Ako bežíš v pretekoch o život?
„Neviete, že bežci na pretekoch bežia všetci, ale iba jeden dostane cenu? Bežte tak, aby ste ju dosiahli.“ — 1. KORINŤANOM 9:24.
1. K čomu prirovnáva Biblia našu kresťanskú cestu?
NAŠU snahu o večný život prirovnáva Biblia k pretekom. Apoštol Pavol na konci svojho života o sebe povedal: „Bojoval som znamenitý boj, beh som dokončil, vieru som zachoval.“ Svojich spolukresťanov nabádal, aby robili to isté, keď povedal: „Odložme tiež všetku príťaž a hriech, do ktorého sa ľahko zapletáme. S vytrvalosťou bežme preteky, ktoré sú nám predložené.“ — 2. Timotejovi 4:7; Hebrejom 12:1.
2. Aký povzbudzujúci štart vidíme v pretekoch o život?
2 Toto prirovnanie je výstižné, lebo preteky majú štart, určenú dráhu a cieľovú čiaru čiže cieľ. Tak je to aj s procesom nášho duchovného pokroku, ktorý vedie k životu. Ako sme videli, každý rok úspešne odštartujú v pretekoch o život státisíce ľudí. Napríklad za posledných päť rokov oficiálne odštartovalo v týchto pretekoch oddanosťou a krstom vo vode 1 336 429 osôb. Takýto energický štart je veľmi povzbudivý. Dôležité je však v pretekoch vytrvať, až kým sa dosiahne cieľová čiara. Vytrvávaš?
Preteky o život
3, 4. a) Ako Pavol upozornil na dôležitosť udržať si v pretekoch tempo? b) Ako niektorí nedbali na Pavlovu radu?
3 Aby Pavol zdôraznil, aké dôležité je v pretekoch vytrvať, upozornil: „Neviete, že bežci na pretekoch bežia všetci, ale iba jeden dostane cenu? Bežte tak, aby ste ju dosiahli.“ — 1. Korinťanom 9:24.
4 Pravda, v starovekých hrách mohol dostať cenu iba jeden. No v pretekoch o život môže dostať cenu každý. Je len nevyhnutné vydržať až do finišu! Našťastie mnohí verne bežali až do konca svojho života, tak ako apoštol Pavol. A milióny ďalej bežia. No niektorí prestali postupovať neochvejne dopredu, k cieľovej čiare. Namiesto toho pripustili, aby im v tom niečo prekážalo, takže buď z pretekov vypadli, alebo boli nejakým spôsobom diskvalifikovaní. (Galaťanom 5:7) To by malo byť pre nás všetkých podnetom, aby sme skúmali, ako bežíme v pretekoch o život.
5. Prirovnal Pavol preteky o život k športovej súťaži? Vysvetli to.
5 Môžeme sa opýtať: Čo mal Pavol na mysli, keď povedal, že „iba jeden dostane cenu“? Ako už bolo uvedené, nemyslel tým, že spomedzi všetkých, ktorí odštartovali v pretekoch o život, dostane odmenu večného života iba jeden. Je očividné, že to tak byť nemohlo, pretože Pavol mnohokrát vysvetľoval, že Božou vôľou je, aby boli ľudia každého druhu zachránení. (Rimanom 5:18; 1. Timotejovi 2:3, 4; 4:10; Títovi 2:11) Nepovedal, že preteky o život sú súťaž, v ktorej sa každý účastník snaží poraziť všetkých ostatných. Korinťania veľmi dobre vedeli, že takéhoto ducha súperenia prejavovali súťažiaci na istmických hrách, o ktorých sa hovorí, že v tom čase boli dokonca významnejšie ako olympijské hry. Teda čo mal Pavol na mysli?
6. Čo odhaľuje kontext o Pavlových slovách o bežcovi a pretekoch?
6 Keď Pavol uviedol znázornenie o bežcovi, predovšetkým hovoril o svojich vyhliadkach na záchranu. V predchádzajúcich veršoch opísal, ako tvrdo pracoval a namáhal sa v mnohých smeroch. (1. Korinťanom 9:19–22) Potom v 23. verši povedal: „Ale všetko robím pre dobré posolstvo, aby som mal na ňom účasť s inými.“ Uvedomoval si, že jeho záchrana nie je zaručená preto, že je vybraný za apoštola, alebo preto, že strávil mnohé roky zvestovaním druhým ľuďom. Aby mohol mať účasť na požehnaniach dobrého posolstva, musí ďalej robiť všetko, čo je v jeho silách, v prospech dobrého posolstva. Musí bežať s jasným cieľom vyhrať a musí sa namáhať tak veľmi, ako keby bežal na pretekoch v istmických hrách, kde „iba jeden dostane cenu“. — 1. Korinťanom 9:24a.
7. Čo je nutné, ak máme ‚bežať tak, aby sme ju dosiahli‘?
7 Z toho sa môžeme veľa naučiť. Hoci každý, kto sa zapája do pretekov, chce vyhrať, vyhliadku na výhru majú len tí, ktorí sú pevne rozhodnutí vyhrať. Preto by sme nemali byť so sebou príliš spokojní len preto, že sme sa zapojili do pretekov. Nemali by sme si myslieť, že všetko bude v poriadku, lebo sme ‚v pravde‘. Možno nesieme meno kresťan, ale môžeme aj skutočne dokázať, že sme kresťania? Napríklad, robíme to, o čom vieme, že by kresťan mal robiť — navštevujeme kresťanské zhromaždenia, zúčastňujeme sa na zvestovateľskej službe a podobne? Ak áno, je to chvályhodné, a mali by sme sa snažiť, aby nám takéto vynikajúce návyky vydržali. Ale môžeme mať z toho, čo robíme, ešte väčší úžitok? Napríklad, sme vždy pripravení, aby sme mohli k zhromaždeniam nejako prispieť? Usilujeme sa uplatňovať vo svojom osobnom živote to, čo sa učíme? Venujeme pozornosť zlepšovaniu svojej obratnosti, aby sme mohli vydávať dôkladné svedectvo napriek prekážkam, s ktorými sa v službe stretávame? Sme ochotní prijať náročnú úlohu vykonávať dodatočné návštevy u záujemcov a viesť domáce biblické štúdiá? „Bežte tak, aby ste ju dosiahli,“ nabádal Pavol. — 1. Korinťanom 9:24b.
Prejavuj sebaovládanie vo všetkom
8. Čo mohlo podnietiť Pavla k tomu, že nabádal svojich spolukresťanov, aby ‚prejavovali sebaovládanie vo všetkom‘?
8 Počas svojho života videl Pavol mnohých, ktorí v pretekoch o život spomalili, boli odvlečení preč alebo sa vzdali. (1. Timotejovi 1:19, 20; Hebrejom 2:1) Práve preto spolukresťanom opätovne pripomínal, že sa zúčastňujú namáhavých, nepretržitých pretekov. (Efezanom 6:12; 1. Timotejovi 6:12) Pokračoval v znázornení o bežcovi ešte ďalej a povedal: „A každý, kto sa zúčastňuje na pretekoch, vo všetkom prejavuje sebaovládanie.“ (1. Korinťanom 9:25a) Týmito slovami sa Pavol zmienil o niečom, čo bolo korintským kresťanom veľmi dobre známe, totiž o tvrdom tréningu, ktorý absolvovali súťažiaci na istmických hrách.
9, 10. a) Ako jeden prameň opisuje súťažiacich v istmických hrách? b) Čo je v tomto opise predovšetkým hodné povšimnutia?
9 Nasleduje živý opis súťažiaceho pri tréningu:
„Spokojne a bez reptania sa podrobuje pravidlám a obmedzeniam počas desaťmesačného tréningu, bez ktorého nemôže úspešne súťažiť... Je hrdý na svoje malé útrapy, námahu a strádanie a považuje za česť úzkostlivo sa zdržiavať všetkého, čo by mohlo aj v najmenšej miere zmenšiť jeho šancu na úspech. Vidí iných ľudí, ako sa neobmedzujú v jedle, odpočívajú, zatiaľ čo on lapá po dychu od vyčerpania, vychutnávajú kúpele a tešia sa zo života; ale sotva mu príde na myseľ závisť, pretože jeho srdce je zamerané na cenu, a tvrdý tréning je nevyhnutný. Vie, že jeho šance by sa stratili, keby v akejkoľvek veci alebo pri akejkoľvek príležitosti poľavil v tvrdej disciplíne.“ — The Expositor’s Bible, zväzok V, strana 674.
10 Je obzvlášť zaujímavé, že ten, kto absolvuje tréning, „považuje za česť“ podrobovať sa prísnej procedúre sebazapierania. V skutočnosti „sotva mu príde na myseľ závisť“ pri pohľade na uvoľnenie a pohodu, z ktorej sa tešia iní. Môžeme sa z toho niečo naučiť? Nepochybne.
11. Akého nesprávneho názoru sa musíme vyvarovať, keď bežíme v pretekoch o život?
11 Spomeň si na Ježišove slová, že „je široká a priestranná cesta vedúca do skazy a mnoho je tých, ktorí ňou vchádzajú; ale je tesná brána a úzka cesta vedúca do života a málo je tých, ktorí ju nachádzajú“. (Matúš 7:13, 14) Keď sa snažíš ísť po ‚úzkej ceste‘, závidíš slobodu a uvoľnenosť, z ktorej, ako sa zdá, sa tešia tí na druhej ceste? Máš pocit, že prichádzaš o niečo z toho, čo robia druhí, o niečo, čo sa možno nezdá samo osebe také zlé? Takéto pocity môžu ľahko vzniknúť, ak si neuchovávame v mysli dôvod, prečo ideme touto cestou. „Oni to však robia preto, aby dostali porušiteľnú korunu, ale my neporušiteľnú,“ povedal Pavol. — 1. Korinťanom 9:25b.
12. Prečo je možné povedať, že sláva a meno, o ktoré sa ľudia usilujú, sú ako porušiteľná koruna, ktorá sa udeľovala na istmických hrách?
12 Víťaz istmických hier dostal veniec z istmickej borovice alebo z nejakej inej podobnej rastliny, ktorý pravdepodobne o niekoľko dní alebo týždňov zvädol. Atléti samozrejme nesúťažili pre pominuteľný veniec, ale pre slávu, česť a meno, ktoré s tým prichádzali. Jeden prameň hovorí, že keď sa víťaz vracal domov, vítali ho ako víťazného hrdinu. Často boli búrané mestské múry, aby mohol prejsť jeho sprievod, a na jeho počesť boli stavané sochy. Napriek tomu všetkému však bola jeho sláva porušiteľná. Len málo ľudí dnes má nejakú predstavu o tom, kto boli títo víťazní hrdinovia, a väčšina sa o nich ani nezaujíma. Tí, ktorí obetujú svoj čas, energiu, zdravie, ba aj rodinné šťastie, aby vo svete získali moc, slávu a bohatstvo, ale nie sú bohatí voči Bohu, zistia, že ich hmotná „koruna“, podobne ako ich život, je pominuteľná. — Matúš 6:19, 20; Lukáš 12:16–21.
13. Ako sa spôsob života niekoho, kto beží v pretekoch o život, odlišuje od spôsobu života atléta?
13 Tí, ktorí súťažia v športových hrách, sú možno ochotní prijať prísne požiadavky tréningu, aké boli napríklad opísané vyššie, ale sú ochotní prijať ich len na obmedzený čas. Keď sa hry skončia, vracajú sa k normálnemu spôsobu života. Možno ešte z času na čas trénujú, aby si udržali kondíciu, ale už nejdú po tej istej ceste tvrdého sebazapierania, aspoň do času pred ďalšou súťažou. Ale takto si nepočínajú tí, ktorí pretekajú o život. V ich prípade musí byť tréning a sebazapieranie spôsobom života. — 1. Timotejovi 6:6–8.
14, 15. Prečo musí súťažiaci v pretekoch o život ustavične prejavovať sebaovládanie?
14 „Ak chce niekto ísť za mnou,“ povedal Ježiš Kristus zhromaždeniu učeníkov a ďalších, „nech zaprie sám seba (alebo: „musí si povedať: ‚Nie‘“, preklad Charlesa B. Williamsa), vezme svoj mučenícky kôl a ustavične ma nasleduje.“ (Marek 8:34) Keď prijmeme toto pozvanie, musíme byť pripravení robiť to „ustavične“; nie však preto, že sebazapieranie je nejakou zvláštnou zásluhou, ale preto, že jedna chvíľková nerozvážnosť, jedna chyba v úsudku môže zmariť všetko, čo bolo postavené, ba môže ohroziť i naše večné blaho. Duchovný pokrok sa dosahuje zvyčajne dosť pomaly, ale ako rýchlo môže byť zmarený, ak nie sme neustále na stráži!
15 Navyše Pavol zdôrazňoval, že musíme prejavovať sebaovládanie „vo všetkom“, to znamená, že to musíme robiť dôsledne vo všetkých oblastiach života. Je to rozumné, pretože ak si bude cvičenec príliš hovieť alebo žiť prostopašne, načo mu bude všetka telesná námaha a únava, ktorú znáša? Podobne aj my musíme v našich pretekoch o život prejavovať sebaovládanie vo všetkom. Človek sa môže ovládať v takých veciach, ako je opilstvo a smilstvo, ale hodnota toho klesá, ak je povýšenecký a hádavý. A čo je to platné, ak je k iným trpezlivý a milý, ale vo svojom súkromnom živote skrýva nejaký tajný hriech? Aby sme zo sebaovládania mali plný úžitok, musíme ho prejavovať „vo všetkom“. — Porovnaj Jakuba 2:10, 11.
Bežte spôsobom, ktorý „nie je neistý“
16. Čo znamená bežať spôsobom, ktorý „nie je neistý“?
16 Pavol si uvedomoval, že v pretekoch o život je k úspechu potrebné intenzívne úsilie, a preto ďalej povedal: „Teda spôsob, ktorým bežím, nie je neistý; svojimi údermi mierim tak, aby som nebil do vzduchu.“ (1. Korinťanom 9:26) Slovo „neistý“ doslova znamená „nezrejmý“ (Kingdom Interlinear, Medziriadkový preklad Kráľovstva), „nepozorovaný, neoznačený“ (Lange’s Commentary). Teda bežať spôsobom, ktorý „nie je neistý“, znamená, že každému pozorovateľovi by malo byť jasné, kam bežec mieri. The Anchor Bible to prekladá „nie kľukato“. Ak si videl stopy, ktoré sa kľukatia hore-dole po pláži, občas sa točia, ba niekedy sa vracajú späť, sotva by si si myslel, že ten človek vôbec bežal, tým menej, že by vedel, kam má namierené. Ale ak by si videl stopy, ktoré vytvárajú dlhú, priamu líniu, idú jedna za druhou v rovnakých vzdialenostiach, dospel by si k záveru, že stopy patria niekomu, kto presne vie, kam ide.
17. a) Ako Pavol ukázal, že beží spôsobom, ktorý „nie je neistý“? b) Ako v tom môžeme Pavla napodobňovať?
17 Pavlov život jasne ukazuje, že bežal spôsobom, ktorý „nie je neistý“. Mohol predložiť veľa dokladov na dôkaz, že je kresťanský služobník a apoštol. Mal iba jeden cieľ, a celý svoj život sa veľmi namáhal, aby ho dosiahol. Nikdy nebol od neho odvedený preč slávou, mocou, bohatstvom či pohodlím, hoci azda mohol čokoľvek z toho dosiahnuť. (Skutky 20:24; 1. Korinťanom 9:2; 2. Korinťanom 3:2, 3; Filipanom 3:8, 13, 14) Keď sa pozrieš späť na svoj spôsob života, akú dráhu vidíš? Priamu čiaru s jasným smerom, alebo čiaru, ktorá bezcieľne blúdi? Svedčí niečo o tom, že bojuješ v pretekoch o život? Pamätaj, že nie sme v týchto pretekoch preto, aby sme sa ich iba formálne zúčastnili, ale aby sme sa dostali na cieľovú čiaru.
18. a) Čo by sme u seba mohli prirovnať k ‚bitiu do vzduchu‘? b) Prečo je to nebezpečný spôsob konania?
18 Pavol uviedol prirovnanie k ďalšej športovej disciplíne a povedal: „Svojimi údermi mierim tak, aby som nebil do vzduchu.“ (1. Korinťanom 9:26b) V našom zápase o život máme veľa nepriateľov vrátane Satana, sveta a našej vlastnej nedokonalosti. Musíme byť schopní, tak ako staroveký boxer, zraziť ich správne mierenými údermi. Našťastie nás Boh Jehova cvičí a pomáha nám v tomto boji. Dáva nám pokyny vo svojom Slove, v publikáciách založených na Biblii, ako aj na kresťanských zhromaždeniach. No ak čítame Bibliu a tieto publikácie a ak chodíme na zhromaždenia, ale neuplatňujeme v praxi to, čo sa učíme, či nemrháme svojím úsilím a ‚nebijeme do vzduchu‘? Takýmto konaním sa dostávame do veľmi nebezpečnej situácie. Myslíme si, že bojujeme, a tak nadobúdame falošný pocit bezpečia, ale svojich nepriateľov neporážame. Preto učeník Jakub upozorňoval: „Staňte sa tými, ktorí uplatňujú slovo, a nie iba poslucháčmi, ktorí sa klamú falošným uvažovaním.“ Tak ako ‚bitie do vzduchu‘ nezneškodní našich nepriateľov, ani to, že budeme „iba poslucháčmi“, nezabezpečí, že budeme konať Božiu vôľu. — Jakub 1:22; 1. Samuelova 15:22; Matúš 7:24, 25.
19. Ako sa môžeme postarať o to, že sa nestaneme nejako neschválenými?
19 Napokon nám Pavol povedal svoje tajomstvo úspechu: „Bijem svoje telo a vediem ho ako otroka, aby som sa potom, keď som zvestoval iným, sám nejako nestal neschváleným.“ (1. Korinťanom 9:27) Podobne ako Pavol, aj my musíme ovládnuť svoje nedokonalé telo, namiesto toho, že by sme dovolili, aby ono ovládalo nás. Musíme vykoreniť telesné sklony, túžby a žiadosti. (Rimanom 8:5–8; Jakub 1:14, 15) Môže to byť bolestivé, keďže slovo preložené ako „bijem“ doslova znamená ‚udrieť pod oko‘ (Kingdom Interlinear). No či nie je lepšie zniesť akoby modrinu pod okom a žiť, než oddať sa žiadostiam padlého tela a zomrieť? — Porovnaj Matúša 5:28, 29; 18:9; 1. Jána 2:15–17.
20. Prečo je teraz obzvlášť naliehavé skúmať, ako bežíme v pretekoch o život?
20 Dnes sa približujeme k cieľovej čiare pretekov. Čas odovzdávania cien je blízko. Pre pomazaných kresťanov je to ‚cena Božieho povolania hore prostredníctvom Krista Ježiša‘. (Filipanom 3:14) Pre ľudí z veľkého zástupu je to večný život v pozemskom raji. Keď ide o tak veľa, buďme rozhodnutí, tak ako bol apoštol Pavol, že sa ‚nestaneme nejako neschválení‘. Kiež si každý z nás zoberie k srdcu tento príkaz: „Bežte tak, aby ste ju dosiahli.“ — 1. Korinťanom 9:24, 27.
Spomínaš si?
◻ Prečo je výstižné prirovnať kresťanov život k pretekom?
◻ Čím sa líšia preteky o život od pretekov v behu?
◻ Prečo musíme ustavične prejavovať sebaovládanie „vo všetkom“?
◻ Ako človek beží spôsobom, ktorý „nie je neistý“?
◻ Prečo je nebezpečné iba ‚biť do vzduchu‘?
[Obrázok na strane 16]
Víťazov veniec, tak ako aj sláva a česť, zvädne