskú lásku, nežnú náklonnosť, pokoru mysle.“ — 1. PETRA 3:8.
1. Čo máme všetci na výber a ako náš výber môže ovplyvniť našu budúcnosť?
AKO dobre sa uvedený text hodí pre najstaršiu ľudskú inštitúciu — pre rodinu! A aké je dôležité, aby sa rodičia ujímali vedenia v týchto ohľadoch! Ich kladné aj ich záporné vlastnosti sa zvyčajne prejavia na deťoch. Napriek tomu má každý člen rodiny možnosť vybrať si. Ako kresťania si môžeme vybrať, či budeme duchovnými, alebo telesnými ľuďmi. Môžeme si vybrať, či sa chceme páčiť Bohu, alebo nie. Výsledkom tohto výberu môže byť požehnanie, večný život a pokoj — alebo prekliatie, večná smrť. — 1. Mojžišova 4:1, 2; Rimanom 8:5–8; Galaťanom 5:19–23.
2. a) Ako dal Peter najavo svoj záujem o rodinu? b) Čo je to duchovnosť? (Pozri poznámku pod čiarou.)
2 Apoštolove slová v 1. Petra v 3. kapitole v 8. verši nasledovali bezprostredne po niekoľkých vynikajúcich radách, ktoré dal manželom a manželkám. Peter sa skutočne zaujímal o blaho kresťanských rodín. Vedel, že silná duchovnosť je kľúčom k jednotnej domácnosti, ktorej členovia sa zaujímajú jeden o druhého. Preto v 7. verši naznačil, že keby manželia jeho radu ignorovali, výsledkom by bola duchovná bariéra medzi manželom a Jehovom.a Manželove modlitby by mohli mať prekážky, ak by zanedbával potreby svojej manželky alebo ju deptal neláskavosťou.
Kristus — dokonalý príklad duchovnosti
3. Ako Pavol vyzdvihol Kristov príklad pre manželov?
3 Duchovnosť rodiny závisí od dobrého príkladu. Ak je manžel činným kresťanom, ujíma sa vedenia v prejavovaní duchovných vlastností. Ak manžel nie je veriaci, túto zodpovednosť sa zvyčajne snaží plniť matka. V oboch prípadoch je dokonalým vzorom na nasledovanie Ježiš Kristus. Jeho správanie, slová a zmýšľanie boli vždy budujúce a občerstvujúce. Apoštol Pavol opakovane obracia pozornosť čitateľa na Kristov láskyplný vzor. Hovorí napríklad: „Manžel je hlavou svojej manželky, ako je aj Kristus hlavou zboru, on, ktorý je záchrancom tohto tela. Manželia, stále milujte svoje manželky, podobne ako aj Kristus miloval zbor a vydal sa zaň.“ — Efezanom 5:23, 25, 29; Matúš 11:28–30; Kolosanom 3:19.
4. Aký príklad duchovnosti dal Ježiš?
4 Ježiš bol vynikajúcim príkladom duchovnosti a uplatňovania postavenia hlavy s láskou, láskavosťou a súcitom. Chcel slúžiť druhým ľuďom, nie vlastným žiadostiam. Vždy oslavoval svojho Otca a rešpektoval jeho nadradené postavenie. Napodobňoval svojho Otca, takže mohol povedať: „Sám od seba nemôžem robiť nič; ako počujem, tak súdim, a môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám vlastnú vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“ „Nerobím nič sám od seba, ale práve tak, ako ma naučil Otec, tak hovorím.“ — Ján 5:30; 8:28; 1. Korinťanom 11:3.
5. Aký príklad dal Ježiš manželom tým, ako sa staral o svojich nasledovníkov?
5 Čo to znamená pre manželov? Znamená to, že vzorom, ktorý majú vo všetkom nasledovať, je Kristus; on sa vždy podriaďoval svojmu Otcovi. Napríklad tak ako Jehova poskytol pokrm každej forme života na zemi, aj Ježiš poskytol pokrm svojim nasledovníkom. Nezanedbával ich základné hmotné potreby. Zázraky, pri ktorých nasýtil 5000 a 4000 ľudí, sú dôkazom jeho starostlivosti a zmyslu pre zodpovednosť. (Marek 6:35–44; 8:1–9) Podobne dnes sa zodpovedné hlavy rodín starajú o hmotné potreby svojej domácnosti. Ale končí sa tým ich zodpovednosť? — 1. Timotejovi 5:8.
6. a) O ktoré dôležité potreby rodiny sa treba postarať? b) Ako môžu manželia a otcovia prejavovať pochopenie?
6 Rodiny majú aj ďalšie, dôležitejšie potreby, ako na to poukázal Ježiš. Majú duchovné a citové potreby. (5. Mojžišova 8:3; Matúš 4:4) V rodine i v zbore na seba vzájomne pôsobíme. Potrebujeme dobré vedenie, ktoré by nás motivovalo, aby sme pôsobili budujúco. V tomto ohľade majú zohrávať dôležitú úlohu manželia a otcovia — najmä ak sú staršími alebo služobnými pomocníkmi. Rodičia v neúplných rodinách potrebujú podobné vlastnosti, keď pomáhajú svojim deťom. Rodičia musia chápať nielen to, čo členovia rodiny povedali, ale aj to, čo zostalo nevyslovené. To si vyžaduje rozlišovaciu schopnosť, čas a trpezlivosť. Možno aj preto Peter povedal, že manželia by mali byť ohľaduplní a mali by bývať so svojimi manželkami podľa poznania. — 1. Timotejovi 3:4, 5, 12; 1. Petra 3:7.
Nebezpečenstvá, ktorým sa treba vyhnúť
7, 8. a) Čo je potrebné, aby sa rodina vyhla duchovnému stroskotaniu? b) Čo je potrebné okrem dobrého začiatku na kresťanskej dráhe? (Matúš 24:13)
7 Prečo je také dôležité venovať pozornosť duchovnosti rodiny? Aby sme si to znázornili, mohli by sme sa opýtať: Prečo je dôležité, aby lodivod venoval mimoriadnu pozornosť námorným mapám, keď vedie loď nebezpečnými vodami, v ktorých sú plytčiny? V auguste 1992 bol krížnik Queen Elizabeth 2 (QE2) navigovaný cez oblasť zradných piesčín a skál, kde údajne bežne dochádza k chybám pri navigácii. Jeden miestny obyvateľ poznamenal: „Pre túto oblasť sa už mnohí museli rozlúčiť so svojou kariérou.“ Krížnik QE2 narazil na útes pod vodou. Ukázalo sa, že táto chyba vyšla draho. Tretina trupu sa poškodila a loď musela byť na niekoľko týždňov vyradená z prevádzky, aby ju opravili.
8 Podobne ak „lodivod“ rodiny starostlivo neskúma mapu, Božie Slovo, jeho rodina môže ľahko utrpieť duchovnú škodu. V prípade staršieho alebo služobného pomocníka to môže viesť k strate výsad v zbore a možno aj k vážnemu poškodeniu ďalších členov rodiny. Preto by si mal každý kresťan dávať pozor na to, aby nepodľahol duchovnej bezstarostnosti, spoliehajúc sa na niekdajšie dobré študijné návyky a na niekdajšiu horlivosť. Na našej kresťanskej dráhe nestačí iba dobre začať; cesta musí byť aj úspešne dokončená. — 1. Korinťanom 9:24–27; 1. Timotejovi 1:19.
9. a) Aké dôležité je osobné štúdium? b) Aké vhodné otázky by sme si mohli položiť?
9 Aby sme sa vyhli duchovným plytčinám, útesom a piesčinám, musíme stále sledovať našu „mapu“ pravidelným štúdiom Božieho Slova. Nemôžeme sa spoliehať iba na základné štúdium, ktoré nás priviedlo k pravde. Naša duchovná sila závisí od pravidelného a vyváženého programu štúdia a služby. Napríklad keď sme na zborovom štúdiu Strážnej veže práve s týmto číslom v ruke, môžeme si klásť otázky: ‚Naozaj som preštudoval alebo naozaj sme ako rodina preštudovali tento článok a vyhľadali sme si biblické texty a rozjímali sme o tom, ako sú uplatnené? Či sme si iba podčiarkli odpovede? Alebo sme si článok pred zhromaždením dokonca ani neprečítali?‘ Poctivé odpovede na tieto otázky nás môžu viesť k premýšľaniu a roznietiť v nás túžbu zlepšiť sa — ak je to potrebné. — Hebrejom 5:12–14.
10. Prečo je sebaskúmanie dôležité?
10 Prečo je takéto sebaskúmanie dôležité? Pretože žijeme vo svete, ktorý je ovládaný Satanovým duchom, vo svete, ktorý sa mnohými rafinovanými spôsobmi snaží podvrátiť našu vieru v Boha a v jeho sľuby. Je to svet, ktorý nás chce tak zamestnať, aby sme vôbec nemali čas starať sa o duchovné potreby. Preto by sme si mali klásť otázky: ‚Je moja rodina duchovne silná? Som ako rodič taký silný, ako by som mal byť? Rozvíjame si ako rodina duchovnú silu podnecujúcu myseľ, ktorá nám pomáha robiť rozhodnutia založené na spravodlivosti a lojálnosti?‘ — Efezanom 4:23, 24.
11. Prečo sú kresťanské zhromaždenia duchovne užitočné? Uveď príklad.
11 Naša duchovnosť by mala byť posilnená každým zhromaždením, ktorého sa zúčastníme. Tieto vzácne hodiny strávené v sále Kráľovstva alebo na zborovom štúdiu knihy nám pomáhajú občerstviť sa po dlhých hodinách, ktoré musíme venovať úsiliu o prežitie v Satanovom nepriateľskom svete. Aké osviežujúce môže byť napríklad študovať knihu Najväčší človek, ktorý kedy žil! Pomôže nám to lepšie pochopiť Ježiša, jeho život a službu. Ak pozorne čítame uvedené biblické texty, robíme si sami dodatočný výskum, môžeme sa veľa naučiť z príkladu, ktorý dal Ježiš. — Hebrejom 12:1–3; 1. Petra 2:21.
12. Ako je zvestovateľská služba skúškou našej duchovnosti?
12 Výbornou skúškou našej duchovnosti je kresťanská služba. Ak máme vytrvať v našom formálnom i neformálnom vydávaní svedectva, často tvárou v tvár ľahostajnosti alebo odporu, potrebujeme správnu motiváciu — lásku k Bohu a lásku k blížnym. Pravdaže, nikto sa neteší z toho, že je odmietnutý, a to sa v našej zvestovateľskej službe môže stať. Mali by sme však pamätať na to, že ľudia odmietajú dobré posolstvo, a nie nás ako jednotlivcov. Ježiš povedal: „Ak vás svet nenávidí, viete, že mňa nenávidel skôr, ako nenávidel vás. Keby ste boli časťou sveta, svet by mal rád to, čo je jeho. Keďže však nie ste časťou sveta, ale ja som si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí... Ale to všetko vám urobia pre moje meno, lebo nepoznajú toho, kto ma poslal.“ — Ján 15:18–21.
Skutky hovoria hlasnejšie než slová
13. Ako môže jeden člen rodiny narúšať duchovnosť celej rodiny?
13 Čo ak v rodine dbajú na čistotu a poriadok všetci okrem jedného? V daždivý deň si všetci okrem tohto zábudlivca dávajú pozor, aby nenanosili do domu blato. Všade sú stopy blata, ktoré svedčia o nedbalosti toho jedného a znamenajú prácu navyše pre ostatných. To isté sa vzťahuje aj na duchovnosť. Jediný sebecký alebo nedbalý člen rodiny môže pošpiniť povesť celej rodiny. Každý člen domácnosti, nielen rodičia, by sa mal snažiť odzrkadľovať Kristov myšlienkový postoj. Aké je to osviežujúce, keď všetci spolupracujú s vyhliadkou na večný život! Zmýšľanie takej rodiny je duchovné (nie samospravodlivé). Stopy duchovnej nedbalosti sú v takej domácnosti zriedkavé. — Kazateľ 7:16; 1. Petra 4:1, 2.
14. Aké hmotné lákadlá nám kladie Satan do cesty?
14 Všetci máme základné hmotné potreby, ktoré sa musia kvôli udržaniu nášho života denne uspokojovať. (Matúš 6:11, 30–32) Často je však to, čo potrebujeme, zatienené tým, čo chceme. Satanov systém nám napríklad ponúka všetky možné elektronické a iné zariadenia. Ak vždy túžime po tom, aby sme mali to najnovšie vo všetkom, nebudeme nikdy spokojní, pretože to najnovšie čoskoro zastará a objaví sa nový, modernejší model. Obchodný svet spustil kolotoč, ktorý sa nikdy nezastavuje. Láka nás, aby sme sa snažili mať stále viac peňazí na uspokojovanie stále väčšieho množstva želaní. Môže to viesť k ‚mnohým nezmyselným a škodlivým žiadostiam‘ alebo k ‚pochabým a nebezpečným túžbam‘. Výsledkom toho môže byť nevyrovnaný život, v ktorom sa stále menej času venuje duchovnej činnosti. — 1. Timotejovi 6:9, 10, The Jerusalem Bible.
15. V akom smere je príklad hlavy rodiny dôležitý?
15 Aj tu je veľmi dôležitý príklad, ktorý dáva hlava kresťanskej domácnosti. Jeho vyrovnaný postoj k svetským a duchovným povinnostiam by mal podnecovať ostatných členov rodiny. Určite by bolo škodlivé, keby otec dával výborné ústne pokyny, ale sám by podľa nich nežil. Deti dokážu rýchlo odhaliť životný postoj, keď niekto iné hovorí, a iné robí. Podobne starší alebo služobný pomocník, ktorý povzbudzuje druhých do služby z domu do domu, ale sám sa málokedy pripojí k svojej rodine v tejto činnosti, čoskoro stratí dôveru, a to v rodine i v zbore. — 1. Korinťanom 15:58; porovnaj Matúša 23:3.
16. Aké otázky by sme si mohli položiť?
16 Preto môžeme preskúmať svoj život a mať z toho úžitok. Nezamestnáva nás príliš dosahovanie svetského úspechu na úkor duchovného pokroku? Nestalo sa nám, že postupujeme vo svete, ale upadáme v zbore? Pamätaj na Pavlovu radu: „Tá reč je pravdivá. Ak sa niekto usiluje o úrad dozorcu, želá si znamenitú prácu.“ (1. Timotejovi 3:1) Zmysel pre zodpovednosť v zbore hovorí o našej duchovnosti viac ako postup v zamestnaní. Musíme si starostlivo udržiavať rovnováhu, aby sa nestalo, že by nás zamestnávatelia ovládali, akoby sme boli oddaní im, a nie Jehovovi. — Matúš 6:24.
Zmysluplná komunikácia podporuje duchovnosť
17. Čo prispieva k pestovaniu pravej lásky v rodine?
17 Z miliónov dnešných domácností sa prakticky stali nocľahárne. Ako to? Členovia rodiny prichádzajú domov len sa vyspať a najesť a potom utekajú preč. Zriedkakedy si sadnú k stolu, aby sa potešili zo spoločného jedla. Chýba tu zmysel pre rodinu. A výsledok? Nedostatočná komunikácia, žiadne dôležité rozhovory. A to môže viesť k nedostatku záujmu o ostatných členov, azda k nedostatku ozajstnej starostlivosti. Ak jeden druhého milujeme, nájdeme si čas na rozhovor a počúvanie. Povzbudzujeme sa a navzájom si pomáhame. K tejto stránke duchovnosti patrí zmysluplná komunikácia medzi manželmi a medzi rodičmi a deťmi.b Navzájom sa povzbudzovať k rozprávaniu, aby sme sa podelili o svoje radosti, skúsenosti a problémy, to si vyžaduje čas a taktnosť. — 1. Korinťanom 13:4–8; Jakub 1:19.
18. a) Čo je často vážnou prekážkou komunikácie? b) Na čom je založený hlboký vzťah?
18 Dobrá komunikácia si vyžaduje čas a úsilie. Znamená to vyhradiť si čas na rozhovor a počúvanie. Jednou z najväčších prekážok v tomto ohľade je prístroj, ktorý mnohých olupuje o čas a ktorý má v mnohých domácnostiach čestné miesto — je to televízor. Predstavuje to výzvu — ovláda televízor teba, alebo ty ovládaš televízor? Keď chceme ovládať televízor, vyžaduje si to pevné rozhodnutie a aj pevnú vôľu, aby sme ho dokázali vypnúť. Ak to však urobíme, umožní nám to naladiť sa jeden na druhého — ako členovia rodiny a ako duchovní bratia a duchovné sestry. Hlboký vzťah si vyžaduje dobrú komunikáciu, snahu pochopiť jeden druhého, jeho potreby a radosť a hovoriť si navzájom, ako veľmi si ceníme každú láskavosť, ktorá nám bola prejavená. Inými slovami, zmysluplné rozhovory sú dôkazom toho, že nepovažujeme druhých za niečo samozrejmé. — Príslovia 31:28, 29.
19, 20. Čo budeme robiť, keď sa budeme starať o všetkých v rodine?
19 Preto ak sa budeme starať jeden o druhého v rodinnom kruhu — a k tomu patrí aj starostlivosť o neveriacich členov rodiny — urobíme veľa pre budovanie a udržiavanie našej duchovnosti. V rodinnom prostredí sa budeme riadiť Petrovou radou: „Konečne, majte všetci rovnaké zmýšľanie, majte súcit, prejavujte bratskú lásku, nežnú náklonnosť, pokoru mysle, neodplácajte urážku urážkou či nadávanie nadávaním, ale naopak, žehnajte, lebo ste boli povolaní na to, aby ste zdedili požehnanie.“ — 1. Petra 3:8, 9.
20 Ak sa budeme snažiť udržať si svoju duchovnosť, môžeme mať už teraz Jehovovo požehnanie a to môže pôsobiť tak, že zdedíme jeho požehnanie v budúcnosti, keď dostaneme dar večného života na rajskej zemi. Sú aj ďalšie veci, ktoré môžeme ako rodina robiť, aby sme si v duchovnom ohľade navzájom pomáhali. Ďalší článok bude rozoberať, aký úžitok prináša spoločná činnosť rodiny. — Lukáš 23:43; Zjavenie 21:1–4.
[Poznámky pod čiarou]
a Duchovnosť je definovaná ako „citlivosť na náboženské hodnoty alebo lipnutie k nim; vlastnosť alebo stav, keď je niekto duchovný“. (Webster’s Ninth New Collegiate Dictionary) Duchovný človek je opakom telesného, živočíšneho človeka. — 1. Korinťanom 2:13–16; Galaťanom 5:16, 25; Jakub 3:14, 15; Júda 19.
b Ďalšie podnety v súvislosti s komunikáciou v rodine pozri v Strážnej veži z 1. septembra 1991, strany 20–22.
Spomínaš si?
◻ Čo je to duchovnosť?
◻ Ako môže hlava rodiny napodobňovať príklad Krista?
◻ Ako sa môžeme vyhýbať tomu, čo ohrozuje našu duchovnosť?
◻ Čo môže narúšať duchovnosť rodiny?
◻ Prečo je zmysluplná komunikácia dôležitá?
[Obrázok na strane 12]
Účasť na zborovom štúdiu knihy posilňuje duchovnosť rodiny