Boh dáva vzrast — prispievaš svojím dielom?
PREDSTAV si takýto pohľad. Si v nádhernej záhrade obklopenej majestátnymi stromami, bujnými kríkmi a množstvom nádherne sfarbených kvetov. Smaragdovozelené trávniky sa zvažujú k starostlivo upraveným brehom potoka žblnkotajúceho krištáľovočistou vodou. Na tomto pohľade nie je nič rušivé. S dojatím sa pýtaš, kto vytvoril toto nádherné miesto. Záhradník skromne odpovedá, že všetkému dáva vzrast Boh.
Samozrejme, že si to vedel. A záhradníkove slová ti prídu na myseľ, keď prídeš domov a pozrieš sa na svoj neupravený dvor za domom, kde nerastie nič príťažlivé, kde sa hromadia odpadky a dažďová voda napĺňa nepekné priehlbiny v zemi. Veľmi túžiš mať takú záhradu, v akej si práve bol. A tak s pevnou vierou v záhradníkove slová si kľakáš na kolená a úpenlivo sa modlíš k Bohu, aby dal na tvojom dvore vzrast nádherným kvetom. Čo sa stane? Pravdaže nič.
A ako je to s duchovným vzrastom? Možno máš silnú túžbu vidieť duchovný vzrast, napríklad v podobe nových učeníkov reagujúcich na pravdu Božieho Slova alebo v podobe vlastného duchovného pokroku. A možno sa k Jehovovi úpenlivo modlíš, aby dal taký vzrast, a si hlboko presvedčený, že má moc to urobiť. Spôsobí však vzrast už len tvoja silná túžba, úpenlivá modlitba a dôvera v Božiu moc?
Boh dáva vzrast
Azda cítiš, že tvoj podiel na duchovnom vzraste je nedôležitý, ba dokonca bezvýznamný. Či to nenaznačil apoštol Pavol v 1. Korinťanom 3:5–7? Napísal: „Kto je teda Apollo? A kto je Pavol? Služobníci, prostredníctvom ktorých ste sa stali veriacimi, tak ako to každému udelil Pán. Ja som sadil, Apollo polieval, ale Boh dával vzrast; takže ani ten, kto sadí, ani ten, kto polieva, nie je nič, ale Boh, ktorý dáva vzrast.“
Pavol správne uznával, že všetka zásluha za vzrast patrí Bohu. Záhradník môže pripraviť pôdu, zasiať semeno a pozorne sa starať o rastliny, ale vzrast je napokon spôsobený podivuhodnou tvorivou silou od Boha. (1. Mojžišova 1:11, 12, 29) Teda čo mieni Pavol slovami „ani ten, kto sadí, ani ten, kto polieva, nie je nič“? („Nie sú dôležití záhradníci so svojím sadením a polievaním“, The New English Bible.) Zľahčuje tým podiel služobníka ako jednotlivca na robení nových učeníkov a naznačuje, že konečný výsledok málo závisí od toho, ako vykonávame svoju službu?
„Ani ten, kto sadí, nie je nič“
Maj na pamäti, že v tejto časti listu Pavol nehovorí o kresťanskej službe, ale o tom, že je nerozumné nasledovať človeka namiesto Ježiša Krista. Niektorí v Korinte pripisovali neprimeranú dôležitosť vynikajúcim Jehovovým služobníkom, napríklad Pavlovi a Apollovi. Ďalší podporovali sektárstvo a vyvyšovanie ľudí, ktorí si mysleli, že sú nadradení svojim kresťanským bratom. — 1. Korinťanom 4:6–8; 2. Korinťanom 11:4, 5, 13.
Takéto oslavovanie ľudí je nezdravé. Je to telesné zmýšľanie, ktoré vedie k žiarlivosti a sporom. (1. Korinťanom 3:3, 4) Pavol poukazuje na následky takého zmýšľania. Hovorí: „Sú medzi vami rozkoly. Mám na mysli to, že každý hovorí: ‚Ja patrím k Pavlovi,‘ ‚Ale ja k Apollovi,‘ ‚Ale ja ku Kéfasovi,‘ ‚Ale ja ku Kristovi.‘“ — 1. Korinťanom 1:11, 12.
A tak keď apoštol píše, že „ten, kto sadí a kto polieva, nie je nič“ (Phillips), bojuje proti takému telesnému zmýšľaniu a zdôrazňuje nutnosť vzhliadať k Ježišovi Kristovi ako k Vodcovi, ako aj nutnosť uznať, že všetka sláva za vzrast v zbore patrí Bohu. Apoštoli a ďalší starší sú iba služobníkmi zboru. Nikto nemal byť vyvyšovaný a ani oni sami sa nemali usilovať o prestíž či význačnosť. (1. Korinťanom 3:18–23) A tak ten, kto sadí a kto polieva, nie je nič, hovorí Pavol, „v porovnaní s ním, ktorý dáva semenu život“. — 1. Korinťanom 3:7, Phillips.
Boží spolupracovníci
Teda keď apoštol Pavol povedal tieto slová, neuberal na dôležitosti nášho podielu na sadení a na polievaní. Nechcel, aby sme si začali myslieť: „Boh dá vzrast vo svojom čase“, a potom aby sme si jednoducho sadli a čakali, že to urobí. Vedel, že to, čo robíme a ako to robíme, má vplyv na vzrast.
Preto Pavol neustále povzbudzoval kresťanov, aby vo svojej službe tvrdo pracovali a aby zdokonaľovali svoje schopnosti učiteľov. Uvažuj o rade, ktorú dáva mladému mužovi Timotejovi. „Dávaj stále pozor na seba a na svoje vyučovanie. Zostaň pri tých veciach, lebo takým počínaním zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú.“ (1. Timotejovi 4:16) „Slávnostne ti prikazujem... Zvestuj slovo, bezodkladne sa toho drž... s celou zhovievavosťou a umením vyučovať... úplne dovŕš svoju službu.“ (2. Timotejovi 4:1, 2, 5) Timotejova tvrdá práca na zdokonaľovaní svojich schopností by mala malý zmysel, keby jeho sadenie a polievanie nemalo na vzrast žiaden účinok.
Podobne ako Pavol a Apollo, aj ty môžeš mať neoceniteľnú prednosť slúžiť ako jeden z Božích spolupracovníkov. (1. Korinťanom 3:9; 2. Korinťanom 4:1; 1. Timotejovi 1:12) Tvoja práca je teda dôležitá. Záhradník neočakáva, že Boh zázračne vytvorí nádhernú záhradu bez úsilia zo strany záhradníka. Malo by to byť inak pri duchovnom raste? Určite nie. Podobne ako roľník trpezlivo „stále čaká na drahocenné plody zeme“, aj my sa najprv musíme namáhať pri sadení a polievaní a čakať, kým Boh dá vzrast. — Jakub 1:22; 2:26; 5:7.
Prispievaj svojím dielom
Keďže, ako hovorí apoštol Pavol, „každý dostane odmenu podľa vlastnej namáhavej práce“, urobíme dobre, keď si položíme otázku, do akej miery tvrdo pracujeme. — 1. Korinťanom 3:8.
Odborník v záhradníctve Geoffrey Smith hovorí: „Na to, aby sa niekto stal záhradníkom, nepotrebuje žiadne zvláštne schopnosti, iba záujem o rastliny.“ (Shrubs & Small Trees [Kry a malé stromy]) Podobne nepotrebujeme žiadne mimoriadne vrodené schopnosti na to, aby sme boli Božími spolupracovníkmi. Potrebujeme iba skutočný záujem o ľudí a ochotu nechať sa Bohom používať. — 2. Korinťanom 2:16, 17; 3:4–6; Filipanom 2:13.
Uvažuj trochu o dobrej rade, ktorú ponúkajú kvalifikovaní záhradníci. Istý odborník hovorí, že ak je záhradník začiatočník ochotný počúvať tých, čo sú skúsenejší než on, „zo žiaka sa rýchlo môže stať odborník“. Ten istý autor hovorí, že „odborník vždy nachádza niečo nové, čo sa môže naučiť“. (The Encyclopedia of Gardening) Prijímaš ochotne pomoc a školenie, ktoré poskytuje Jehova, aby si mohol účinne sadiť a polievať? Ak áno, bez ohľadu na to, či si v tejto práci nový, alebo si už skúsený, môžeš si ako Boží spolupracovník rozvinúť ďalšie schopnosti, a tak sa stať ‚dostatočne spôsobilým vyučovať iných‘. — 2. Timotejovi 2:2.
Geoffrey Smith hovorí, že ak je začiatočník ochotný počúvať a učiť sa, „vyhne sa najhorším osídlam“. Ak načúvame vedeniu, ktoré dáva Jehova prostredníctvom svojho Slova a svojej organizácie, budeme konať jeho spôsobom. Tak sa vyhneme napríklad takým osídlam, ako je nerozumné dohadovanie sa s tými, ktorí sa chcú len škriepiť či bojovať o slová. — Príslovia 17:14; Kolosanom 4:6; 2. Timotejovi 2:23–26.
Ďalšou dobrou radou pre záhradníka je pozorne si veci premyslieť skôr, ako sa poponáhľa kopať pôdu. „Prv než sa rýľ zaborí do pôdy,“ hovorí The Encyclopedia of Gardening, „venujte čas pokojnému zhodnoteniu [svojich vyhliadok].“ Upadáš do pasce a ponáhľaš sa do kresťanskej služby bez toho, že by si najprv pozorne a s modlitbou porozmýšľal o tom, čo chceš dosiahnuť a ako to najlepšie urobiť? Skôr než začneš, ujasni si ciele. Porozmýšľaj napríklad o tom, s akým druhom ľudí sa môžeš stretnúť, a o problémoch, ktorým by si mohol čeliť, a priprav sa na ich zvládnutie. To ti umožní ‚získať čo najviac ľudí, keď sa ľuďom každého druhu stávaš všetkým‘. — 1. Korinťanom 9:19–23.
„Nenechaj svoju ruku odpočinúť“
Ak si vážime prednosť slúžiť ako Boží spolupracovníci, nebudeme sa o svoj podiel v tejto spolupráci ukracovať. „Zasievaj ráno svoje semeno a nenechaj svoju ruku odpočinúť až do večera, lebo nevieš, kde to bude mať úspech, či tu, či tam alebo či oboje bude rovnako dobré.“ (Kazateľ 11:6) Konečné výsledky sú v Jehovových rukách. Žať však budeme iba vtedy, ak budeme predtým usilovne siať. — Kazateľ 11:4.
Žiadna záhrada sa nestala nádhernou iba nejakým symbolickým, povrchným kopaním a rozhodením semien. Podobne aj v kresťanskej službe sa vyžaduje viac než len nejaký symbolický podiel na rozširovaní biblickej literatúry. Ako Boží spolupracovníci musíme usilovne a dôkladne hlásať dobré posolstvo o Božom Kráľovstve a hľadať tých, ktorí sú správne naklonení. (Skutky 13:48) Pamätaj na zásadu obsiahnutú v slovách apoštola Pavla v 2. Korinťanom 9:6: „Ten, kto seje skromne, bude aj skromne žať; a ten, kto seje štedro, bude aj štedro žať.“
Podobne ako všetci dobrí záhradníci, aj my sa snažíme sadiť do dobrej pôdy. Ak je však rastlina zasadená aj do tej najlepšej pôdy, vec sa tým nekončí. Geoffrey Smith hovorí: „Keď raz bolo niečo zasadené, neznamená to, že od človeka, ktorý je za to zodpovedný, sa okrem kúpy ležadla a slnečníka nič viac nevyžaduje.“ Naopak, aby rastliny rástli, je potrebné úsilie pri ich polievaní a ochrane. — Porovnaj Príslovia 6:10, 11.
Kresťanská služba môže znamenať dlhé obdobia tvrdej práce, keď sa zdá, že sa takmer nič nedeje. Náhle však, a niekedy neočakávane, môžu nasledovať úžasné výsledky. Geoffrey Smith hovorí: „Záhradníčenie pozostáva z dlhých období namáhavej rutinnej práce spestrenej chvíľami takej pozoruhodnej krásy, že na všetko to kopanie, pletie a na všetky tie starosti sa zabudne.“ Aj ty môžeš zažiť chvíle úplného uspokojenia, keď vnímavé srdce reaguje na posolstvo pravdy, ak si ochotný na začiatku kopať, sadiť, plieť a polievať. — Porovnaj Príslovia 20:4.
Pavol a Apollo vedeli, že ich dielo kázania o Kráľovstve a robenia učeníkov im neprinesie nejaké osobitne významné postavenie v kresťanskom zbore. Chápali, že je to Boh, kto dáva vzrast. Napriek tomu usilovne sadili a polievali. Kiež nasledujeme ich príklad a dávame sa Bohu k dispozícii ako „služobníci, prostredníctvom ktorých [sa ďalší stávajú] veriacimi“. — 1. Korinťanom 3:5, 6.
[Obrázok na strane 23]
Boh dáva vzrast — ale aj záhradník prispieva svojím dielom