Belgicko — dosiahnuť „ľudí každého druhu“
APOŠTOL Pavol pripomínal pomazaným spolukresťanom Božiu vôľu, „aby boli ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy“. Preto sa mali modliť, aby boli obdarení „pokojným a tichým životom“, a tak mohli hlásať dobré posolstvo o Kráľovstve všetkým, ktorí majú počujúce uši. — 1. Timotejovi 2:1–4.
Dosiahnutie „ľudí každého druhu“ s dobrým posolstvom dnes nadobúda zvláštny význam pre Jehovových svedkov v Belgicku. Táto malá krajina, ktorá by sa poľahky zmestila do jazera Tanganika alebo do polovice jazera Michigan, prešla od konca druhej svetovej vojny drastickými zmenami vo svojom etnickom a kultúrnom usporiadaní. Popri troch tradičných spoločenstvách — flámskom (Holanďania), francúzskom a nemeckom — je teraz v Belgicku veľa rôznych jazykových a kultúrnych skupín. Je tam arabská, turecká, indická, čínska, filipínska, africká a americká populácia, a to sme menovali len niektoré. Odhaduje sa, že v Belgicku jeden človek z desiatich je cudzieho pôvodu.
Svedkovia v Belgicku, podobne ako ich spolukresťania po celom svete, prijímajú výzvu dosiahnuť s dobrým posolstvom „ľudí každého druhu“. Ako sa káže medzi takým množstvom národností? Ako sa zvestovateľ približuje k jednotlivcom, ktorí majú úplne rozdielne kultúrne a náboženské zázemie? A aká je ich reakcia na biblické posolstvo?
Iniciatíva prináša výsledky
Hovoriť „ľuďom každého druhu“ o dobrom posolstve o Kráľovstve je obšťastňujúcim a vzrušujúcim zážitkom. Na rušných uliciach, na trhoviskách, vo verejných dopravných prostriedkoch, z domu do domu, všade tam možno nájsť ľudí zo všetkých kontinentov. Zvestovateľ Kráľovstva môže s trochou iniciatívy ľahko nadviazať rozhovor a to často vedie k odmeňujúcim výsledkom.
Istá svedkyňa začala rozhovor na autobusovej zastávke s jednou Afričankou jednoducho tak, že sa na ňu milo usmiala. Táto pani prejavila radosť, len čo počula o Božom Kráľovstve, a chcela sa o Biblii dozvedieť viac. Prijala časopisy Strážna veža a Prebuďte sa! a svedkyni dala svoju adresu. Keď jej svedkyňa povedala, že ju čoskoro navštívi, pani protestovala. „Nie! Nie! Dohodnime sa konkrétne, aby som bola doma, keď prídete.“
O tri dni, keď mala svedkyňa paniu navštíviť, zistila, že stratila jej adresu. Ale pamätala si názov ulice, a tak šla a overovala si každý dom, či nenájde nejaké africké meno. Prešla celú ulicu, ale to, čo hľadala, nenašla. Aké sklamanie! Keď sa chystala odísť, náhle, akoby sa vynorila spod zeme, stála pred ňou práve tá pani, ktorú hľadala, a to presne v tom čase, na ktorý bola dohodnutá návšteva! Začalo sa domáce biblické štúdium.
Ako je to s rôznymi zvykmi, náboženskými predstavami a tradíciami? Napríklad, ako je to s hinduistickými náboženskými predstavami? Nuž jedna priekopníčka si pripomína to, čo čítala v knihe Rozhovory z Písma. Tam sa hovorí: „Namiesto toho, aby si sa zaoberal zložitosťou hinduistickej filozofie, predlož uspokojujúce pravdy zo Svätej Biblie... Jasné pravdy v [Božom] Slove zasiahnu srdce tých, ktorí sú hladní a smädní po spravodlivosti.“
Práve tak si počínala táto priekopníčka, keď stretla Kaši, Indku, ktorá prijala ponuku biblického štúdia. Kaši robila plynulé pokroky a čoskoro rozprávala všetkým priateľkám o tom, čo sa učila. Jedného dňa táto priekopníčka stretla manželku istého veľvyslanca, ktorá sa jej spýtala: „To ste vy, kto učí Kaši z Biblie?“ Aká bola táto priekopníčka prekvapená, keď jej pani povedala: „Aká je to len učiteľka! Dokázala ma presvedčiť o mnohých veciach. Predstavte si, ona, hinduistka, učí mňa, katolíčku, z Biblie!“
Keď stretnete Filipíncov, zakrátko pochopíte, že väčšina z nich miluje Bibliu. Sú srdeční a pohostinní a dá sa s nimi veľmi ľahko nadviazať rozhovor. Jedna Filipínka ochotne prijala dva časopisy, ale keďže bola katolíčka, zahodila ich. O niekoľko týždňov opäť prijala dva časopisy, a tie si nechala v kabelke. Raz v noci dostala chuť dačo si prečítať. Hľadajúc niečo zaujímavé, našla tie dva časopisy. Váhavo ich začala čítať, a jej záujem rástol. Keď ju krátko nato navštívili svedkovia, mala veľa otázok. Bolo to vôbec prvý raz, keď porovnávala svoje katolícke náboženské predstavy s tým, čo hovorí Biblia. Logické vysvetlenie z Písma ju presvedčilo, že konečne našla pravdu.
„Posielaj svoj chlieb“
Mnohí cudzí usadlíci sú v Belgicku z obchodných dôvodov alebo pracujú na niektorom zo 150 veľvyslanectiev či v Komisii Európskeho spoločenstva. Väčšina z nich zostáva v Belgicku len niekoľko rokov. Svedčiť im a študovať s nimi Bibliu sa sprvu môže zdať neplodné. Ale Biblia nám pripomína: „Posielaj svoj chlieb po vodnej hladine, lebo po mnohých dňoch ho opäť nájdeš.“ (Kazateľ 11:1) Často to prináša až prekvapujúco bohaté výsledky.
Tak to bolo v prípade istej Američanky, ktorá pravidelne dostávala časopisy od jednej svedkyne. Táto svedkyňa jej po čase poukázala na úžitok z pravidelného štúdia Biblie a ponúkla jej štúdium. Žena ponuku prijala a robila rýchle pokroky. Čoskoro rozoznala rozdiel medzi pravým a falošným náboženstvom. A tak odstránila z domu všetky náboženské obrazy. Potom prišiel čas, aby sa vrátila do Spojených štátov. Bol to koniec jej duchovného pokroku? Predstav si radosť a prekvapenie svedkyne, keď jej zatelefonovala iná svedkyňa zo Spojených štátov a povedala, že pani pokračovala v štúdiu, oddala svoj život Jehovovi Bohu a bola pokrstená! Navyše, slúžila aj ako pomocná priekopníčka.
Rovnako to bolo aj v prípade Indky Kaši a Filipínky, o ktorých už bola reč. Keď sa Kaši vrátila do Indie, spolu s manželom pokračovali v biblickom štúdiu. Nakoniec sa obaja oddali Jehovovi a podieľali sa na kazateľskej činnosti. Keďže žili v oblasti, kde neboli iní svedkovia, dali k dispozícii svoj dom na zborové štúdium knihy. Kaši slúžila ako pomocná priekopníčka, pokiaľ jej to dovoľovalo zdravie, a viedla šesť domácich biblických štúdií, ktoré navštevovalo spolu 31 osôb. Podobne aj Filipínka sa časom presťahovala do Spojených štátov, robila pokroky k oddanosti a krstu a stala sa pravidelnou priekopníčkou. To sú niektoré z mnohých šťastných výsledkov, z ktorých sa radujú zvestovatelia Kráľovstva, keď pokračujú v kázaní ľuďom vo svojom obvode.
Jazykový problém
Ak sa má vykonávať úloha kázania „ľuďom každého druhu“, kancelária odbočky musí mať k dispozícii literatúru vo vyše sto jazykoch. V jednotlivých belgických zboroch sa hovorí desiatimi rôznymi jazykmi. Z 341 zborov je 61 cudzojazyčných a z 26 000 zvestovateľov Kráľovstva je 5 000 cudzej národnosti. V jednom zbore sú muži a ženy z 25 rôznych krajín. Predstav si tie farby a tú pestrosť na ich zhromaždeniach! Ale láska a jednota medzi týmito bratmi je mocným svedectvom toho, že sú pravými kresťanskými učeníkmi. — Ján 13:34, 35.
Pretože je v Belgicku tak veľa cudzincov, ktorí potrebujú počuť dobré posolstvo vo svojom jazyku, niektorí zvestovatelia prijali výzvu učiť sa náročné jazyky, ako je turečtina, arabčina a čínština. Ich úsilie bolo bohato odmenené.
Tí, ktorí pracujú medzi arabskými obyvateľmi, zisťujú, že často môžu roznietiť záujem o Bibliu tak, že vyzdvihnú jej praktickú hodnotu. Jeden zvestovateľ Kráľovstva mal zaujímavý rozhovor s istým arabským profesorom, ale počas ďalších troch rokov ho nemohol zastihnúť. Tento zvestovateľ sa však nechcel len tak ľahko vzdať a rozhodol sa, že mu nechá lístok s niekoľkými biblickými otázkami. To profesora zaujalo a bol ochotný objektívne preskúmať Bibliu. Bol taký prekvapený tým, čo zistil, že si spolu s manželkou — obaja boli moslimovia — vyhradili určité večery na spoločné čítanie Biblie.
Tí, ktorí sa snažia pomôcť početným čínskym obyvateľom vo veľkých mestách, musia popri jazykovej bariére prekonávať ďalšiu prekážku. Väčšina Číňanov neverí v Boha ako Stvoriteľa či v Bibliu ako Božie Slovo. Sú však zvedaví a chcú vedieť o všetkom, čo sa deje okolo. Sú aj dychtivými čitateľmi. Nie je nič nezvyčajné, že už za niekoľko dní prečítajú akúkoľvek biblickú literatúru, ktorá sa im nechá, ba dokonca veľkú časť Biblie. A ak majú srdce správne naklonené, sú podnietení mocou Božieho Slova.
Pre jednu Číňanku bolo veľmi ťažké prijať predstavu Stvoriteľa. Ale na druhom štúdiu s očami plnými sĺz povedala: „Teraz verím v Jehovu Boha, pretože ak bola Biblia písaná počas vyše 1 600 rokov štyridsiatimi rôznymi mužmi, a predsa je v nej úplný súlad, má jednu tému, potom to musí byť tak, že písanie viedol Jehova Boh. Je to také logické!“
K ďalšej Číňanke pristúpila svedkyňa v električke. Pani sa svedkyne spýtala: „Ste kresťanka?“ Potom povedala, že je sklamaná, keď vidí tak veľa rozporov medzi tými, ktorí tvrdia, že sú kresťanmi. Svedkyňa súhlasila s tým, čo pani povedala, ale vysvetlila jej, že Biblia si neodporuje. Hneď nato tá pani musela vystúpiť. Dala svedkyni svoju adresu. Keď ju svedkyňa navštívila, pani zvolala: „Keby som to bola vedela, cestovala by som tou električkou už pred rokom.“ Na otázku, čo tým myslí, odpovedala: „Bolo to prvý raz, čo som išla na univerzitu električkou. Viete si to predstaviť? Rok som stratila!“ Bola veľmi šťastná, že môže študovať Bibliu ešte aspoň niekoľko mesiacov pred návratom do Číny.
Pre svedkov v Belgicku sú takéto skúsenosti užitočnou školou. Biblia hovorí: „Zasievaj ráno svoje semeno a nenechaj svoju ruku odpočinúť až do večera, lebo nevieš, kde to bude mať úspech, či tu, či tam, alebo či oboje bude rovnako dobré.“ (Kazateľ 11:6) Výsledky, ktoré prináša vynaložené úsilie pri prekonávaní jazykových bariér, zvykov a tradícií, stoja za to. Tieto povzbudivé reakcie predovšetkým dokazujú, že Boh naozaj „nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť“. — Skutky 10:34, 35.