Čo zasialo kresťanstvo v Afrike

V ROKU 1867 prišiel do Afriky Charles Lavigerie, francúzsky katolík, ako novomenovaný arcibiskup alžírsky. „Boh vybral Francúzsko,“ povedal, „aby urobil z Alžírska kolísku veľkého a kresťanského národa.“

Lavigerieho sen presahoval hranice Alžírska. Poslal misionárov na druhú stranu púšte s cieľom „pripojiť strednú a severnú Afriku k spoločnému kresťanskému životu“.

Medzitým už v západnej, južnej a východnej časti tohto kontinentu pracovali protestantskí misionári. Čelili mnohým ťažkostiam, ako boli opakujúce sa záchvaty malárie s príznakmi zimnice, potenia a delíria. Mnohí boli onedlho oslabení tropickými chorobami a krátko po svojom príchode zomreli. Ale stále prichádzali ďalší. „Každému, kto cestuje po Afrike,“ povedal Adlai Stevenson, „je neustále pripomínané hrdinstvo misionárov... Bojovali so žltou zimnicou, dyzentériou, parazitmi, a... videl som... ich náhrobné kamene po celej Afrike.“

Ovocie misionárskej činnosti

Keď misionári prenikli do Afriky, zistili, že väčšina kmeňov je negramotná. „Z asi osemsto [afrických] jazykov,“ vysvetľuje Ram Desai vo svojej knihe Christianity in Africa as Seen by Africans (Kresťanská viera v Afrike z pohľadu Afričanov), „len štyri mali pred príchodom misionárov písanú formu.“ A tak pre tieto jazyky, ktoré nemali písanú formu, vynašli misionári spôsob písania. Potom vyhotovili učebnice a začali učiť ľudí čítať. Pre tento účel vybudovali školy po celej Afrike.

Misionári tiež stavali nemocnice. „Činnosť žiadnej inej inštitúcie sa nemôže vyrovnať ich humanitárnej práci,“ uznáva Ram Desai. Okrem lekárskej starostlivosti vyhľadávali Afričania aj európsky tovar. Niektorí misionári zakladali obchodné zariadenia vo viere, že to pritiahne konvertitov. Napríklad Bazilejská misia zo Švajčiarska založila obchodnú spoločnosť v Ghane. Zistila, že sa tu dobre darí kakaovníkom, a dnes je Ghana tretím najväčším producentom kakaa na svete.

Vynikajúcim činom misionárov kresťanstva bolo prekladanie Biblie. Ale šírenie biblického posolstva nesie so sebou ďalšiu vážnu zodpovednosť. Kresťanský apoštol Pavol na to poukázal, keď sa spýtal: „Ty, ktorý učíš iného, sám seba neučíš? Ty, ktorý hlásaš: ‚Nekradni‘, kradneš?“ Biblia varuje, že tí, ktorí vyučujú kresťanskej viere, musia sami žiť podľa výborných zásad zaznamenaných v Božom slove. — Rimanom 2:21, 24.

A ako to bolo s misiou kresťanstva v Afrike? Prináša Bohu Biblie česť, alebo sa spreneverila kresťanskému učeniu?