Ktorého Boha uctievať?
NA ROZDIEL od zvierat máme my, ľudia, schopnosť uctievať. To je od narodenia súčasťou našej bytosti. Takisto máme mravné cítenie, svedomie, ktoré nás vedie v tom, čo je správne a čo je nesprávne. Každý z nás sa určitým spôsobom riadi týmto svedomím a pri tom mnohí hľadajú vedenie od nejakého boha alebo bohov.
Počas jedného či dvoch posledných storočí niektorí svetskí intelektuáli spochybnili existenciu všemohúceho Boha a Stvoriteľa. V roku 1844 Karol Marx vyhlásil, že náboženstvo je „ópiom ľudstva“. Charles Darwin neskôr vytvoril teóriu evolúcie. Potom prišla boľševická revolúcia. Vo Východnej Európe sa stal ateizmus oficiálnou štátnou ideológiou a tvrdilo sa, že náboženstvo vymrie s generáciou roku 1917. Ale títo ateisti nemohli zmeniť spôsob, akým sú ľudia vytvorení. Dokazuje to súčasné oživenie náboženstva vo Východnej Európe.
Avšak ako hovorí Biblia, je mnoho tých, ktorí „sú nazývaní ‚bohmi‘, či už v nebi, alebo na zemi, tak ako je mnoho ‚bohov‘ a mnoho ‚pánov‘“. (1. Korinťanom 8:5) Už celé veky ľudstvo uctieva množstvo bohov. Existujú bohovia plodnosti, lásky, vojny, vína a radovánok. Len v samotnom hinduistickom náboženstve sa bohovia rátajú na milióny.
Trojice bohov boli rozšírené v Babylone, Asýrii, Egypte, ako aj v budhistických krajinách. Aj kresťanstvo má svoju „svätú“ trojicu. Islam, ktorý odmieta trojicu, nemá „boha okrem Alaha“. Dokonca aj tí, ktorí sa vysmievajú z predstavy neviditeľného, všemohúceho Boha, majú svojich vlastných bohov. Napríklad v liste Filipanom 3:19 Biblia hovorí o ľuďoch, ktorí sú v osídle úsilia o hmotárske ciele: „Ich bohom je brucho.“
Väčšina ľudí uctieva boha alebo bohov krajiny alebo spoločnosti, v ktorej sa zhodou okolností narodili. To vyvoláva otázky. Vedú všetky spôsoby uctievania na to isté miesto — podobne ako cesty na vrchol hory? Alebo vedú mnohé z mystických náboženských ciest do nešťastia — podobne ako chodníky do priepasti? Existuje mnoho správnych spôsobov uctievania, alebo iba jeden? Je mnoho bohov hodných chvály, alebo je iba jeden Všemohúci Boh, ktorý je hoden našej výlučnej oddanosti a uctievania?
Vznik falošných bohov
Otázky, o ktorých bola zmienka, si zasluhujú, aby sme ich bližšie preskúmali. Prečo? Pretože najstaršia písomná autorita v otázke náboženstva, Biblia, opisuje, ako falošný boh pôsobiac prostredníctvom hada zlákal našich prvých rodičov na cestu vedúcu do nešťastia. Až do dnešného dňa zažívame bolestné dôsledky jeho taktiky. (1. Mojžišova 3:1–13, 16–19; Žalm 51:5) Ježiš, „Boží Syn“, hovoril o tomto búriacom sa bohu ako o „vládcovi tohto sveta“. Jeden z Ježišových apoštolov ho nazval „boh tohto systému vecí“. (Ján 1:34; 12:31; 16:11; 2. Korinťanom 4:4) V Zjavení v 12. kapitole, 9. verši je označený ako „prahad, ktorý sa nazýva Diabol a Satan, ktorý zvádza celú obývanú zem“. Pod Satanovou vládou leží aj celosvetová ríša falošného náboženstva.
Satan je hlavný podvodník. (1. Timotejovi 2:14) Ľstivo využíva vrodenú ľudskú túžbu uctievať tým, že podporuje mnohé božstvá — duchov predkov, modly, ikony, madony. Dokonca podporuje aj uctievanie ľudských bohov, ako sú mocní vládcovia, víťazní generáli, filmové a športové hviezdy. (Skutky 12:21–23) Urobíme dobre, keď sa budeme mať na pozore a budeme pevne rozhodnutí hľadať a uctievať iba pravého Boha, ktorý skutočne „nie je ďaleko od nikoho z nás“. — Skutky 17:27.
Kto je teda ten jedinečný Boh, ktorého by sme mali uctievať? Asi pred 3 000 rokmi ho biblický žalmista opísal ako „Najvyššieho... Všemohúceho... môjho Boha, v ktorého chcem dôverovať“, a nazval ho jeho slávnym menom — „Jehova“. (Žalm 91:1, 2) Ešte predtým o ňom Mojžiš povedal: „Jehova, náš Boh, je jeden Jehova.“ (5. Mojžišova 6:4) A prorok Izaiáš citoval samotného Boha slovami: „Ja som Jehova. To je moje meno; a nikomu inému nedám svoju slávu ani svoju chválu rytinám.“ — Izaiáš 42:8.
Boh Jehova zamýšľa očistiť svoje meno od všetkej pohany, ktorú naň navŕšil falošný boh Satan. V roku 1513 pred n. l. znázornil, ako to urobí, keď použil svojho proroka Mojžiša na oslobodenie izraelského ľudu z egyptského útlaku. Pri tejto príležitosti Boh spojil svoje meno Jehova so slovami: „Dokážem, že som tým, čím dokážem, že som.“ (2. Mojžišova 3:14, 15) Sám sa obhájil pred egyptským faraónom; najprv však povedal tomuto zlému vládcovi: „Ale preto som ťa zachoval, aby som ti ukázal svoju moc a aby sa moje meno oznámilo po celej zemi.“ — 2. Mojžišova 9:16.
Dnes je podobná situácia. Tak ako faraón v starej dobe, aj boh tohto sveta, Satan, vzdoruje Bohu Jehovovi a ľstivo vedie duchovný boj proti tým ľuďom, ktorí milujú spravodlivosť a pravdu. (Efezanom 6:11, 12, 18) Boh opäť zamýšľa zvelebiť svoje meno tvárou v tvár Satanovmu odporu. No predtým ako Jehova prejaví svoju moc zničením Satana a všetkých jeho diel, posiela svojich ctiteľov, aby oznamovali jeho meno po celej zemi. Toto vydávanie svedectva o jeho mene je životne dôležitou časťou pravého uctievania.
Boh výstižne povedal, že títo ctitelia budú jeho svedkovia, Jehovovi svedkovia, „ľud, ktorý som si vytvoril, aby rozprával chválu o mne“. (Izaiáš 43:10–12, 21) Ako rozprávajú chválu o Jehovovi? Zvestujú a učia verejne a z domu do domu, oznamujú dobré posolstvo, že Jehovovo kráľovstvo pod vládou jeho Syna Ježiša Krista prinesie poslušnému ľudstvu na tejto zemi večné požehnania. Tak uctievajú Boha „bez prestania“, tak ako praví kresťania v prvom storočí. (Skutky 5:42; 20:20, 21) Tešili sa pritom z božského požehnania? Ukážu to nasledujúce stránky.