Zvestovanie v Mapute, nádhernom hlavnom meste Mozambiku

V roku 1991 boli Jehovovi svedkovia v Mozambiku zákonne uznaní. Odvtedy sa vo zvestovaní dobrého posolstva o Božom Kráľovstve v tejto tropickej krajine na juhovýchodnom pobreží Afriky dosahuje veľkolepý pokrok. Nasleduje správa o tom, ako Jehovovi svedkovia vykonávajú biblické vzdelávacie dielo v Mozambiku, najmä v okolí jeho hlavného mesta Maputo.

V MOZAMBIKU je mierne podnebie, pretože počasie tam ovplyvňuje teplý Indický oceán. Pozdĺž jeho pobrežia sa nachádza množstvo pláží lemovaných palmami a veľa koralových útesov. Na juhu krajiny leží veľký záliv s pokojnými vodami — je to ideálna poloha pre hlavné mesto krajiny, Maputo.

Nádhera a pokoj tejto krajiny však nezodpovedajú jej dejinám násilia. Stáročia zápasila pod cudzou nadvládou; najprv to boli Arabi, potom Portugalci. Tí druhí prišli s plným požehnaním katolíckej cirkvi, aby plienili poklady tejto krajiny — slonovinu, zlato a otrokov. Po stáročiach koloniálneho útlaku vypukol nakoniec neúprosný domáci boj, ktorý viedol k dosiahnutiu nezávislosti v roku 1975. Nanešťastie, zmena neurobila život bezpečnejším, pretože krajina bola zavlečená do občianskej vojny, ktorá priniesla ľuďom mnoho utrpenia, najmä nevinnému vidieckemu obyvateľstvu.

Hlavné mesto Maputo

V poslednom desaťročí utiekli tisíce Mozambičanov do relatívneho bezpečia veľkých i malých miest. To si možno všimnúť najmä v Mapute, kde príťažlivá portugalská architektúra a pestrofarebnosť Afriky dodávajú mestu atmosféru kypiacu životom. Keď sa dnes prechádzate širokými, stromami lemovanými maputskými ulicami, prvé, čo si všimnete, sú hemžiace sa davy ľudí, ktorí sa ponáhľajú za svojimi každodennými povinnosťami. Je tu však niečo neobyčajné. „Napriek preľudnenosti a ťažkostiam každodenného života ľudia majú vždy pripravený úsmev,“ poznamenáva Rodrigo, ktorý je misionárom v Mapute. „Sotva tu niekedy nájdete nezdvorilých ľudí!“ Skutočne, Mozambičania sú známi svojou bezprostrednosťou a priateľstvom.

Samozrejme, tak ako vo väčšine afrických krajín, prirodzeným miestom, kde môžete ľudí stretnúť, je miestne trhovisko. Môžete sa tam odviezť na Chapa 100, čo je miestny názov pre mnohé dodávkové autá, ktoré sa používajú na verejnú dopravu. Obvykle sa zdá, že viac ľudí sa drží auta zvonku, ako je ich vnútri. A tak možno je lepšie ísť pešo.

Mozambičania sú neúnavní podnikatelia. Návštevník Maputa si nemôže nevšimnúť, koľkí z nich sa zamestnávajú tým, že si na chodníkoch a rohoch ulíc rozložia malé stánky. Chceli by ste kúpiť čerstvé ovocie, zeleninu, bylinky alebo korenie? Je tu toho dosť pre každého. A čo tak živé kurča, oriešky kešu či trstinu na stavbu domu? Nič nie je príliš problematické a všetko prebieha v priateľskom duchu. Poskytujú sa aj také služby, ako leštenie topánok a umývanie auta. Jeden malý chlapec vám dokonca pomocou horúcej železnej tyčky a fólie z plastu obalí vaše cenné dokumenty.

Nie všetok pouličný obchod je celkom zákonný. No i tak sa obchoduje. Pouličným predavačom bez povolenia sa hovorí dumba nenge, čo znamená „spoliehaj sa na svoje nohy“. To je nepochybne preto, že keď príde úradná kontrola, rýchle nohy sú na prežitie ich riskantného podnikania nevyhnutné.

Súdiac podľa zápachu, určite sa približujeme k rybiemu trhu. Každý deň neskoro popoludní sa pozdĺž pláží Costa do Sol odohráva okolo rybárskych člnov privážajúcich svoj denný úlovok horúčkovitá činnosť. Okrem rýb každého tvaru a veľkosti sú tu kraby, morské raky a samozrejme slávny mozambický garnát. Možno vás však zaujme iný druh rybolovu, ktorý prebieha v Mapute a jeho okolí.

„Rybári ľudí“

Odvtedy čo Jehovovi svedkovia získali v Mozambiku zákonné uznanie, stretávajú sa s vynikajúcou odozvou verejnosti. Istý muž vyjadril svoje ocenenie slovami: „V Londýne som videl mnohých vašich na uliciach. Kdekoľvek som bol, všade som videl Jehovových svedkov. Preto mám teraz dobrý pocit, keď vás vidím aj tu.“

Ak sa dá považovať prijímanie Biblií a biblickej literatúry v portugalčine a v jazyku tsonga, čo sú miestne jazyky, za určitý ukazovateľ, potom je to naozaj ľud, ktorý má duchovné sklony. Paula, ďalšia misionárka, hovorí, že za jedno priemerné sobotné dopoludnie možno na bazári alebo na centrálnom trhovisku ľahko rozšíriť viac ako 50 časopisov. Veľmi populárna je najmä kniha Mladí ľudia sa pýtajú — praktické odpovede. Mnohí mladí ľudia boli počas vojny nútení opustiť domov alebo osireli a zdá sa, že si cenia hodnoty a usmernenie, ktoré poskytuje táto kniha.

S typicky africkou bezprostrednosťou sa veľké skupiny záujemcov zhromaždia okolo misionára, aby si vypočuli, čo sa hovorí. Z takýchto zhromaždení na chodníku často vzniknú živé biblické rozhovory. Jedna sestra si spomína na vzrušujúcu skúsenosť.

„Raz som bola vo zvestovateľskej službe na ulici; veľmi som sa preľakla, keď neďaleko mňa náhle za silného škripotu bŕzd zastavil vojenský džíp. Mladý vojak zavolal na jedného z okolostojacich: ‚Hej, vy tam, počujte! Povedzte tej panej, aby prišla sem.‘ Keď som k nemu prišla, na tvári mu zažiaril úsmev a povedal: ‚Vieme, že ste dobrí ľudia a sme šťastní, že vás tu vidíme. Dúfam, že máte knihu o mladých ľuďoch. Aj ja teraz by som jednu chcel mať.‘ Odpovedala som mu, že nemám ani jednu, ale uistila som ho, že len čo budú na sklade, doručím mu ju domov.“

Dodávky do skladu

Na uspokojenie rastúceho dopytu po literatúre odbočka Spoločnosti Strážna veža v Južnej Afrike dodáva literatúru do skladu v Mapute každé dva týždne. Misionár Manuel sa stará o sklad a je zodpovedný za distribúciu literatúry.

Jedného rána vošiel dnu muž stredného veku a spýtal sa, na čo sa to miesto používa. Manuel odpovedal, že je to sklad biblickej literatúry. Muž vyšiel von, ale o minútu bol späť.

„Povedali ste, že toto sú biblické knihy, však?“ opýtal sa.

„Áno, presne tak,“ odpovedal Manuel.

„A čo je to za organizácia?“ spýtal sa muž.

„Jehovovi svedkovia,“ odvetil Manuel a dodal: „Touto literatúrou zásobujeme naše miestne zbory.“

„Ach, Jehovovi svedkovia,“ mužova tvár sa rozžiarila. „Je toho toľko, čo sa mi na vás páči. Ale zároveň sa mi na vás niečo nepáči.“

„A čo sa vám na nás páči?“ spýtal sa Manuel taktne.

„Mám veľmi rád zaujímavé a poučné knihy, ktoré vydávate,“ vysvetlil muž. „Ale nepáči sa mi, že ich nikdy nemôžem dostať dosť. Neverili by ste, aký hlad máme tu v Mapute po literatúre, ako je vaša.“ Potom vytiahol spísaný zoznam publikácií Spoločnosti Strážna veža vrátane mnohých skorších výtlačkov časopisov Strážna veža a Prebuďte sa!, ktoré mu chýbali.

„Tento zoznam nosím stále so sebou,“ povedal Manuelovi. „Kedykoľvek stretnem Jehovových svedkov, snažím sa od nich získať každú publikáciu, ktorú majú. Ak mi môžete pomôcť dostať to, čo mám na zozname, som ochotný zaplatiť akúkoľvek cenu.“

Rozprúdil sa rozhovor a Manuel sa dozvedel, že tento muž sa prvýkrát dostal do kontaktu s Jehovovými svedkami v päťdesiatych rokoch, keď čítal knihu Stvorenie. Ale keďže dielo Jehovových svedkov bolo pod portugalskou vládou zakázané, urobil len malý pokrok.

Keď potom Manuel navštívil tohto muža v jeho úrade, všimol si, že všetky publikácie Spoločnosti Strážna veža má v obaloch z umelej hmoty a úhľadne poukladané. Manuel zaobstaral publikácie, ktoré muž potreboval na doplnenie svojej zbierky, a zariadil tiež, aby sa s ním a s jeho rodinou viedlo biblické štúdium.

Všetko toto duchovné sadenie a polievanie začína prinášať veľa ovocia, pretože Boh stále ‚dáva vzrast‘. Ukazuje sa, že žatva ľudí so správnym sklonom srdca prinesie v Mozambiku vynikajúcu úrodu. — 1. Korinťanom 3:6; Ján 4:36.

Teokratický pokrok napriek prekážkam

V súčasnosti je v Mapute a jeho okolí vyše 50 zborov. Nenašli by ste tam však ani jednu sálu Kráľovstva Jehovových svedkov. Prečo? Zbory nie sú schopné stavať pre zlú ekonomickú situáciu, hoci niektoré už niekoľko rokov vlastnia pozemok.a

Takéto prekážky však nebránia pokroku. V súčasnosti sa v južnej časti Mozambiku vedie viac ako 5 000 domácich biblických štúdií. Záujem o štúdiá je taký veľký, že sa musia stanoviť určité priority. Ak niekto žiada o štúdium, obvykle sa považuje za samozrejmé, že bude navštevovať všetky zborové zhromaždenia.

Nedávno navštívilo nedeľné zhromaždenie jedného zboru v chudobnej štvrti mesta 189 ľudí, hoci tento zbor má iba 71 zvestovateľov dobrého posolstva. Táto veľká skupina sa stretáva pod holým nebom na dvore jedného domu. Miesto je skryté pred zrakom verejnosti pomocou vlnitého plechu a plota z trstiny. Pred každým zhromaždením sa dvor čisto vyzametá a veľká časť prítomných vrátane mnohých dospelých sedí na zemi na matracoch z trstiny. Program však sledujú veľmi pozorne. Keďže mnohí noví nemajú výtlačok Strážnej veže, v ktorom by sledovali štúdium, učia sa byť veľmi pozorní počas čítania odsekov a keď vedúci štúdia položí otázku, väčšina z nich sa hlási na odpoveď.

V inom zbore, ktorý má 59 zvestovateľov, býva pravidelne na zhromaždení viac ako 140 prítomných. Zvyčajne sa stretávajú na otvorenej terase. Ale za daždivého počasia sa zbor natlačí do dvoch miestností v jednom malom byte. Tí, ktorí sa tam nevmestia, zapĺňajú chodbu, kuchyňu a balkón. Každý si opäť musí všimnúť ocenenie a pozornosť, s akou všetci vrátane mnohých mladých sústredene sledujú program.

Nikde inde nie je možnosť budúceho vzrastu taká zjavná ako na zjazdoch. Nedávno sa konal krajský zjazd v starej býčej aréne v centre mesta. Viete si predstaviť prekvapenie tých asi 3 000 zvestovateľov, keď sa programu zúčastnilo viac ako 10 000 ľudí?

„Žatva je veľká“

Takéto skúsenosti jasne ukazujú, že v Mozambiku treba vykonať ešte veľa práce. V niektorých zboroch sa iba nedávno uskutočnila vôbec prvá návšteva cestujúceho dozorcu, ktorého vyslala kancelária odbočky. Dostávajú veľmi potrebnú pomoc pri zavádzaní správnych organizačných postupov v zboroch.

Zbory sú tiež veľmi vďačné za nedávny príchod misionárov zo školy Gileád. Francisco, jeden starší z Maputa, hovorí: „Je to pre nás veľký krok vpred. Máme horlivosť. Máme lásku. Ale nemali sme najnovšie informácie o mnohých organizačných opatreniach. Skutočne potrebujeme niekoho s osobnými skúsenosťami, aby nás naučil, ako sa to má robiť. Sme takí šťastní, že teraz sú tu s nami misionári.“

Misionári sú zasa radi, že môžu poslúžiť svojim bratom. Hans, ktorý bol po 20 rokoch služby v Brazílii nedávno pridelený do Mozambiku, to zhrnul takto: „Pracovať na mozambickom poli je veľkou prednosťou. Cítime, že sme na počiatku veľkého vzrastu. Je tu ešte toľko práce. Iba v samotnom Mapute by sme mohli využiť ďalších 10 alebo 20 misionárov.“

Vzrastajúca teokratická činnosť v Mozambiku nám pripomína Ježišove naliehavé slová: „Žatva je veľká, ale robotníkov je málo. Preto proste Pána žatvy, aby vyslal robotníkov do svojej žatvy.“ (Matúš 9:37, 38) Máme všetky dôvody na to, aby sme verili, že Jehova vypočuje túto naliehavú prosbu v prospech svojich služobníkov v Mozambiku.

Tisíce Jehovových svedkov strávilo 12 i viac rokov v internačných strediskách na severozápade Mozambiku. Keď sa niektorí z nich nedávno vrátili do Maputa, ich jediným majetkom, ktorý mali, bol kus látky na omotanie okolo bedier. Čoho však mali hojnosť, to bola ich viera. Štedré dary potravín a oblečenia od spolusvedkov z okolitých krajín im pomohli v živote znovu začať.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 23]

Zbory sa tešia zo znamenitej účasti na kresťanskej zvestovateľskej službe počas sobotných dopoludní

[Obrázky na strane 24]

Zoznámte sa s päťročným Jaimitom. Narodil sa v internačnom tábore. Dnes sú Jaimitovi rodičia šťastní, že sú opäť v Mapute. Francisco, Jaimitov otec, zhromaždí každý týždeň celú rodinu na biblické štúdium. Obaja rodičia trávia veľa času školením svojich detí, aby boli účinnými učiteľmi vo zvestovateľskej službe. Jaimito sa teší z rozširovania literatúry na centrálnom trhovisku

[Obrázok na strane 25]

Skutočnosť, že zbory nemajú k dispozícii sály Kráľovstva, nezastavuje ich pokrok. Vo väčšine prípadov je počet prítomných na zhromaždeniach väčší ako dvojnásobok počtu zvestovateľov