Boj španielskej Biblie o prežitie

JEDNÉHO októbrového dňa roku 1559 sa vo Valladolide, meste na severe Španielska, zhromaždilo asi 200 000 španielskych katolíkov. Atrakciou bola verejná poprava, pri ktorej boli „dve obete zaživa upálené a desať ich bolo uškrtených“. Boli to „kacíri“.

Nad touto udalosťou mal dohľad sám Filip II., obľúbený mladý kráľ. Keď jeden odsúdený muž žiadal o milosť, kráľ odpovedal: „Ak by môj vlastný syn bol takým podliakom ako ty, sám by som nanosil otepy dreva, aby bol upálený.“ Akého zločinu sa dopustil tento nešťastník? Čítal si Bibliu.

V tom istom čase sa aparát katolíckej inkvizície činil aj v andalúzskom meste Seville. Skupina mníchov v kláštore San Isidro del Campo práve dostala tajnú zásielku Biblií v španielčine. Neprezradia ich udavači? Niektorí si uvedomili, že sú v smrteľnom nebezpečenstve, a ušli z krajiny. Ale 40 z tých, ktorí zostali, mali menej šťastia a boli upálení na hranici. Medzi nimi bol aj muž, ktorý Biblie do krajiny prepašoval. V šestnástom storočí bolo Španielsko pre čitateľov Biblie nebezpečným miestom — iba málo z nich uniklo chápadlám inkvizície.

Medzi tým malým počtom bol aj bývalý mních Casiodoro de Reina (žil asi v rokoch 1520–1594). Utiekol do Londýna, ale ani tam nemohol nájsť bezpečie. Inkvizícia vypísala na jeho hlavu odmenu a španielsky vyslanec pri anglickom dvore kul úkladné plány, aby ho za každú cenu dostal späť na územie ovládané Španielskom. Zakrátko ho falošné obvinenia z cudzoložstva a homosexuality donútili opustiť Anglicko.

So skromnými prostriedkami a stále rastúcou rodinou, ktorú musel živiť, našiel najprv útočište vo Frankfurte. Neskôr ho hľadanie náboženského azylu zaviedlo do Francúzska, Holandska a nakoniec do Švajčiarska. Po celý ten čas však tvrdo pracoval. ‚Okrem času, keď som bol chorý alebo som cestoval... nepustil som pero z ruky,‘ povedal. Mnoho rokov strávil prekladaním Biblie do španielčiny. Tlač Reinovej Biblie v počte 2 600 kusov napokon začala vo Švajčiarsku roku 1568 a bola dokončená v roku 1569. Jedným vynikajúcim rysom Reinovho prekladu bolo to, že pre tetragramaton, štyri hebrejské písmená Božieho osobného mena, použil Iehoua (Jehová), a nie Señor.

Španielska Biblia v procese vzniku

Je paradoxné, že v čase, keď sa vďaka vynálezu tlačiarenského lisu Biblie rýchlo šírili po Európe, v Španielsku sa stávali zriedkavosťou. Ale nebolo to tak vždy. Po stáročia bola Biblia v Španielsku najrozširovanejšou knihou. Rukou písané kópie boli dostupné v latinčine a počas niekoľko storočí dokonca aj v gótskom jazyku. Jeden historik uviedol, že počas stredoveku „mala Biblia — ako zdroj inšpirácie a autority a ako vzor pre vieru a meradlo správania — význačnejšie postavenie v Španielsku ako v Nemecku či Anglicku“. Rozličné biblické historické príbehy, žaltáre (čiže žalmy), komentáre, mravoučné príbehy a podobné diela sa stali v tej dobe bestselermi.

Školení odpisovači starostlivo reprodukovali vynikajúce biblické rukopisy. Hoci vyhotovenie jedného prvotriedneho rukopisu zabralo dvadsiatim pisárom celý rok práce, do 15. storočia kolovalo v Španielsku mnoho latinských Biblií a tisíce komentárov k latinskej Biblii.

Okrem toho, keď sa začal vyvíjať španielsky jazyk, vzrástol záujem o Bibliu v tomto jazyku. Už v 12. storočí bola Biblia preložená do románskeho jazyka čiže ranej španielčiny, ktorou rozprávali prostí ľudia.

Krátke oživenie

Ale oživenie nemalo trvať dlho. Keď valdénci, lolardi a husiti použili Písma na obranu svojej viery, vyvolalo to rýchlu a násilnú reakciu. Katolícke vrchnosti sa pozerali na čítanie Biblie s podozrením a rané preklady do bežných jazykov boli otvorene odsúdené.

Katolícky koncil v Toulouse (Francúzsko), ktorý sa konal roku 1229, vydal vyhlásenie: „Zakazujeme, aby nejaký laik vlastnil knihy Starého alebo Nového zákona preložené do bežne používaného jazyka. Ak si to nejaký zbožný človek želá, môže mať žaltár alebo breviár [knihu piesní a modlitieb]... ale v žiadnom prípade nesmie vlastniť vyššie uvedené knihy preložené do románskeho jazyka.“ O štyri roky dal Jakub I. Aragonský (kráľ nad veľkou oblasťou Pyrenejského polostrova) všetkým tým, ktorí vlastnili Bibliu v bežnom jazyku, osem dní na to, aby ju odovzdali miestnemu biskupovi na spálenie. Kto tak neurobil, či to bol duchovný, alebo laik, vystavoval sa podozreniu z kacírstva.

Napriek týmto zákazom — ktoré sa nie vždy prísne dodržiavali — sa mohli niektorí Španieli žijúci v neskoršom stredoveku pýšiť vlastníctvom Biblie v románskom jazyku. To však náhle skončilo, keď za vlády kráľovnej Izabely a kráľa Ferdinanda v roku 1478 bola ustanovená španielska inkvizícia. V roku 1492 bolo iba v meste Salamanca spálených 20 drahocenných rukopisov Biblie. Prežili iba tie románske biblické rukopisy, ktoré boli schované v osobných knižniciach kráľa a niekoľkých mocných šľachticov, ktorí boli mimo podozrenia.

V nasledujúcich dvoch storočiach bola v Španielsku okrem latinskej Vulgáty vydaná iba oficiálna katolícka Biblia — Komplutenský Polyglot, čo bola prvá niekoľkojazyčná Biblia; jej vydanie podporoval kardinál Cisneros. Bola nepochybne vedeckým dielom, nebola však určená pre obyčajného človeka. Bolo vydaných iba 600 výtlačkov a mohlo jej rozumieť len málo ľudí, pretože biblický text bol v hebrejčine, aramejčine, gréčtine a latinčine — nie v španielčine. Okrem toho bola premrštená aj jej cena. Stála tri zlaté dukáty (čo predstavovalo šesťmesačný plat obyčajného robotníka).

Španielska Biblia sa dostáva do ilegality

Začiatkom 16. storočia sa objavil španielsky „Tyndale“ v osobe Francisca de Enzinasa. Bol synom bohatého španielskeho statkára a začal prekladať Kresťanské grécke písma do španielčiny ešte v čase, keď bol mladým študentom. Neskôr nechal preklad vytlačiť v Holandsku a odvážne sa usiloval získať kráľovské povolenie na jeho rozširovanie v Španielsku. Španielsky cisár Karol I. bol v tom čase v Bruseli a Enzinas využil túto príležitosť, aby požiadal o kráľovský súhlas pre svoj plán.

Neobvyklý rozhovor medzi týmito dvoma mužmi prebiehal údajne takto: „Čo je to za knihu?“ spýtal sa cisár. Enzinas odpovedal: „Je to časť Svätých písiem, ktorá sa nazýva Nový zákon.“ „Kto je autorom tej knihy?“ znela otázka. „Svätý duch,“ odpovedal.

Cisár dal oprávnenie na vydanie, ale s jednou podmienkou — že to svojím schválením spečatí aj jeho osobný spovedník, ktorým bol jeden španielsky mních. Nanešťastie pre Enzinasa takýto súhlas neprichádzal a Enzinas bol onedlho uväznený inkvizíciou. Po dvoch rokoch sa mu podarilo ujsť.

O niekoľko rokov neskôr vyšlo v Benátkach v Taliansku revidované vydanie jeho prekladu; a bolo to práve toto vydanie Písiem, ktoré Julián Hernández tajne preniesol do Sevilly v Španielsku. Bol však chytený a po dvoch rokoch mučenia a väznenia popravený spolu s ďalšími bádateľmi Biblie.a

Na tridentskom koncile (1545–1563) katolícka cirkev znovu zopakovala svoje odsúdenie prekladov Biblie do jazykov ľudu. Vydala index zakázaných kníh, kde boli zahrnuté všetky preklady Biblie, ktoré boli urobené bez cirkevného schválenia. V praxi to znamenalo, že všetky Biblie v španielčine boli zákonom zakázané a už len vlastníctvo niektorého z nich mohlo skončiť vynesením rozsudku smrti nad jeho majiteľom.

Reinov preklad revidoval niekoľko rokov po jeho vydaní Cipriano de Valera, bývalý mních, ktorý takisto unikol pred hnevom inkvizície v Seville. Táto verzia bola vytlačená v Amsterdame roku 1602 a niekoľko výtlačkov bolo tajne prenesených do Španielska. Reinova Valerova Biblia je vo svojej pôvodnej verzii a v revidovaných verziách ešte stále najviac používaným prekladom medzi španielsky hovoriacimi protestantmi.

Stavidlá sa otvárajú

Napokon v roku 1782 tribunál inkvizície rozhodol, že Biblia môže byť vydávaná, pokiaľ obsahuje vysvetlivky o dejinách a článkoch viery. V roku 1790 Felipe Scio de San Miguel, katolícky biskup v Segovii, preložil Bibliu do španielčiny, pričom použil latinskú Vulgátu. Bola však žiaľ veľmi drahá — stála 1 300 reálov, čo bola v tej dobe odrádzajúca cena — a text bol taký nejasný, že jeden španielsky historik označil tento preklad za „veľmi nešťastný“.

O niekoľko rokov neskôr nariadil španielsky kráľ Fernando VII. Felixovi Torresovi Amatovi, biskupovi z Astorgy, aby urobil vylepšený preklad, založený taktiež na latinskej Vulgáte. Tento preklad vyšiel v roku 1823 a viacej sa rozšíril ako Sciov preklad. Keďže však nebol založený na pôvodnom hebrejskom a gréckom texte, mal obvyklé nedostatky, aké majú preklady robené z iného prekladu.

Napriek tomuto pokroku však cirkev a vládcovia krajiny ešte stále neboli presvedčení, že by obyčajný ľud mal čítať Písma. Keď George Borrow, zástupca Britskej a zahraničnej biblickej spoločnosti, požiadal v tridsiatych rokoch 19. storočia o povolenie tlačiť Biblie v španielčine, vládny minister Mendizábal mu povedal: „Môj pane, nie sú to Biblie, čo chceme, ale skôr pušky a pušný prach, aby sme potlačili rebelov, a predovšetkým chceme peniaze, aby sme mohli platiť vojsko.“ Borrow pokračoval v preklade Lukášovho evanjelia do jazyka španielskych cigánov a v roku 1837 bol za toto svoje úsilie uväznený!

Nakoniec však už nebolo možné tento príliv zadržať. V roku 1944 španielska cirkev vytlačila svoj prvý preklad Svätých písiem, ktorý bol založený na pôvodných jazykoch — bolo to asi 375 rokov po preklade Casiodora de Reinu. Tento preklad urobili katolícki učenci Nácar a Colunga. Potom v roku 1947 nasledoval preklad Bovera a Canteru. Odvtedy pokračuje záplava španielskych prekladov Biblie.

Víťazstvo je isté

Hoci španielska Biblia musela celé storočia bojovať o prežitie, nakoniec boj vyhrala. Veľké obete statočných prekladateľov, ako bol napríklad Reina, určite neboli márne. Koľkí z tých, čo si dnes kupujú Bibliu, si pomyslia na čas, keď bolo zakázané čo ju len vlastniť?

Dnes je Biblia v Španielsku i v španielsky hovoriacich krajinách bestselerom a je dostupných mnoho prekladov. Patrí k nim Versión Moderna (Moderný preklad, 1893), ktorý dôsledne používa Božie meno Jehová; Svätopavlovské vydanie Biblie (1964), ktoré používa v Hebrejských písmach meno Yavé; Nueva Biblia Española (Nová španielska Biblia, 1975), ktorá nanešťastie nepoužíva ani Jehová, ani Yavé; a Traducción del Nuevo Mundo (Preklad nového sveta, 1967), ktorý vydala Spoločnosť Strážna veža a používa meno Jehová.

Jehovovi svedkovia navštevujú každý týždeň domovy miliónov španielsky hovoriacich ľudí, aby im pomohli oceniť si hodnotu Svätej biblie — knihy, za ktorú sa oplatí zomrieť, knihy, podľa ktorej sa oplatí žiť. Skutočne, príbeh, ktorý hovorí o boji španielskej Biblie o prežitie, je ďalším dôkazom toho, že „slovo nášho Boha... potrvá na neurčitý čas“. — Izaiáš 40:8.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 10]

Komplutenský Polyglot bol reprodukovaný, a tak ho možno ľahko skúmať. (Pozri stranu 8.)

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením Biblioteca Nacional, Madrid, Španielsko