Obrázky zo Zasľúbenej krajiny

Geraza — tam sa stretol Žid s Grékom

APOŠTOL Pavol napísal, že medzi pravým Abrahámovým semenom „niet Žida ani Gréka“. (Galaťanom 3:26–29) Skutočne, či Boh niekoho prijme, alebo nie, nezávisí od národnosti alebo kultúry.

Zdá sa, že tieto slová mohli byť vhodné pre kresťanov, ktorí boli rozptýlení po rímskych provinciách, ako bola napríklad Galácia, kde žili Židia, Gréci, Rimania a miestni obyvatelia. Ale ako to bolo v častiach samotného Izraela, napríklad v Gileáde?

Táto náhorná plošina leží východne od Jordána, medzi Soľným (Mŕtvym) morom a Galilejským morom. Asi v strede tejto úrodnej náhornej plošiny sa do Jordána vlieva rieka Jabbok. Na obrázku hore sú pôsobivé zrúcaniny Gerazy, teraz zvanej Džeraš, ktoré sa nachádzajú neďaleko horného Jabboka.

Cez Gileád prechádzala staroveká obchodná cesta zo severu na juh nazývaná „kráľova cesta“. Keď Jakob a jeho rodina odišli z Háranu, išli zrejme touto cestou k Jabboku. Neďaleko miesta, kde bola neskôr postavená Geraza, zápasil Jakob s anjelom a stretol Ezaua. (1. Mojžišova 31:17–25, 45–47; 32:22–30; 33:1–17) Neskôr išli Izraeliti z juhu po kráľovej ceste, keď mali namierené do Zasľúbenej krajiny. Dva a pol kmeňa sa usadilo pozdĺž tejto obchodnej cesty severne a južne od Jabboka. — 4. Mojžišova 20:17; 5. Mojžišova 2:26, 27.

Dostali sa aj Gréci do tejto oblasti, a keď áno, ako? Dostali sa, keď túto oblasť dobyl Alexander Veľký. Podľa tradície založil Gerazu pre veteránov svojej armády. Grécky vplyv sa postupne rozšíril. Desať miest-kolónií východne od Jordána a Galilejského mora vytvorilo konfederáciu známu ako Dekapolis. Možno ste si všimli toto pomenovanie v Biblii, ktorá podáva správu, že ‚veľké zástupy nasledovali [Ježiša] z Galiley a Dekapolisu a Jeruzalema a Judey a z druhej strany Jordána‘. Geraza bola jedným z miest Dekapolisu. — Matúš 4:25.

‚Súčasťou Alexandrovho plánu bolo priviesť grécky ľud do všetkých častí ríše. Veľké množstvo helénskeho obyvateľstva prišlo najmä do Dolnej Sýrie [vrátane Dekapolisu], ako jedného zo strategických centier. Dodnes sa žiadna časť východného sveta nemôže preukázať takým množstvom a takými pozoruhodnými gréckymi zrúcaninami ako krajina východne od Jordána. V gréckych mestách bolo na prvý pohľad vidno, že tam boli úplne zavedené grécke inštitúcie a zvyky — boli tam majestátne chrámy gréckych bohov a bohýň, telocvične, verejné kúpele, výročné slávnosti hier a v mnohých prípadoch filozofické školy a akadémie.‘ — Publikácia Hellenism od Normana Bentwicha.

Ak navštívite zrúcaniny Gerazy, nájdete o tom rozsiahly dôkaz. Neďaleko južného vchodu je kruhové fórum čiže verejné trhovisko, ktoré vidno na fotografii. Pravdepodobne užasnete nad kúpeľmi, chrámami, divadlami a verejnými budovami, z ktorých mnohé sú pospájané vydláždenými ulicami lemovanými stĺpmi. Za mestom môžete vidieť míľniky alebo označenia pozdĺž starovekej cesty, ktorá spájala Gerazu s ďalšími mestami Dekapolisu a s prístavmi Stredozemného mora.

Helénske črty pretrvávali dokonca aj potom, čo v roku 63 pred n. l. zabrali Gerazu Rimania. Viete si predstaviť, ako mohli tieto črty vplývať na Židov žijúcich v Geraze a okolí. Kniha Hellenism poznamenáva: „Postupne, ale isto, sa Židia začali zžívať s náboženskými myšlienkami ľudí, ktorí žili okolo nich, a začali sa na Písma pozerať pod vplyvom týchto myšlienok.“

Hoci Ježiš možno nezvestoval v tomto meste, vstúpil do oblasti Gerazy, ktorá siahala možno až po Galilejské more. V tejto oblasti vyhnal z istého muža démonov a dovolil im, aby vstúpili do stáda svíň. (Marek 5:1–17) Jeho prví učeníci pravdepodobne zvestovali Židom v mestách Dekapolisu a po roku 36 n. l. sa o dobré posolstvo mohli podeliť aj s Grékmi v Geraze. Bez ohľadu na to, či človek, ktorý prijal kresťanskú vieru, predtým prísne zachovával judaizmus, alebo či bol helenizovaný Žid alebo bol Grék, pravý Boh ho mohol prijať ako časť duchovného Abrahámovho semena.

[Mapa na strane 24]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Dion

Geraza (Jaraš)

Filadelfia (Rabba)

Kráľovská cesta

Soľné more

Jeruzalem

Jordán

Jabbok

Pella

Skytopolis (Bet-šean)

Gadara

Galilejské more

[Prameň ilustrácie]

Podľa mapy s autorskými právami spoločnosti Pictorial Archive (Near Eastern History) Est. and Survey of Israel.

[Obrázok na strane 24]

Fotografia hore je vo zväčšenom vyhotovení v Kalendári Jehovových svedkov 1992.

[Prameň ilustrácie]

Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.

[Prameň ilustrácie na strane 25]

Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.