Otázky čitateľov

List Hebrejom 9:16 hovorí, že účastník zmluvy musí zomrieť, aby bola zmluva platná. Boh však urobil novú zmluvu, a nezomrel. Ako teda môžeme chápať tento verš?

V Hebrejom 9:15–17 čítame: „Preto je [Kristus] sprostredkovateľom novej zmluvy, aby tí, ktorí boli povolaní, mohli dostať sľub večného dedičstva. Lebo smrť nastala, aby boli výkupným oslobodení od priestupkov pod skoršou zmluvou. Teda kde je zmluva, tam musí nastať smrť [ľudského] účastníka zmluvy. Zmluva je totiž platná nad mŕtvymi obeťami, lebo nikdy nie je účinná, kým žije [ľudský] účastník zmluvy.“a

Skutočným Tvorcom novej zmluvy je Jehova. V Jeremiášovi 31:31–34 Boh výslovne predpovedal, že on sám uzavrie novú zmluvu so svojím ľudom. Apoštol Pavol cituje tento text v Hebrejom 8:8–13, čo ukazuje, že si uvedomoval, že pôvodcom tejto božskej zmluvy je v skutočnosti Boh.

V deviatej kapitole listu Hebrejom sa však Pavol ďalej zaoberá rôznymi úlohami, ktoré mal Ježiš v súvislosti s touto novou zmluvou. Kristus prišiel ako Veľkňaz tejto zmluvy. Z iného hľadiska bol Ježiš obeťou pre novú zmluvu; iba „krv Krista“ môže ‚očistiť naše svedomie od mŕtvych skutkov‘. Kristus bol aj Sprostredkovateľom tejto zmluvy, tak ako Mojžiš bol sprostredkovateľom zmluvy Zákona. — Hebrejom 9:11–15.

Pavol sa zmienil o tom, že je potrebná smrť, aby sa zmluvy medzi Bohom a ľuďmi stali platnými. Príkladom je zmluva Zákona. Mojžiš bol jej sprostredkovateľom, tým, kto uskutočnil túto dohodu medzi Bohom a telesným Izraelom. Mojžiš preto zohral veľmi dôležitú úlohu a bol človekom, ktorý hovoril s Izraelčanmi, keď vstupovali do zmluvy. Mohol byť teda považovaný za ľudského účastníka zmluvy Zákona, ktorej pôvodcom bol Jehova. Musel však Mojžiš preliať svoju krv, aby zmluva Zákona vošla do platnosti? Nie. Namiesto toho boli obetované zvieratá a ich krv zastupovala Mojžišovu krv. — Hebrejom 9:18–22.

A ako je to s novou zmluvou medzi Jehovom a národom duchovného Izraela? Ježiš Kristus mal vznešenú úlohu prostredníka, Sprostredkovateľa medzi Jehovom a duchovným Izraelom. I keď pôvodcom tejto zmluvy bol Jehova, hlavnú úlohu v nej mal Ježiš Kristus. Okrem toho, že Ježiš bol jej Sprostredkovateľom, keď bol v tele, priamo hovoril s tými, ktorí mali byť do tejto zmluvy vzatí ako prví. (Lukáš 22:20, 28, 29) Navyše bol spôsobilý poskytnúť obeť, ktorá bola potrebná, aby zmluva vošla do platnosti. Táto obeť nepozostávala zo zvierat, ale z dokonalého ľudského života. A tak sa Pavol mohol zmieniť o Kristovi ako o ľudskom účastníkovi novej zmluvy. Keď ‚Kristus vstúpil do samého neba, aby sa teraz za nás zjavil pred osobou Boha‘, nová zmluva nadobudla platnosť. — Hebrejom 9:12–14, 24.

Keď Pavol hovoril o Mojžišovi a o Ježišovi ako o ľudských účastníkoch zmluvy, nenaznačoval, že niektorý z nich bol pôvodcom príslušnej zmluvy, ktorú v skutočnosti urobil Boh. Uskutočnenie príslušných zmlúv sa skôr týchto dvoch ľudí ako sprostredkovateľov úzko dotýkalo. A v každom prípade bola potrebná smrť — za Mojžiša boli náhradou zvieratá a Ježiš obetoval svoju vlastnú krv za tých, ktorí sú v novej zmluve.

[Poznámka pod čiarou]