Občania i cudzinci, Boh vás víta!

„Vytvoril z jedného človeka každý ľudský národ, aby bývali na celom zemskom povrchu.“ — SKUTKY 17:26.

1. Aké problémy existujú v dnešnej dobe v súvislosti s prijímaním ľudí cudzích kultúr?

SPRÁVY v tlači ukazujú, že v mnohých krajinách vzrastajú obavy v súvislosti s cudzincami, prisťahovalcami a utečencami. Milióny ľudí sa zúfalo snažia vysťahovať z rôznych častí Ázie, Afriky, Európy i Ameriky. Hľadajú možno úľavu od zdrvujúcej biedy, občianskej vojny, či prenasledovania. Sú však inde vítaní? Časopis Time uviedol: „Etnická zmes v Európe sa začína meniť a niektoré krajiny pritom zisťujú, že nie sú také tolerantné k cudzej kultúre, ako si to kedysi mysleli.“ O 18 miliónoch „nežiadúcich“ utečencov Time napísal: „Problém, ktorý predstavujú pre stabilizované národy, nevymizne.“

2, 3. a) Aké osviežujúce uistenie nám poskytuje Biblia v súvislosti s priaznivým prijímaním? b) Prečo môže byť pre nás užitočné skúmať, čo hovoria Písma o Božom zaobchádzaní s národmi?

² Bez ohľadu na to, k akému vývoju v tomto smere dôjde, Biblia ukazuje, že pre Boha sú vítaní ľudia z každého národa, či už majú občianstvo od narodenia, alebo sú prisťahovalci či utečenci. (Skutky 10:34, 35) Niekto by sa však mohol spýtať: ‚Na základe čoho to tvrdíte? Či si Boh nevybral iba staroveký Izrael za svoj ľud, na úkor ostatných?

³ Nuž, pozrime sa, ako Boh zaobchádzal so starovekými národmi. Môžeme tiež preskúmať určité proroctvá, ktoré sa týkajú predností prístupných dnešným pravým Božím ctiteľom. Preskúmanie týchto proroctiev ti môže pomôcť k hlbšiemu porozumeniu a to ťa môže veľmi povzbudiť. Okrem toho je v nich naznačené aj to, ako asi bude Boh zaobchádzať s jednotlivcami „zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“ po veľkom súžení. — Zjavenie 7:9, 14–17.

‚Všetky národy sa budú žehnať‘

4. Ako vznikol národnostný problém a aké kroky potom Boh podnikol?

⁴ Po potope tvorila celé ľudstvo Noachova najbližšia rodina a všetci boli pravými ctiteľmi. Táto jednota však netrvala dlho. Zakrátko začali niektorí ľudia, ignorujúci Božiu vôľu, stavať vežu. Viedlo to k rozdeleniu ľudstva na jazykové skupiny, z ktorých vznikli rozptýlené spoločenstvá a národy. (1. Mojžišova 11:1–9) Pravé uctievanie však stále pokračovalo v rodovej línii vedúcej k Abrahámovi. Boh požehnal verného Abraháma a sľúbil, že jeho potomstvo sa stane veľkým národom. (1. Mojžišova 12:1–3) Týmto národom bol staroveký Izrael.

5. Prečo môžeme všetci získať povzbudenie z Božieho zaobchádzania s Abrahámom?

⁵ Jehova však nevylúčil ostatných ľudí mimo Izraela, pretože jeho zámer zahrnoval celé ľudstvo. Jasne to vidíme z toho, čo sľúbil Abrahámovi: „Prostredníctvom tvojho semena sa budú určite žehnať všetky národy zeme preto, že si počúval môj hlas.“ (1. Mojžišova 22:18) Stáročia zaobchádzal Boh s Izraelom zvláštnym spôsobom; dal tomuto národu zbierku Zákona, stanovil, aby kňazi prinášali obete v jeho chráme, a poskytol národu Izraela na bývanie Zasľúbenú krajinu.

6. Ako mohli mať všetci úžitok z Božích opatrení voči Izraelu?

⁶ Boží Zákon daný Izraelu bol užitočný pre ľudí zo všetkých národov v tom, že jasne ukázal ľudskú hriešnosť a potrebu dokonalej obete na prikrytie ľudského hriechu raz a navždy. (Galaťanom 3:19; Hebrejom 7:26–28; 9:9; 10:1–12) Aká však bola záruka, že Abrahámovo Semeno, prostredníctvom ktorého sa budú žehnať všetky národy, príde a bude spĺňať požiadavky? Aj v tom pomohol Zákon. Zakazoval manželstvo s Kanaančanmi, ktorí boli národom smutne známym nemravnými zvykmi a obradmi, napríklad zvykom zaživa upaľovať deti. (3. Mojžišova 18:6–24; 20:2, 3; 5. Mojžišova 12:29–31; 18:9–12) Boh nariadil, že Kanaančania s ich zvykmi musia byť odstránení. Bolo to na dlhodobý úžitok všetkých vrátane cudzích usadlíkov, pretože to slúžilo na ochranu rodovej línie Semena pred skazenosťou. — 3. Mojžišova 18:24–28; 5. Mojžišova 7:1–5; 9:5; 20:15–18.

7. Ako Boh v dávnej dobe ukázal, že prijíma cudzincov?

⁷ Dokonca aj v dobe platnosti Zákona, keď Boh považoval Izrael za zvláštny národ, prejavoval milosrdenstvo aj Neizraelitom. Jeho ochota v tomto smere sa prejavila, keď Izrael vychádzal z egyptského otroctva do svojej krajiny. „Vyšla s nimi aj veľká zmiešaná spoločnosť.“ (2. Mojžišova 12:38) Profesor C. F. Keil o nich hovorí, že to bol „húf cudzincov... zmiešaná spoločnosť, zástup ľudí z rôznych národov“. (3. Mojžišova 24:10; 4. Mojžišova 11:4) Pravdepodobne mnohí z nich boli Egypťania, ktorí prijali pravého Boha.

Cudzinci sú vítaní

8. Ako si Gibeončania zaobstarali miesto medzi Božím ľudom?

⁸ Keď Izrael vykonával Boží príkaz očistiť Zasľúbenú krajinu od skazených národov, chránil jednu skupinu cudzincov — Gibeončanov, ktorí žili severne od Jeruzalema. Gibeončania poslali k Jozuovi preoblečených vyslancov, ktorí požadovali mier a dosiahli ho. Keď bola ich lesť odhalená, Jozua nariadil, aby Gibeončania slúžili ako ‚zberači dreva a čerpači vody pre zhromaždenie a pre Jehovov oltár‘. (Jozua 9:3–27) Aj v súčasnosti mnohí prisťahovalci prijímajú hrubú pomocnú prácu, aby sa stali časťou nového ľudu.

9. Ako je príklad Rachab a jej rodiny povzbudením v súvislosti s cudzincami v Izraeli?

⁹ Môže ťa povzbudiť poznanie, že Boh vítal nielen skupiny cudzincov, ale vítaní boli aj jednotlivci. Dnes sú v mnohých krajinách vítaní len prisťahovalci s vysokým spoločenským postavením alebo len bohatí ľudia, ktorí môžu investovať, či ľudia s vyšším vzdelaním. No Jehova to tak nerobí; vidíme to aj z jednej udalosti, ktorá sa odohrala tesne pred epizódou s Gibeončanmi. Týkala sa Kanaančanky, ktorá určite nemala vysoké spoločenské postavenie. V Biblii je nazvaná ako „smilnica Rachab“. Pre svoju vieru v pravého Boha bola spolu so svojou domácnosťou zachránená, keď bolo dobyté Jericho. Hoci bola Rachab cudzinkou, Izraeliti ju prijali. Bola vzorom viery, ktorá je hodna napodobňovania. (Hebrejom 11:30, 31, 39, 40; Jozua 2:1–21; 6:1–25) Stala sa dokonca jedným z predkov Mesiáša. — Matúš 1:5, 16.

10. Od čoho záviselo prijímanie cudzincov v Izraeli?

¹⁰ Neizraeliti boli v Zasľúbenej krajine prijímaní podľa ich úsilia páčiť sa pravému Bohu. Izraelitom bolo povedané, že nemajú pestovať spoločenstvo, najmä v náboženskom ohľade, s tými, ktorí neslúžia Jehovovi. (Jozua 23:6, 7, 12, 13; 1. Kráľov 11:1–8; Príslovia 6:23–28) Mnohí neizraelskí osadníci však poslúchali základné zákony. Ďalší sa dokonca stali obrezanými prozelytmi a Jehova ich plne prijal do svojho zboru. — 3. Mojžišova 20:2; 24:22; 4. Mojžišova 15:14–16; Skutky 8:27.a

11, 12. a) Ako mali Izraeliti zaobchádzať s ctiteľmi, ktorí boli cudzinci? b) Prečo môže byť nutné, aby sme sa zlepšili v napodobňovaní Jehovovho príkladu?

¹¹ Boh prikázal Izraelitom, aby napodobňovali jeho postoj k ctiteľom, ktorí boli cudzinci: „Cudzí usadlík, ktorý s vami býva ako cudzí usadlík, sa má stať pre vás ako váš domáci; a budeš ho milovať ako samého seba, lebo ste sa stali cudzími usadlíkmi v egyptskej krajine.“ (3. Mojžišova 19:33, 34; 5. Mojžišova 1:16; 10:12–19) Je to poučením aj pre nás, hoci nie sme pod Zákonom. Je ľahké podľahnúť predsudkom a nepriateľstvu voči ľuďom inej rasy, národa či kultúry. Preto by sme si mali položiť otázku: ‚Snažím sa zbaviť takýchto predsudkov a napodobňovať Jehovov príklad?‘

¹² Izraeliti mali viditeľný dôkaz, koho Boh prijíma. Kráľ Šalamún sa modlil: ‚Cudzinca, ktorý nie je časťou tvojho ľudu Izraela a ktorý skutočne príde zo vzdialenej krajiny kvôli tvojmu menu... a skutočne príde a bude sa modliť smerom k tomuto domu, kiež sám vypočuješ z nebies... aby všetky národy zeme poznali tvoje meno, aby sa ťa báli.‘ — 1. Kráľov 8:41–43; 2. Paralipomenon 6:32, 33.

13. Prečo Boh urobil opatrenie na zmenu svojho zaobchádzania s Izraelom?

¹³ V čase, keď Jehova používal národ Izraela ako svoj ľud, a tak chránil rodovú líniu Mesiáša, Boh predpovedal významné zmeny. Ešte predtým, keď Izrael súhlasil, že bude v zmluve Zákona, Boh mu poskytol výsadu, že z neho môže vzísť ‚kráľovstvo kňazov a svätý národ‘. (2. Mojžišova 19:5, 6) Izrael sa však počas stáročí správal neverne. Preto Jehova predpovedal, že uzavrie novú zmluvu, pod ktorou bude tým, čo tvoria „dom Izraela“, odpustené ich previnenie a hriech. (Jeremiáš 31:33, 34) Táto nová zmluva čakala na Mesiáša, ktorého obeť mala skutočne očistiť mnohých od hriechu. — Izaiáš 53:5–7, 10–12.

Izraeliti v nebi

14. Ktorý nový „Izrael“ Jehova prijal a ako?

¹⁴ Kresťanské grécke písma nám pomáhajú pochopiť, ako sa to všetko uskutočnilo. Ježiš bol Mesiášom, ktorého smrťou sa naplnil Zákon a bol položený základ pre úplné odpustenie hriechu. Kto chcel mať z toho úžitok, nemusel byť Židom obrezaným na tele. Apoštol Pavol napísal, že v novej zmluve ‚je Židom ten, kto je ním vnútri, a jeho obriezka je obriezka srdca duchom, a nie písaným zákonníkom‘. (Rimanom 2:28, 29; 7:6) Tí, ktorí uverili v Ježišovu obeť, dosiahli odpustenie a Boh ich schválil ako ‚Židov podľa ducha‘, ktorí tvoria duchovný národ nazývaný „Boží Izrael“. — Galaťanom 6:16.

15. Prečo národnosť v telesnom zmysle nerozhoduje o tom, či je niekto časťou duchovného Izraela?

¹⁵ Prijatie do duchovného Izraela nezáviselo od určitého národnostného či etnického pôvodu. Niektorí, napríklad Ježišovi apoštoli, boli prirodzenými Židmi. Ďalší, ako napríklad rímsky vojenský veliteľ Kornélius, boli neobrezanými pohanmi. (Skutky 10:34, 35, 44–48) Pavol správne povedal o duchovnom Izraeli: „Niet Gréka ani Žida, obriezky ani neobriezky, cudzinca, Skýta, otroka, slobodného.“ (Kolosanom 3:11) Tí, ktorí sú pomazaní Božím duchom, stávajú sa ‚vyvoleným rodom, kráľovským kňazstvom, svätým národom, ľudom pre zvláštne vlastníctvo‘. — 1. Petra 2:9; porovnaj 2. Mojžišovu 19:5, 6.

16, 17. a) Akú úlohu majú duchovní Izraeliti v Božom zámere? b) Prečo je vhodné uvažovať o tých, ktorí nie sú časťou Božieho Izraela?

¹⁶ Aká je budúcnosť duchovných Izraelitov v Božom zámere? Ježiš odpovedal: „Neboj sa, malé stádo, lebo Otec schválil dať vám kráľovstvo.“ (Lukáš 12:32) Pomazaní, ktorých „občianstvo je v nebesiach“, budú spoludedičmi s Baránkom vo vláde jeho Kráľovstva. (Filipanom 3:20; Ján 14:2, 3; Zjavenie 5:9, 10) Biblia ukazuje, že sú ‚zapečatení zo synov Izraela‘ a „kúpení z ľudstva ako prvé ovocie Bohu a Baránkovi“. Ich počet je 144 000. Ján však potom, čo uvádza tento počet zapečatených, predstavuje odlišnú skupinu — „veľký zástup, ktorý nemohol nikto spočítať, zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“. — Zjavenie 7:4, 9; 14:1–4.

¹⁷ Niekto sa možno opýta: ‚Ako je to s tými miliónmi ľudí, ktorí nie sú časťou duchovného Izraela a môžu prejsť cez veľké súženie ako spomenutý veľký zástup? Aká je dnes ich úloha vo vzťahu k malému počtu zostávajúcich z duchovného Izraela?‘b

Cudzinci v proroctve

18. Čo viedlo k návratu Izraelitov z babylonského vyhnanstva?

¹⁸ Ak sa vrátime do doby, keď bol Izrael pod zmluvou Zákona a konal voči nej neverne, zistíme, že Boh sa rozhodol dovoliť Babylončanom, aby spustošili Izrael. V roku 607 pred n. l. bol Izrael vzatý do zajatia na 70 rokov. Potom Boh tento národ vykúpil. Pod vedením miestodržiteľa Zorobábela sa ostatok prirodzeného Izraela vrátil do svojej krajiny. Vládcovia Médov a Peržanov, ktorí rozvrátili Babylon, vracajúcim sa vyhnancom dokonca poskytli hmotnú pomoc. Kniha Izaiáš tieto udalosti predpovedala. (Izaiáš 1:1–9; 3:1–26; 14:1–5; 44:21–28; 47:1–4) A Ezdráš uvádza historické podrobnosti tohto návratu. — Ezdráš 1:1–11; 2:1, 2.

19. Ako bolo v súvislosti s návratom Izraela prorocky naznačené, že sa to bude týkať aj cudzincov?

¹⁹ Pri predpovedaní vykúpenia a návratu Božieho ľudu Izaiáš vyslovil toto prekvapujúce proroctvo: „Národy istotne pôjdu k tvojmu svetlu a králi k jasu tvojej žiary.“ (Izaiáš 59:20; 60:3) Znamená to viac než iba to, že jednotliví cudzinci boli prijímaní v zhode so Šalamúnovou modlitbou. Izaiáš poukazoval na neobyčajnú zmenu postavenia. „Národy“ mali slúžiť so synmi Izraela: „Tvoje múry postavia cudzinci a ich králi ti budú slúžiť; lebo v svojom rozhorčení ťa najprv udriem, ale v svojej dobrej vôli sa nad tebou určite zmilujem.“ — Izaiáš 60:10.

20, 21. a) Čo je novodobou obdobou návratu Izraela zo zajatia? b) Ako boli potom ‚synovia a dcéry‘ pridávaní k duchovnému Izraelu?

²⁰ V mnohých ohľadoch má odchod Izraela do vyhnanstva a návrat z neho novodobú obdobu v duchovnom Izraeli. Pred prvou svetovou vojnou nebol ostatok pomazaných kresťanov plne v súlade s Božou vôľou; držali sa niektorých názorov a zvykov prevzatých z cirkví kresťanstva. Potom, počas obdobia vojnovej hystérie a do istej miery na podnet duchovenstva, boli vedúce osobnosti ostatku duchovného Izraela neprávom uväznené. Po vojne v roku 1919 boli títo pomazaní, ktorí boli v doslovnom väzení, oslobodení a zbavení obvinenia. To bolo svedectvom, že Boží ľud bol oslobodený zo zajatia Veľkého Baylonu, celosvetovej ríše falošného náboženstva. Boží ľud postupoval vpred, aby budoval duchovný raj a aby v ňom býval. — Izaiáš 35:1–7; 65:13, 14.

²¹ Bolo to naznačené v Izaiášovom opise: „Zhromaždili sa všetci, prišli k tebe. Tvoji synovia stále prichádzajú zďaleka a tvoje dcéry, o ktoré bude postarané po boku. V tom čase uvidíš a istotne sa rozžiariš a tvoje srdce sa zachveje a rozšíri, lebo k tebe zamieri bohatstvo mora; majetok národov príde k tebe.“ (Izaiáš 60:4, 5) V nasledujúcich desaťročiach ďalej prichádzali ‚synovia a dcéry‘ a boli pomazaní duchom, aby doplnili posledné miesta v duchovnom Izraeli.

22. Ako začali „cudzinci“ spolupracovať s duchovným Izraelom?

²² Ako je to však s ‚cudzincami, ktorí skutočne postavia tvoje múry‘? Aj to sa uskutočnilo v dnešnej dobe. Keď sa povolávanie 144 000 chýlilo ku koncu, začal sa zhromažďovať veľký zástup zo všetkých národov k uctievaniu spolu s duchovným Izraelom. Títo novší ctitelia očakávajú na základe Biblie, že budú večne žiť na rajskej zemi. Hoci konečné miesto pre ich vernú službu malo byť odlišné, mali radosť z pomoci pomazanému ostatku pri zvestovaní dobrého posolstva o Kráľovstve. — Matúš 24:14.

23. V akom rozsahu pomáhajú „cudzinci“ pomazaným?

²³ Dnes viac ako 4 milióny ľudí, ktorí sú „cudzincami“, dokazujú svoju oddanosť Jehovovi spoločne s ostatkom tých, čo majú ‚občianstvo v nebesiach‘. Mnohí z nich, muži i ženy, mladí i starí, slúžia celým časom ako priekopníci. Vo väčšine z viac než 66 000 zborov títo cudzinci nesú zodpovednosť ako starší a služobní pomocníci. Ostatok sa z toho teší vidiac spĺňanie Izaiášových slov: „Cudzí ľudia budú skutočne stáť a pásť vaše stáda drobného dobytka a cudzinci budú vašimi roľníkmi a vašimi vinohradníkmi.“ — Izaiáš 61:5.

24. Prečo môžeme byť povzbudení Božím zaobchádzaním s Izraelom a s inými v minulosti?

²⁴ A tak bez ohľadu na to, v ktorej krajine na zemi sa nachádzaš, či už ako občan, alebo prisťahovalec či utečenec, máš veľkolepú príležitosť stať sa cudzincom v duchovnom zmysle, ktorého Všemohúci srdečne víta. K jeho uvítaniu patrí aj možnosť tešiť sa z prednosti slúžiť mu teraz, i po celú večnosť.

[Poznámky pod čiarou]

Zapamätal si si?

◻ Ako Boh poskytol nádej, že prijme ľudí zo všetkých národov?

◻ Čo ukazuje, že aj ľudia mimo Božieho zvláštneho ľudu, Izraela, sa mohli priblížiť k Bohu?

◻ Ako Boh prorocky naznačil, že cudzinci sa pripoja k Izraelu?

◻ Čo bolo obdobou návratu Izraela z vyhnanstva v Babylone a ako sa to týka „cudzincov“?

[Obrázok na strane 9]

Kráľ Šalamún sa modlil za cudzincov, ktorí prídu uctievať Jehovu