Zhromažďovanie „žiaducich vecí“ v Poľsku

O POĽSKU sa hovorí, že je katolíckou krajinou. Podľa oficiálnych štatistík patrí ku katolíckej cirkvi 93 percent obyvateľstva. No nedávne politické a sociálne zmeny, ku ktorým tam došlo, mali na ľudí a na ich náboženský život značný vplyv. Prieskumy naznačujú, že za činných katolíkov sa považuje len asi 50 percent opýtaných.

V máji 1989 boli Jehovovi svedkovia v Poľsku zákonne uznaní ako náboženská organizácia. Odvtedy sa k ich radom pripojilo asi 11 000 nových zvestovateľov dobrého posolstva o Kráľovstve. Teraz je vyše 106 000 zvestovateľov Kráľovstva spojených s viac ako 1 300 zbormi a na slávnosti na pamiatku Kristovej smrti sa v roku 1991 zúčastnilo 200 422 osôb. A tak v Poľsku prebieha predpovedané zhromažďovanie ‚žiaducich vecí národov‘. (Haggeus 2:7) Nedávno sa v Poľsku konali medzinárodné zjazdy Jehovových svedkov, ktoré mali veľkú publicitu. Ale postup diela zhromažďovania v tejto krajine je zrejmý najmä pri pohľade do niektorých menších miest.

Priekopníci otvárajú cestu

Sztum je mesto s asi 10 000 obyvateľmi, ležiace neďaleko miesta, kde sa rieka Vistula vlieva do Baltického mora. Čo sa týka zvestovateľského diela, toto mesto bolo dlho považované za ťažké územie. V roku 1987 bolo v tejto oblasti len osem zvestovateľov. Situácia sa však začala meniť, keď prišli priekopníci čiže zvestovatelia Kráľovstva celým časom. Na piatom zhromaždení, ktoré sa konalo v kine, sa zúčastnilo 100 záujemcov! Po dvoch rokoch horlivého úsilia bol vytvorený zbor. Deväťdesiat zvestovateľov má teraz vlastnú sálu Kráľovstva a ich zhromaždenia pravidelne navštevuje 150 osôb.

Ako sa očakávalo, čoskoro vznikol odpor zo strany katolíckej cirkvi. Istá mníška — „odborníčka“ — mala o svedkoch niekoľko hanlivých prejavov, pri ktorých ich obvinila z vyučovania falošných náuk. Ale ako sa často stáva, vrátilo sa to ako bumerang. Jej kázanie iba spôsobilo, že ľudia chceli zistiť, aké sú skutočnosti. Mnohí z nich spoznali pravdu a teraz sú pravidelnými piekopníkmi. Hovoria: ‚Keď sme spoznávali pravdu, mysleli sme si, že každý, kto sa chce stať svedkom, musí byť ako jeho učiteľ, čo znamenalo stať sa priekopníkom.‘ A tak priekopnícky duch preniká do celého zboru.

Výsledkom je, že sa v tejto oblasti vedie asi 180 domácich biblických štúdií. Pomocou knihy Môžeš žiť navždy v pozemskom raji sa niektorí dokonca naučili čítať. Súčasne sa učia pravdu. So skupinou miestnych väzňov sa vedú pravidelné desaťminútové biblické štúdiá, keď väzni vychádzajú von čistiť ulice. Jeden z nich bránil istú svedkyňu, keď ju jedna žena, ktorá šla okolo, začala urážať. Pribehol k sestre, vzal jej z rúk knihu Žiť navždy, podržal ju pred ženou, ktorá urážala sestru, a spýtal sa jej: „Neviete čítať? Čo je tu napísané? Môžeš žiť navždy v pozemskom raji! Počuli ste niekedy také niečo? Pre všetko na svete, prečo urážate Boha a jeho ctiteľov?“

O čom sa v meste hovorí

Kruszwica, kedysi slávne poľské mesto, je katolíckou pevnosťou. Až do polovice roku 1990 tu bolo medzi 9 300 obyvateľmi len niekoľko svedkov. Ale Jehova bohato požehnal úsilie zvestovateľov Kráľovstva.

Stále viac ľudí, najmä mladých, všímajúc si pokrytectvo svojich duchovných vodcov, sa obracia o odpovede na svedkov. Za veľmi krátky čas sa zaviedlo 20 domácich biblických štúdií. Farár predniesol o Jehovových svedkoch niekoľko zlomyseľných kázní, ale úprimných ľudí to neodradilo od toho, aby navštevovali ich zhromaždenia. Svedkovia sa stali hlavnou témou rozhovorov v obchodoch a parkoch, ba aj v kostole. O pol roka boli vytvorené dve veľké skupiny štúdia knihy. V Kruszwici je teraz veľmi činný zbor s asi 35 ctiteľmi Jehovu. Vedú 75 domácich biblických štúdií a horlivo privádzajú „žiaduce veci“, ktoré boli kedysi držané v zajatí falošného náboženstva.

Bol medzi nimi aj 23-ročný Bogdan zo silne katolíckej rodiny. Spomína: „Pil som, fajčil som a žil som nemravným životom. Bol som známy ako punk a anarchista a zdalo sa, že to nikoho nezaujíma. No keď som začal študovať Bibliu, moja matka sa vyhrážala, že sa otrávi. Nebol som schopný vydržať taký tlak, a tak som so svedkami prerušil všetky kontakty. Neskôr, s láskavou pomocou zvláštnych priekopníkov, som bol schopný oslobodiť sa od všetkých zlých zvykov. Po krste v roku 1991 na oblastnom zjazde ‚Ľud milujúci slobodu‘ som si za svoj životný cieľ zvolil službu celým časom a odvtedy som pomocným priekopníkom.“

Dvadsaťjedenročný Sławomir bol zapletený do špiritizmu a satanizmu; zavrhol to však hneď, ako zistil, že Biblia také činnosti odsudzuje. „Ale Satan bol vytrvalý,“ hovorí. „Raz v noci začal hrať gramofón bez toho, že by bol zapnutý, a ja som počul satanskú hudbu, hoci som odstránil z domu všetko, čo súviselo s uctievaním Diabla. Modlil som sa k Jehovovi a on mi pomohol znova získať duchovnú rovnováhu. Jeden psychiater, s ktorým som sa na naliehanie rodičov radieval, uznal, že môj stav sa radikálne zlepšil, a urobil záver, že som zdravý. Na moju zdravotnú kartu napísal: ‚Vyliečený Jehovovými svedkami.‘“

Vzdorovať duchu sveta

Juhozápadne od Kruszwice sa nachádza Środa Śląska. „Žiaduce veci“ sa objavujú aj v tomto malom meste s asi 9 000 obyvateľmi. Pred štyrmi rokmi tu žila len jedna naša duchovná sestra. Teraz však počet zvestovateľov Kráľovstva vzrástol na 47. Mnohí svedkovia boli kedysi v osídlach špiritizmu, návyku na drogy a nemravnosti. Sú presvedčení, že to bolo vo veľkej miere spôsobené duchovným vákuom v cirkvi, ktorá dokáže ľudí len duchovne odsúdiť, a nie im pomôcť. Svedkovia ponúkajú ľudom skutočnú pomoc.

Mladí v zbore si urobili školu svojím osobným obvodom pre zvestovateľské dielo. „Spolužiaci mi často vravia: ‚Márniš svoju mladosť,‘“ hovorí osemnásťročná Kasia. „Ale ja som sa vyhla mnohým problémom a môj život nadobudol zmysel. V škole vediem niekoľko biblických štúdií a nezanedbávam ani domáce úlohy a osobné štúdium. Dievčatá, ktoré hovoria, že ‚márnim svoju mladosť‘, sú už matkami a zápasia s mnohými problémami.“

Publikácie Strážnej veže sa stali v miestnych školách veľmi populárnymi. Napríklad jedna učiteľka poľštiny povedala svojim študentom, aby si všímali jednoduchý jazyk nášho časopisu Prebuďte sa! ako vzoru pre písomné práce. Pomocnej priekopníčke Ewe sa ako veľmi užitočná osvedčuje brožúra Jehovovi svedkovia a škola. „Naozaj si veľmi vážim túto publikáciu. Moji učitelia sú s ňou veľmi dobre oboznámení. Nikdy som nemala žiadne problémy, keď som potrebovala byť ospravedlnená z vyučovania, aby som mohla navštíviť veľké zjazdy.“ Takýto pekný postoj zo strany mladých ľudí rozradostňuje Jehovovo srdce. — Príslovia 27:11.

Zatvrdilí trestanci sa zmenili

Na východ od Środy Śląskej sa nachádza Strzelce Opolskie, kde sú dve väznice. Jedna z nich — s mimoriadnymi bezpečnostnými opatreniami — je pre nenapraviteľných priestupníkov zákona. Svedkovia pravidelne navštevujú tieto dve trestnice, aby priniesli pravdu väzňom, z ktorých mnohí boli aj zajatcami Veľkého Babylonu, svetovej ríše falošného náboženstva. — Zjavenie 18:1–5.

Svedkovia študujú Bibliu s jednotlivými väzňami i s malými skupinami väzňov. Niektorí z nich sú už pokrstení. Hoci si musia odpykať trest, aktívne zvestujú dobré posolstvo iným väzňom. Jeden väzeň, ktorý sa pripravuje na krst, urobil také pozoruhodné zmeny, že vedenie väznice mu povolilo chodiť raz do týždňa domov. Iní napísali svojim rodinám, že sú rozhodnutí opustiť väznicu nie ako zločinci, ale ako Jehovovi svedkovia.

Náčelník jednej väznice sa sťažoval, že katolícki kňazi síce prichádzali, ale nič nedosiahli. Opýtal sa svedkov: „Čím to je, že dokážete zmeniť a napraviť týchto ľudí?“ Jeden list väzňa, ktorý napísal svojej rodine, odpovedá: „Tu, vo väzení, mi Jehovovi svedkovia povedali o Božom nádhernom sľube, ktorý sa týka novej vlády, Jehovovho Kráľovstva, ktoré čoskoro zavládne nad zemou. Tu som mal čas rozobrať svoj predchádzajúci spôsob života vo svetle Biblie. Dospel som k trpkému záveru, a preto som naplnený silnou túžbou stať sa slobodným človekom a byť poddaným Božieho Kráľovstva. Dnes som pokrsteným svedkom Jehovu.“

V inej väznici si mnohí odpykávajú 25-ročné tresty za vraždu. S 12 mužmi sa vedie pravidelné biblické štúdium. Jeden z nich oddal svoj život Jehovovi a bol pokrstený a ďalší sa chystajú urobiť tento krok. Náčelník väznice vyjadril ocenenie za dobré výsledky vzdelávacích metód, ktoré používajú Jehovovi svedkovia, slovami: „Nemám tu 12 trestancov. Mám ich 600. Prosím, pomôžte mi napraviť ich. Dám vám všetko, čo potrebujete, ale prosím vás, pripravte si program. Postarajte sa o nich!“

A bratia urobili presne tak. Predviedli biblický program, ktorý sa zaoberal zmyslom života, nádejou do budúcnosti a tým, aké dôležité je vzdať sa nesprávneho konania. Porozprávali tiež skúsenosti bývalého väzňa, ktorý sa stal Jehovovým svedkom a po čase bol menovaný za zborového staršieho. Svedkovia tiež uviedli najdôležitejšie časti životných príbehov dvoch ľudí, ktorí prijali pravdu. Jeden bol zlodejom diamantov a druhý zneužíval drogy.a Dvadsať prítomných väzňov považovalo program za veľmi zaujímavý a malo veľa otázok; niektorí dokonca požiadali o biblické štúdium.

Skúška viery a vytrvalosti

Lubaczów je malé mesto s 12 000 obyvateľmi, nachádzajúce sa neďaleko hraníc s Ukrajinou. Dielo zvestovania dobrého posolstva sa tu zintenzívnilo v roku 1988, keď sa sem presťahovali priekopníci, aby pomohli dvanástim miestnym zvestovateľom. Teraz je tu 72 činných zvestovateľov Kráľovstva a Pamätnú slávnosť v novopostavenej sále Kráľovstva navštívilo v roku 1991 150 osôb.

V júni roku 1991 navštívil Lubaczów pápež Ján Pavol II. Ale tým sa neurobilo nič pre to, aby bola medzi ľuďmi podporená pravá viera. Mnohých ľudí trápia pochybnosti a otázky o zmysle života a nádeji do budúcnosti. Keď nemôžu dostať uspokojivé odpovede od duchovenstva, obracajú sa na Jehovových svedkov. Hoci títo ľudia majú možno spočiatku výčitky svedomia, že opúšťajú svoje náboženstvo, biblická pravda, ktorú spoznávajú, im pomáha vidieť, že sa rozhodli správne.

Typická je skúsenosť Honoraty, teraz pravidelnej priekopníčky. Asi pred rokom sa pri spovedi opýtala kňaza, aké je Božie meno. „Boh je láska — to je jeho najkrajšie meno,“ odpovedal kňaz. Po chvíli dodal: „Ste ako vedro krištáľovočistej vody, do ktorej niekto kvapol atrament. Účinky sú nezvratné.“ Takto dostala svoju odpoveď. „Vtedy som sa rozhodla, že sa stanem Jehovovou svedkyňou,“ hovorí Honorata. „To je tiež nezvratné.“

Takmer každý, kto v Lubaczówe spoznal pravdu, musel znášať silný, ba až fanatický odpor. Ale to ich neodradilo od toho, aby sa chopili biblickej pravdy a zaujali postoj pre Jehovu.

Elżbieta rozpráva: „Najprv ma rodičia doma zbili. Potom moja rodina vtrhla do sály Kráľovstva... Vzali ma domov a začali ‚uplatňovať právo‘ sukovicou. Bola som zbitá a dokopaná od hlavy po päty iba preto, že som sa stretávala so svedkami. Zbili ma tak veľmi, že som potrebovala okamžité lekárske ošetrenie a bola som poslaná do nemocnice. Jehova mi pomohol a zotavila som sa. Rodina ma zavrhla. Keď som sa o tom zmienila kňazovi, bagatelizoval to povediac: ‚Prišli ste sa sťažovať pre pár pohlavkov?‘“

Ďalšia sestra spomína: „Každý rok som chodievala do Częstochowej, aby som po kolenách prešla Krížovú cestu, čo som pokladala za povinnosť každého úprimného katolíka. Ešte stále mám na kolenách jazvy.“ Keď mala 18 rokov, spoznala pravdu a povedala kňazovi a svojej rodine, že do cirkvi sa už nevráti. Kruto ju zbili, „tak veľmi, že som mala otras mozgu“, rozpráva. „Ale v nemocnici som sa tak zotavila, že som mohla navštíviť oblastný zjazd ‚Ľud milujúci slobodu‘. Plakala som od radosti, keď som u týchto ľudí videla pravú jednotu a lásku bez fanatizmu — to, čo som v Częstochowej nikdy nezažila. Aká som šťastná, že som pocítila Jehovovu dobrotu a naučila som sa mu dôverovať.“ Jehova posilňuje a podopiera tých, ktorí naňho uvrhnú svoje bremená. — Žalm 55:22.

Mnoho zajatcov Veľkého Babylona v tejto katolíckej krajine, takisto ako aj inde, teraz dbá na volanie, aby ‚z neho vyšli‘. Ak je to Jehovova vôľa, jeho nebojácny ľud bude pokračovať v zhromažďovaní ešte ďalších „žiaducich vecí“, ktoré sú rozptýlené po celom Poľsku. Určite ešte mnohí odpovedia na volanie: „‚Príď!‘ A každý, kto je smädný, nech príde; každý, kto si praje, nech si vezme zadarmo vodu života.“ — Zjavenie 18:4; 22:17.

[Poznámka pod čiarou]

[Mapa na strane 24]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

POĽSKO

Sztum

Kruszwica

Poznaň

Varšava

Środa Śląska

Częstochowa

Strzelce Opolskie

Lubaczów

[Obrázok na strane 26]

Zvestovanie posolstva o Kráľovstve v Kruszwici v Poľsku