INTERNETOVÁ KNIŽNICA Strážnej veže
INTERNETOVÁ KNIŽNICA
Strážnej veže
Slovenčina
  • BIBLIA
  • PUBLIKÁCIE
  • ZHROMAŽDENIA
  • w93 15/3 s. 23 – 26
  • Bahamy — objavené inak

Pre zvolený úsek nie je k dispozícii žiadne video.

Ľutujeme, ale pri prehrávaní videa nastala chyba.

  • Bahamy — objavené inak
  • Strážna veža hlásajúca Jehovovo Kráľovstvo 1993
  • Medzititulky
  • Objavené inak
  • Priateľská odozva ostrovanov
  • Pripravení na budúcnosť
Strážna veža hlásajúca Jehovovo Kráľovstvo 1993
w93 15/3 s. 23 – 26

Bahamy — objavené inak

BAHAMY sú rozložené v azúrovomodrom mori akoby kamene, po ktorých možno prejsť z Floridy na Kubu. V roku 1992 sa im dostalo nebývalej pozornosti svetových masmédií. Prečo? Pretože väčšina autorít považuje Bahamy za prvú pevninu, na ktorej Krištof Kolumbus pristál počas svojej historickej plavby v roku 1492, keď objavil Ameriku. Päťstoročnica čiže päťsté výročie Kolumbovho pristátia 12. októbra upútala medzinárodnú pozornosť.

Napriek tomu sa nadšenie v súvislosti s päťstoročnicou nezaobišlo bez neprajníkov. John Carew (profesor medzinárodných štúdií) na 23. národnej konferencii čiernych právnikov údajne povedal, že Kolumbus „rozpútal na Karibských ostrovoch vlnu zabíjania“. — The Nassau Guardian.

V súčasnosti nikto z 250 000 domorodých obyvateľov Bahám nemôže odvodzovať svoj pôvod od mierumilovných domorodcov, ktorých tam Kolumbus stretol a ktorých opísal ako „dobre stavaných ľudí driečnej postavy a veľmi peknej tváre“. Čo sa stalo s týmito ostrovanmi? Kniha A History of the Bahamas (História Bahám) odpovedá: „Medzi rokmi 1500 a 1520 boli všetci obyvatelia Bahám, pravdepodobne asi 20 000 Lucayanov, odvlečení“ na ostrov Haiti, aby tam pracovali v španielskych zlatých baniach.

Takto vyľudnené Bahamy „opäť objavili“ najprv Angličania a potom veľké skupiny „lojalistov“. Tí druhí boli väčšinou majitelia plantáží z kolónií v Severnej Amerike. Keďže boli lojálni Britskej korune, utiekli pred vojnou, ktorá sa viedla za nezávislosť a zúrila na kontinente. Dnešní Bahamčania sú väčšinou potomkovia týchto usadlíkov a ich otrokov. Po nadobudnutí slobody si mnohí z týchto otrokov ponechali mená svojich bývalých pánov.

Objavené inak

Je takmer isté, že Kolumbus považoval sám seba za akéhosi misionára. Údajne povedal: „Boh ma urobil poslom nového neba a novej zeme... Ukázal mi, kde ju mám nájsť.“ Avšak pustošenie, ktoré nasledovalo, ukázalo niečo iné. Spravodlivé ‚nové nebesia a nová zem‘, ktoré sľúbil Boh, museli čakať na objavenie iným spôsobom. — 2. Petra 3:13.

V roku 1926 pricestoval na Bahamy Edward McKenzie so svojou manželkou. Na rozdiel od objavovateľov pred ním, tento pokorný pár z Jamajky prišiel hľadať úprimných ľudí, ktorým by mohol odovzdať poklad. Títo manželia ako prví priniesli na Bahamy dobrú správu o Božom Kráľovstve. (Matúš 13:44; 24:14) Neskôr v tom istom roku sa k nim pripojili ďalší dvaja Jamajčania, Clarence Walters a Rachel Gregoryová. V roku 1928 bolo na Bahamách sedem zvestovateľov Kráľovstva. Štyri roky tvrdo pracovali na kázaní dobrej správy ostrovanom.

Potom prišel E. P. Roberts, dynamický rečník z Trinidadu. Jeho verejné prednášky v obľúbených sálach veľmi prispeli k odhaleniu falošných náuk, a biblickou pravdou sa zasa dotkli sŕdc mnohých. Na jednom z týchto zhromaždení sedel medzi poslucháčmi aj očarený Donald Oscar Murray, neskôr s láskou nazývaný ako D. O. Napokon sa on ujal vedenia diela.

Misionárka Nancy Porterová si dobre pamätá na to, ako D. O. Murray hovoril o svojich vrúcnych modlitbách o pomoc v kazateľskom diele. V roku 1947 sa Nancy a jej manžel George spolu s dvoma ďalšími stali prvými misionármi, ktorých na ostrovy poslala Spoločnosť Strážna veža. Spomína: „Myslím, že na prvé zhromaždenie, na ktorom sme boli, nikdy nezabudneme. Bolo tam asi deväť alebo desať prítomných. Predsedajúcim bol brat Murray a zhromaždenie začal modlitbou, ďakujúc Jehovovi za príchod misionárov. Bola potrebná pomoc, povedal, a ‚my sme sa o túto pomoc modlili tak dlho‘. Spoločnosť sľúbila, že pomoc pošle, a teraz sme tu boli my. Modlitba bola taká dojímavá, že sme cítili, že tu chceme zostať a nikdy nebudeme chcieť odísť.“ V súčasnosti, asi po 45 rokoch a napriek smrti svojho manžela, sestra Porterová ešte stále prináša utešujúce posolstvo o Kráľovstve týmto ostrovanom.

Najmä od roku 1947 boli pre dielo kázania o Kráľovstve na Bahamách veľmi užitoční služobníci celým časom a ďalší, ktorí tieto ostrovy navštevovali na člnoch. Často sa museli vyhýbať zradným piesčinám a čeriacim sa vodám plytčín a potom sa prebrodiť na breh, aby priniesli dobrú správu do vzdialených usadlostí. Toto rané úsilie prináša ovocie až dodnes.

Míľnik bol dosiahnutý v roku 1950. V decembri v tom roku po prvý raz navštívil Bahamy Nathan H. Knorr, vtedajší prezident Spoločnosti Strážna veža, a jeho tajomník Milton G. Henschel. Knorr oslovil 312 osôb, ktoré sa natlačili do Mother’s Club Hall, čo bola malá drevená budova na ulici Jail Alley. Prítomný bol aj dosť veľký počet známych osôb vrátane jedného člena parlamentu a redaktora istého denníka. V ten večer brat Knorr oznámil zriadenie kancelárie odbočky Spoločnosti na Bahamách.

Priateľská odozva ostrovanov

Priateľskí ľudia na Bahamách majú všeobecne pre posolstvo o Kráľovstve počujúce ucho. Je však náročné dostať sa ku všetkým. Prečo? Aj keď väčšina ľudí žije v hlavnom meste Nassau a na susednom ostrove Grand Bahama, ostatní sú rozptýlení na pätnástich väčších ostrovoch a na asi 700 ostrovčekoch a atoloch, ktoré tvoria toto súostrovie.

Rastúci počet miestnych svedkov a mnohí ďalší z iných miest sa sťahujú do malých ostrovných spoločenstiev, aby pomohli v kazateľskom diele, lebo vidia, aké je to potrebné. Je hodné chvály, že to robia aj za cenu značných osobných obetí a výdavkov. Ale ich úsilie je bohato odmeňované.

Jedna mladá dvojica sa presťahovala na veľký ostrov Andros. Raz sa pri kázaní z domu do domu stretli s istým prisťahovalcom z Haiti. Na Bahamách sú ich tisíce. Tento muž ochotne súhlasil s domácim biblickým štúdiom. Začali študovať ešte v ten istý večer, používajúc pritom anglický a francúzsky výtlačok knihy Môžeš žiť navždy v pozemskom raji. Hneď ďalší večer muž prvý raz navštívil kresťanské zhromaždenie. Onedlho tento muž prestal fajčiť, robil rýchle pokroky a začal sa zúčastňovať na kazateľskom diele.

Ráno v ten deň, keď mal byť pokrstený, dostal magnetofónovú nahrávku od svojej rodiny z Haiti, hoci už päť rokov nemal o nich žiadne správy. Čo mu chceli povedať? Rozprávali, ako sa stali Jehovovými svedkami, o tom, že jeho sestra je už pravidelnou priekopníčkou čiže kazateľkou celým časom, a nabádali ho, aby vyhľadal svedkov a študoval s nimi Bibliu. Netreba ani hovoriť, že ten muž sa toho dňa dal pokrstiť s pevným presvedčením, že robí to najlepšie, čo môže.

Takéto odozvy plné nadšenia rozohrievajú srdcia miestnych svedkov. Stále viac sa ich ujíma služby evanjelistov celým časom a to prispieva k vzrastu. A tak v roku 1988 bol na Bahamách dosiahnutý počet 1 000 hlásateľov Kráľovstva. Dnes je tu v 19 zboroch asi 1 300 zvestovateľov Kráľovstva, a to prakticky na všetkých väčších ostrovoch.

Pripravení na budúcnosť

Pre značný vzrast mali svedkovia ťažkosti s vyhľadávaním vhodných priestorov, ktoré by boli dostatočne veľké pre ich každoročné zjazdy. Museli sa konať dva zjazdy na dvoch ostrovoch, aby sa vyhovelo potrebám tohto množstva. Preto boli urobené plány na výstavbu zjazdovej sály spolu s novou kanceláriou odbočky. Práce sa začali v decembri roku 1989. Na tomto projekte pracovali stovky zahraničných i domácich dobrovoľníkov „celou dušou ako pre Jehovu“. — Kolosanom 3:23.

Niet pochýb o tom, že doteraz najväčšie a najradostnejšie zhromaždenie svedkov na Bahamách sa uskutočnilo pri príležitosti zasvätenia novej kancelárie odbočky a zjazdovej sály 8. a 9. februára 1992. Bratia zo všetkých týchto ostrovov robili prípravy na túto udalosť a dychtivé očakávanie sa stupňovalo. Počasie bolo neobvykle chladné a v noci pred programom zasvätenia pršalo. Nič však nemohlo utlmiť radosť jasajúceho zástupu 2 714 ľudí, keď John E. Barr, člen vedúceho zboru Jehovových svedkov, predniesol prejav pri príležitosti zasvätenia pod názvom „Pieseň teokratického vzrastu“.

Srdcia pretekali vďačnosťou nebeskému Otcovi, Jehovovi Bohu, za príležitosť zažiť takú radosť a vzrušenie. Prítomní boli ešte pevnejšie rozhodnutí venovať celú svoju energiu dielu duchovného vzdelávania, ktoré so sebou prinieslo nutnosť tohto hmotného rozšírenia.

O tom, či Kolumbov objav znamenal pre tieto ostrovy obrat k lepšiemu, sa bude pravdepodobne ešte ďalej diskutovať. Jehovovi svedkovia na Bahamách sú však zjednotení vo svojej vďačnosti Bohu za to, že zaobstaral hlásateľov Kráľovstva, ktorých podnietil duch obetavosti, aby sa odvážili ísť do neznáma a priniesli slávne dobré posolstvo na miesta, ktoré boli duchovne nezmapovanými vodami. Ich dielo a „objav“ priniesli všetkým ľuďom na Bahamách, ktorí hľadajú pravdu, neporovnateľné duchovné bohatstvo.

[Mapa/obrázky na stranách 24, 25]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Grand Bahama

Abaco

Andros

New Providence

Nassau

Eleuthera

Cat Island

Great Exuma

Rum Cay

San Salvador

Long Island

Crooked Island

Acklins Island

Mayaguana

Little Inagua

Great Inagua

KARIBSKÉ MORE

FLORIDA

KUBA

[Obrázky]

Kázanie na Slamenom trhu

Brodia sa na breh podeliť sa o dobrú správu

Kancelária odbočky je umiestnená na pahorku s výhľadom na zjazdovú sálu

    Publikácie v slovenčine (1986 – 2026)
    Odhlásiť sa
    Prihlásiť sa
    • Slovenčina
    • Poslať odkaz
    • Nastavenia
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Podmienky používania
    • Ochrana súkromia
    • Nastavenie súkromia
    • JW.ORG
    • Prihlásiť sa
    Poslať odkaz