Najvyšší súd Nigérie potvrdzuje náboženskú slobodu
DEDINČANIA plienia roľníkovi úrodu. Iní útočia na dom murára a berú mu náradie. Ďalší zase bránia istej žene kupovať a predávať. Prečo dochádza k takémuto poškodzovaniu? Je to preto, lebo obete — všetko Jehovovi svedkovia — sa nezúčastňujú na činnosti spoločenstiev rovesníkov. ‚Na čom?‘ pýtate sa možno.
Spoločenstvo rovesníkov pozostáva z ľudí, zvyčajne mužov, ktorí sa narodili približne v tom istom čase a v tej istej dedine. Takéto skupiny sú bežné vo východnej Nigérii. Môžu podporovať nejaký obecný projekt, ale venujú sa tiež modlárskemu uctievaniu a vykonávajú špiritistické rituály, aby dali najavo, že členovia skupiny dosiahli plnoletosť. Pretože Biblia zavrhuje takéto praktiky ako nevhodné pre pravých kresťanov, Jehovovi svedkovia sa nezúčastňujú na činnosti týchto skupín. — 1. Korinťanom 10:20, 21; 1. Jána 5:21.
Samuel Okogbue pracoval ako krajčír v nigérijskom meste Aba. Začiatkom roku 1978 žiadali od neho členovia spoločenstva rovesníkov Umunkalu z Alayi, aby zaplatil „poplatok“ na podporu výstavby zdravotníckeho strediska. Ako pravý kresťan sa Samuel snaží pomáhať iným ľuďom, ale z dôvodov svedomia odmietol zapojiť sa do činnosti skupiny rovesníkov. V tom istom roku sa 22. apríla šiesti z členov tejto skupiny vlámali do jeho dielne, vzali jeho šijací stroj a vyhlásili, že mu ho nevydajú, kým peniaze nezaplatí. Samuel sa ohradil, že nie je povinný nič platiť, keďže nie je členom ich spoločenstva. Keď však nemohol dostať šijací stroj späť, dal záležitosť na súd.
Zo súdu na súd
Na hlavnom policajnom súde táto skupina rovesníkov argumentovala, že vzhľadom na svoj vek je Samuel automaticky jedným z jej členov a je povinný platiť všetky poplatky, ktoré si skupina stanoví. Okrem toho má byť podľa domorodého zvyku tomu členovi, ktorý nezaplatí nejaký poplatok, zadržaný majetok, až kým tak neurobí.
Súd s tým nesúhlasil. Dňa 28. februára 1980 rozhodol, že Samuela nemožno nútiť, aby sa stal členom nejakej skupiny rovesníkov. Hlavný policajný sudca konštatoval: „Zvyk, ktorý občana zbavuje slobody pri voľbe spoločenstva, je v rozpore s 37. článkom Ústavy Nigérijskej federatívnej republiky, a preto nemôže mať platnosť zákona.“
Skupina rovesníkov sa proti tomuto rozsudku odvolala na vyšší súd a vyhrala. Sudca na tomto súde Samuelovi nariadil, aby poplatok zaplatil, a uviedol, že je to iba spôsob, ako prispieť na rozvoj rodnej obce.
Vtedy sa zasa Samuel odvolal proti tomu, čo bolo podľa jeho názoru nespravodlivé. Odvolací súd zmenil rozsudok vyššieho súdu a rozhodol v prospech Samuela. Skupina rovesníkov si však nechcela pripustiť porážku a predložila prípad Najvyššiemu súdu Nigérie.
Medzitým členovia tejto skupiny horlivo pracovali aj v Samuelovej dedine. Tvrdili, že svedkovia sú proti všetkým projektom v obci, a starostu obce presvedčili, aby činnosť Jehovových svedkov v tej oblasti zakázal. Obecný hlásnik oznámil, že každý, kto bude mať niečo spoločné s Jehovovými svedkami, bude pokutovaný. Svedkovia zo susedných mestečiek intervenovali u starších mužov dediny a celú záležitosť im objasnili. Vysvetlili im, že Boží ľud sa nijako nestavia proti rozvoju obce. Samuel dokonca predložil na súde potvrdenia o tom, že prispel na obecné projekty, ktoré neboli podporované skupinami rovesníkov. Svoje rozhodnutie vylúčiť svedkov zo spoločnosti potom starší dediny zmenili.
Náboženská sloboda víťazí
Dňa 21. októbra 1991 piati sudcovia Najvyššieho súdu Nigérie jednomyseľne rozhodli v prospech Samuela. Keď sudca Abubakar Wali podrobne objasňoval hlavný rozsudok, ktorý vyniesol sudca Paul Nwokedi, uviedol: „Odporca [Samuel] sa nestavia proti zaplateniu poplatku [uloženej dani], ale proti členstvu v akejkoľvek organizácii, v klube alebo skupine rovesníkov, pokiaľ je to proti jeho náboženskému presvedčeniu; patrí k Jehovovým svedkom.“
Sudca pokračoval: „Článok 24/1 Ústavy z roku 1963 zaručil všetkým nigérijským občanom slobodu svedomia, myslenia a náboženstva. Odporca má právo držať sa zásad svojho náboženstva, myslenia a svedomia, ktoré mu bránia pripojiť sa k skupine rovesníkov. Každý zvyk, ktorý ukladá inak, protirečí Ústave, a preto je v tomto smere neplatný.“
V krátkosti povedané, tento súd vydal rozhodnutie, že žiadneho človeka nemožno zákonným spôsobom nútiť, aby sa pripojil k nejakej skupine rovesníkov, hoci členstvo v nej je v nejakom spoločenstve zvykom. Rozhodol tiež, že žiadneho človeka nemožno zákonným spôsobom nútiť platiť poplatky prostredníctvom určitého spoločenstva, ktorého nie je členom, aj keď sú to poplatky na rozvoj obce. A tak v tomto zdanlivo malom detaile bola potvrdená náboženská sloboda pre všetkých Nigérijčanov.