Služba pre teba?
JEHOVA preukázal svoju štedrosť tým, že dokonale zaobstaral na zemi všetko, aby sme sa mohli tešiť zo života. Štedro ponechal tieto dary aj po tom, čo sa Adam s Evou vzbúrili. Navyše ešte prejavil svoju lásku, ktorá prevyšuje všetko, tak, že poslal svojho Syna, aby zachránil veriace ľudstvo z nešťastia hriechu. — Matúš 5:45; Ján 3:16.
Ako môžeme reagovať na takúto lásku? Ježiš povedal, že musíme milovať Jehovu, svojho Boha, celým srdcom, dušou, mysľou a silou. To naznačuje, že mu dlhujeme naše uctievanie a vernú oddanosť a že by sme mali žiť v súlade s jeho vôľou. — Marek 12:30; 1. Petra 4:2.
Ale čo všetko je zahrnuté v konaní Božej vôľe? Existuje nejaká služba, ktorú by sme mu mohli preukazovať — služba, na ktorej by sme sa mali podieľať?
Potreba služobníkov
Cirkvi zmiatli ľudí, pokiaľ ide o to, ako uctievať Boha a ako mu slúžiť. Napriek tomu Biblia ukazuje, že je iba jedno pravé náboženstvo, „jeden Pán, jedna viera, jeden krst; jeden Boh a Otec všetkých“. Ježiš povedal: „Praví ctitelia budú uctievať Otca duchom a pravdou.“ Preto im je daná rada, aby „všetci hovorili súhlasne, aby neboli medzi [nimi] rozdelenia“. — Efezanom 4:3–6; Ján 4:23; 1. Korinťanom 1:10.
Zmätok v súvislosti s tým, čo je pravé náboženstvo, začal v Edene, keď Satan napadol oprávnenosť Jehovovej zvrchovanosti tak, že spochybnil Boží spôsob vlády. (1. Mojžišova 3:1–6, 13) Satan teraz udržuje tento odpor voči Bohu pomocou falošných náuk rozširovaných podvodníckymi náboženskými služobníkmi, ktorí sa „stále premieňajú na služobníkov spravodlivosti“. Preto sa v Biblii hovorí: „Milovaní, neverte každému inšpirovanému výroku... lebo mnoho falošných prorokov vyšlo do sveta.“ — 2. Korinťanom 11:14, 15; 1. Jána 4:1.
Môžeme byť šťastní, že Boh podnikol kroky, aby vyriešil túto spornú otázku vlády. Najprv poslal svojho Syna, aby vykúpil ľudstvo, a teraz urobil Ježiša Kráľom Božieho nebeského kráľovstva s právomocou zničiť Satana a jeho prorokov čiže služobníkov. Toto zaistí, že Božia vôľa sa bude diať na zemi na večné požehnanie poslušných ľudí. — Daniel 7:13, 14; Hebrejom 2:9.
Satan zatemnil tieto pravdy. (2. Korinťanom 4:4) Preto je potrebné, aby sme slúžili ako Boží služobníci, odhaľovali Satanove lži a svedčili o pravde. Jehova nás nenúti do tejto služby. Chce, aby sme sa podobne ako Ježiš ochotne ponúkli, podnecovaní ocenením pre neho a pre to, čo pre nás robí. — Žalm 110:3; Hebrejom 12:1–3.
Kresťanská služba
Ježiš „išiel a chodil z mesta do mesta a z dediny do dediny, hlásal a zvestoval dobré posolstvo o Božom kráľovstve“. (Lukáš 8:1) Vyškolil aj svojich učeníkov, aby boli služobníkmi ako on a poslal ich zvestovať. (Matúš 10:1–14, 27) Neskôr ich poveril, aby pokračovali v službe až do najvzdialenejšej časti zeme. — Matúš 28:19, 20; Skutky 1:8.
Toto poverenie ďalej spočíva na pravých kresťanoch a Boží duch ich podnecuje zvestovať. Podobne, ako sa to stalo na Letnice roku 33 n. l., všetci, ktorí prijímajú dobré posolstvo, berú na seba zodpovednosť verejne oznamovať svoju vieru. — Skutky 2:1–4, 16–21; Rimanom 10:9, 13–15.
Väčšina ľudí si však nevie predstaviť seba v úlohe služobníka. Peter, jeden z Jehovových svedkov, hovorí: „Ľudia v Nemecku často považujú pod svoju dôstojnosť hovoriť o náboženstve. ‚To majú robiť duchovní,‘ povedia.“ Podľa Tonyho, ktorý slúži celé desaťročia ako misionár, ľudia v Anglicku hovoria: „To, čo hovoríte, je dobré, a myslím, že Jehovovi svedkovia sú vynikajúci ľudia. Ale chodiť z dverí do dverí a zvestovať — to by som nemohol.“ Ben študoval istý čas Bibliu s jedným Nigérijčanom, ktorý mu povedal: „Nemôžem sa ukazovať na verejnosti a zvestovať z domu do domu; ale mohol by som dať peniaze vášmu zboru na pomoc tým, čo sú ochotní to robiť.“ Áno, väčšine ľudí chýba viera a presvedčenie, ktoré sú potrebné pre kresťanskú službu.
Napriek tomu je však verejné zvestovanie zodpovednosťou všetkých v kresťanskom zbore, bez ohľadu na vek či pohlavie. Nie je len pre starších a služobných pomocníkov, ktorí sa ‚ujímajú vedenia‘, ale aj pre kresťanov všeobecne. Všetci sú nabádaní: „Obetujme Bohu obeť chvály, ovocie pier, ktoré sa verejne hlásia k jeho menu... Poslúchajte tých, ktorí sa medzi vami ujímajú vedenia.“ — Hebrejom 13:15, 17.
Keď Ježiš oslovil zmiešaný zástup svojou Kázňou na vrchu, povedal: „Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane,‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto koná vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach.“ Pri inej príležitosti ukázal, že konanie Božej vôľe sa týka aj zvestovania neveriacim. Jeho učeníci na neho naliehali, aby prestal zvestovať nejakým Samaritánom a najedol sa, ale on povedal: „Mojím pokrmom je konať vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokončiť jeho dielo.“ — Matúš 7:21; Ján 4:27–38.
Mala by byť životnou dráhou?
Ľudia obyčajne dávajú prednosť úsiliu o telesný pokrm a bohatstvo. Ale v Kázni na vrchu Ježiš radil svojim poslucháčom, aby sa úzkostlivo neusilovali o také veci. „Radšej,“ povedal, „si ukladajte poklady v nebi... Preto stále hľadajte najprv kráľovstvo a [Božiu] spravodlivosť.“ — Matúš 6:20, 33.
Hľadať najprv Kráľovstvo znamená nedovoliť, aby iné záujmy zatienili našu službu. To však neznamená vylúčiť všetko ostatné. Biblia nás napríklad povzbudzuje, aby sme nezanedbávali svoje rodinné povinnosti. Takéto povinnosti máme rovnako ako ostatní ľudia. Zanedbávať ich znamená konať spôsobom, ktorý je v protiklade s kresťanskou vierou. (1. Timotejovi 5:8) Napriek tomu by sme mali v službe robiť všetko, čo v rozumnej miere môžeme, a pritom sa vyrovnaným spôsobom venovať ostatným povinnostiam.
Ježiš povedal: „Toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať... na svedectvo všetkým národom; a potom príde koniec.“ (Matúš 24:14) Podľa kontextu sa toto proroctvo spĺňa v našich dňoch. Od roku 1914 sa v tomto dobrom posolstve hovorí, že Kráľovstvo dostalo moc konať v prospech Jehovovej zvrchovanosti a proti Satanovi a jeho svetu. (Zjavenie 11:15–18) Mali by sme vážne uvažovať o tom, čo to pre nás znamená. Príde koniec a my musíme ešte predtým zavŕšiť zvestovateľské dielo. Životy ľudí sú v stávke; my môžeme pomôcť mnohé z nich zachrániť.
Usiluj sa o plnšiu účasť na službe
Mnohí z Jehovových svedkov venujú desať alebo viac hodín každý mesiac tomu, aby sa delili o dobré posolstvo s inými. Tisíce strávia dve alebo viac hodín denne zvestovaním ako pomocní priekopníci a ďalší slúžia trvale ako pravidelní a zvláštni priekopníci. Uvedomujú si naliehavosť tohto diela a chcú mať na ňom čo najplnší podiel, aby sa zavŕšilo skôr, ako príde koniec tohto nešťastného sveta.
Si už činným Jehovovým svedkom? Potom sa usiluj o plnší podiel na službe. Zlepšuj svoju spôsobilosť vo zvestovaní a vyučovaní, snaž sa vykonať v službe viac. Ak máš príležitosť stať sa priekopníkom, urob tak. Ak ti to tvoje okolnosti skutočne nedovoľujú, povzbudzuj tých, ktorí môžu, aby sa usilovali o túto službu.
Ak nie si oddaným Jehovovým svedkom, nehovor, že táto služba nie je pre teba. Iný muž, strojný inžinier menom Peter, mal vážne námietky voči tomu, aby sa jeho manželka delila o dobré posolstvo s inými. „Ako môžem nechať svoju ženu, aby zvestovala z domu do domu?“ pýtal sa. Potom, čo roky pozoroval jej pevné presvedčenie o pravde Božieho slova, rozhodol sa aj on študovať Bibliu. Dnes, podobne ako jeho manželka, je oddaným, pokrsteným služobníkom dobrého posolstva.
Preto sa nepripravuj o prednosť slúžiť Jehovovi. Povzbudzujeme ťa, aby si študoval Bibliu a pestoval spoločenstvo s pravými kresťanmi na ich zhromaždeniach. To ti pomôže pretvoriť svoj život v súlade s Božou spravodlivosťou a vybudovať si pevnú vieru v Božie zámery. Ak v tom budeš robiť pokroky, aj ty získaš spôsobilosť byť Božím služobníkom. Potom budeš mať prednosť podieľať sa na vykonávaní tohto Ježišovho príkazu: „Preto choďte a robte učeníkov... a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ — Matúš 28:19, 20.
Áno, je tu služba, na ktorej sa smieš podieľať, a je naliehavejšie ako kedykoľvek predtým, aby si tak robil.
[Rámček na strane 25]
Jedna ošetrovateľka, ktorá sa stará o rodinu, hovorí: „Denne cestujem vyše hodiny do nemocnice, kde pracujem. Preto som si myslela, že nemôžem byť pomocnou priekopníčkou. Rozplánovala som si však celú činnosť tak, aby som mohla byť v službe skoro ráno, počas pracovných prestávok a cez voľné dni. Iste si viete predstaviť moju radosť, keď som v jednom mesiaci strávila 117 hodín v službe. Rozšírila som 263 časopisov, získala 22 predplatných a začala 3 biblické štúdiá.“
[Rámček na strane 27]
Michael má sedem malých detí a zodpovedné postavenie v jednej nigérijskej škole. Je aj starším v kresťanskom zbore. Má podobný názor ako tisíce svedkov:
„Na službu sa pozerám ako na svoju životnú dráhu a vždy si pripomínam, že Pavol povedal: ‚Ja som sadil, Apollo polieval, ale Boh dával vzrast.‘ Spolu s manželkou ‚sadíme‘ počas krátkych rozhovorov o dobrom posolstve v službe z domu do domu. ‚Polievame‘ tak, že sa vraciame k tým, ktorí prejavujú záujem, a učíme ich z Biblie, ako nám o tom hovoril Ježiš. Domáce biblické štúdiá pomohli veľkému počtu ľudí, niekedy i celým rodinám, aby prišli k poznaniu pravdy.“