Prečo je toľko beznádeje?
NÁDEJ na lepší život — konečne sa splnila! Mnoho ľudí žijúcich v bývalom Východnom Nemecku tomu verilo, keď v novembri 1989 padol Berlínsky múr. No o niečo viac ako po roku sa sťažovali, že „našli drsný svet kapitalistickej demokracie, s ktorým je ťažšie sa vyrovnať než so životom za Berlínskym múrom“. K čomu to viedlo? K rozčarovaniu a vzrastajúcej beznádeji.
Násilie v rodine alebo v nejakej spoločnosti môže ľudí prinútiť, aby opustili domov a hľadali bezpečie; ale len málo ľudí ho nachádza. Niektorí môžu dokonca skončiť medzi bezdomovcami bývajúcimi na uliciach miest. V niektorých krajinách veľa takýchto ľudí napokon prežíva zložité postupy byrokracie. Nemôžu nájsť zamestnanie, pretože nemajú bydlisko; a bývanie si nemôžu dovoliť, pretože nemajú prácu. Štátne úrady sociálnej starostlivosti sa snažia pomôcť, ale riešenie týchto problémov si vyžaduje čas. A tak prichádza sklamanie a beznádej.
Mnohé ženy vedie beznádej ku skutočne zúfalým krokom. V správe Ženy a zločinnosť v deväťdesiatych rokoch lektorka práva dr. Susan Edwardsová vysvetľuje: „Zapojenie mladších žien [do prostitúcie] je priamy dôsledok hospodárskej núdze, a nie nedostatku sebadisciplíny či nedostatočného rodinného zázemia.“ Podobne aj mladí muži, ktorí odchádzajú z domu za prácou, často žiadnu nenájdu. Niektorí v beznádeji skončia ako ‚predajní chlapci‘, dávajúci k dispozícii svoje telo homosexuálom za stravu a strechu nad hlavou, a tak sa stávajú figúrkami v rukách skazených gangov neresti.
Tvrdá politická realita, násilie, ekonomické problémy — to všetko môže vyvolať rôznu mieru beznádeje. Imúnni nie sú ani ľudia s vysokokvalifikovanou prácou, ktorí, zatiaľ čo sa vyrovnávajú s narastajúcimi finančnými problémami, usilujú sa udržať si prepychový spôsob života. K čomu to vedie? „Samotný útlak môže spôsobiť, že múdry koná pomätene,“ povedal kedysi kráľ Šalamún!a (Kazateľ 7:7) Skutočne, beznádej vedie stále viac ľudí k najkrajnejšiemu riešeniu — k samovražde.
Najkrajnejšie riešenie
Veľký počet prípadov samovrážd medzi mladými ukazuje, že aj oni sú postihnutí beznádejou. Istá britská novinárka sa spýtala: „Čo sa deje v dnešnej dobe, čo spôsobuje, že toľkí mladí ľudia sú zúfalí?“ V jednej štúdii zameranej na deti vo veku od osem do šestnásť rokov, ktoré boli prijaté do nemocnice po pokuse otráviť sa, dr. Eric Taylor z londýnskeho Psychiatrického ústavu podáva správu: „Zarážajúce bolo, koľko detí je beznádejne zúfalých.“ Podľa odhadu Británia zaznamenáva každý rok 100 000 prípadov úmyselného užitia jedu, ktoré sa síce nekončia smrťou, ale vyjadrujú zúfalé volanie o pomoc.
Jedna britská charitatívna organizácia začala kampaň, ktorá spočívala v súcitnom počúvaní zúfalých ľudí. Jej poradcovia tvrdili, že týmto spôsobom ponúkajú „vybrať si inú možnosť než smrť“. Pripúšťajú však, že nie sú schopní vyriešiť problémy, ktoré privádzajú ľudí do beznádeje.
Počet samovrážd je odrazom „miery odcudzenia a nedostatku sociálnej súdržnosti v spoločnosti“, uvádzajú noviny The Sunday Correspondent. Prečo je dnes toľko samovrážd? Noviny uvádzajú „bezdomovstvo, vzrastajúcu konzumáciu alkoholických nápojov, hrozbu aidsu a pocit stiesnenosti v nemocniciach pre duševne postihnutých“ ako činitele, ktoré privádzajú jednotlivcov do takej hlbokej beznádeje, že za jediné riešenie svojich problémov považujú: vziať si život.
Existuje nejaká nádej na odstránenie beznádeje? Áno! „Vzpriamte sa a zodvihnite hlavy,“ je Ježišovo povzbudzujúce zvolanie. (Lukáš 21:28) Čo tým myslel? Aká nádej existuje?
[Poznámka pod čiarou]
a Podľa Teologického slovníka Starého zákona, ktorý vydali Harris, Archer a Waltke, v pôvodnom jazyku sa koreň slova preloženého ako „útlak“ vzťahuje na „zaťaženie, udupanie a rozdrvenie tých, čo majú nižšie postavenie“.