Ako sa môžeme odvďačiť Jehovovi?
BOH JEHOVA poskytuje ten najlepší príklad v dávaní. Daroval všetkým ľuďom „život a dych a všetko“. (Skutky 17:25) Boh pôsobí, aby jeho slnko vychádzalo tak nad zlými, ako aj nad spravodlivými. (Matúš 5:45) Naozaj, ‚Jehova nám dáva dážď z neba a plodné obdobia a napĺňa naše srdcia pokrmom a veselosťou‘. (Skutky 14:15–17) Skutočne, „všetko dobré, čo dostaneme, a každý dokonalý dar je zhora, lebo zostupuje od Otca nebeských svetiel“. — Jakub 1:17.
Okrem všetkých svojich hmotných darov nám Boh posiela aj duchovné svetlo a pravdu. (Žalm 43:3) Jehovovi verní a oddaní služobníci sú bohato požehnaní duchovným pokrmom, ktorý im poskytuje v pravý čas prostredníctvom „verného a rozvážneho otroka“. (Matúš 24:45–47) Môžeme mať úžitok z Božích duchovných opatrení, pretože umožnil hriešnym a zomierajúcim ľuďom, aby sa s ním zmierili. Ako? Na základe smrti svojho Syna Ježiša Krista, ktorý dal svoj život ako výkupné za mnohých. (Matúš 20:28; Rimanom 5:8–12) Aký je to len dar od milujúceho Boha Jehovu! — Ján 3:16.
Je možné nejako sa odvďačiť?
Storočia predtým, ako bolo zaobstarané výkupné, si jeden inšpirovaný žalmista tak hlboko cenil Bohom poskytnuté milosrdenstvo, vyslobodenie a pomoc, že povedal: „Čím odplatím Jehovovi všetky jeho dobrodenia voči mne? Vezmem pohár veľkolepej záchrany a budem vzývať Jehovovo meno. Splním svoje slávnostné sľuby Jehovovi, áno, pred všetkým jeho ľudom.“ — Žalm 116:12–14.
Ak sme z celého srdca oddaní Jehovovi, vzývame jeho meno vo viere a spĺňame svoje sľuby, ktoré sme mu dali. Ako Jehovovi svedkovia môžeme žehnať Boha tak, že o ňom vždy hovoríme s uznaním a oznamujeme posolstvo o jeho Kráľovstve. (Žalm 145:1, 2, 10–13; Matúš 24:14) No nemôžeme obohatiť Jehovu, ktorý vlastní všetko, ani sa mu odvďačiť za všetky jeho dobrodenia voči nám. — 1. Paralipomenon 29:14–17.
Dávanie darov na podporu záujmov Kráľovstva nie je spôsob ako sa Jehovovi odvďačiť alebo ho obohatiť. Toto dávanie nám však poskytuje príležitosť prejaviť svoju lásku k Bohu. Dary, ktoré sa nedávajú zo sebeckej pohnútky či na upútanie pozornosti verejnosti a získanie chvály, ale sú dávané v duchu štedrosti a na podporu pravého uctievania, prinášajú darcovi šťastie a Jehovovo požehnanie. (Matúš 6:1–4; Skutky 20:35) Človek si môže zaistiť podiel na takomto dávaní a šťastí, ktoré z neho vyplýva, keď si pravidelne niečo odkladá zo svojho hmotného majetku na podporu pravého uctievania a na pomoc tým, ktorí si to zasluhujú. (1. Korinťanom 16:1, 2) Malo by sa to však robiť dávaním desiatkov?
Mali by sa dávať desiatky?
Jehova povedal prostredníctvom svojho proroka Malachiáša: „Prineste všetky desiatky do zásobárne, nech je v mojom dome potrava; a vyskúšajte ma, prosím, v tomto,... či vám neotvorím nebeské stavidlá a nevylejem na vás požehnanie, až kým ho viac nebude treba.“ (Malachiáš 3:10) Iný preklad znie: „Doneste celý desiatok do domu pokladu.“ — RP.
Desiatok je desiata časť niečoho. Je to 10 percent, ktoré sa dajú alebo zaplatia ako príspevok. Desiatky sa dávajú najmä na náboženské účely. Znamená to dávať desatinu svojho príjmu na podporu uctievania.
Patriarcha Abrahám (Abram) dal kráľovi a kňazovi Melchisedekovi zo Sálema jednu desatinu koristi získanej víťazstvom nad Kedorlaomerom a jeho spojencami. (1. Mojžišova 14:18–20; Hebrejom 7:4–10) Neskôr Jakob slávnostne sľúbil, že dá jednu desatinu svojho majetku Bohu. (1. Mojžišova 28:20–22) V každom prípade bolo dávanie desiatkov dobrovoľné, pretože títo Hebreji v raných dobách nemali zákony, ktoré by im ukladali dávať desiatky.
Dávanie desiatkov pod Zákonom
Ako Jehovov ľud dostali Izraelčania zákony o desiatkoch. Tieto sa zrejme týkali dvoch desatín ročného príjmu, hoci niektorí učenci si myslia, že sa každoročne dával iba jeden desiatok. Počas sabatného roku sa desiatok neplatil, lebo vtedy sa nepočítalo so žiadnym príjmom. (3. Mojžišova 25:1–12) Okrem desiatkov sa predkladali Bohu i prvé plody. — 2. Mojžišova 23:19.
Jedna desatina z výnosu zeme a ovocných stromov a zrejme z prírastku stád dobytka a drobného dobytka sa prinášala do svätyne a dávala Lévitom, ktorí nedostali v krajine žiadne dedičstvo. Tí zase dávali desatinu z toho, čo dostali, na podporu áronského kňazstva. Pred odovzdaním desiatku sa zrejme obilie vymlátilo a z plodov viniča a olivových stromov sa urobilo víno a olej. Ak niektorý Izraelčan chcel dať namiesto výnosu peniaze, mohol tak urobiť za predpokladu, že pridal pätinu jeho hodnoty. — 3. Mojžišova 27:30–33; 4. Mojžišova 18:21–30.
Zdá sa, že bokom sa odkladal aj ďalší desiatok. Obyčajne ho použila rodina, keď sa ľud zhromaždil na sviatky. Ale čo keď bola vzdialenosť do Jeruzalema priveľká na to, aby sa tam dal tento desiatok bez problémov dopraviť? Potom sa obilie, nové víno, olej a zvieratá predali za peniaze, a tie sa dali odniesť ľahko. (5. Mojžišova 12:4–18; 14:22–27) Na konci každého tretieho a šiesteho roku sedemročného sabatného cyklu sa desiatok odkladal pre Lévitov, cudzích usadlíkov, vdovy a chlapcov bez otca. — 5. Mojžišova 14:28, 29; 26:12.
Pod Zákonom nebol určený trest za zanedbanie desiatku. Jehova uložil ľudu skôr silný morálny záväzok poskytovať desiatky. Niekedy musel ľud pred ním vyhlásiť, že desiatky boli v plnej miere splatené. (5. Mojžišova 26:13–15) Na čokoľvek, čo bolo nezákonne zadržané, sa pozeralo ako na niečo ukradnuté Bohu. — Malachiáš 3:7–9.
Systém desiatkov nebol bremenom. Keď Izraelčania dodržiavali tieto zákony, darilo sa im lepšie. Desiatky podporovali pravé uctievanie bez toho, aby sa musel klásť neprimeraný dôraz na to, ako preň zaobstarať hmotné prostriedky. Preto systém desiatkov pôsobil na dobro všetkých v Izraeli. Ale platí dávanie desiatkov aj pre kresťanov?
Musia kresťania dávať desiatky?
Určitý čas bolo dávanie desiatkov v kresťanstve všeobecne rozšírené. Dielo The Encyclopedia Americana konštatuje: „Do šiesteho storočia sa to postupne stalo bežným. Na koncile v Tours roku 567 a na druhom koncile v Macon roku 585 bolo obhajované vyberanie desiatkov... Obvykle dochádzalo k zneužívaniu, najmä keď sa právo vyberať desiatky často dalo alebo predalo laikom. Počínajúc pápežom Gregorom VII. bol takýto postup vyhlásený za nezákonný. Mnohí laici poskytli potom svoje právo vyberania desiatkov kláštorom a kapitulám. Reformácia nezrušila desiatky a ich vyberanie pokračovalo v rímskokatolíckej cirkvi a v protestantských krajinách.“ Desiatky boli v rozličných krajinách postupne zrušené alebo nahradené a teraz ich vyžaduje len máloktoré náboženstvo.
Vyžadujú sa teda od kresťanov desiatky? Alexander Cruden vo svojej biblickej konkordancii povedal: „Ani náš Spasiteľ, ani jeho apoštoli neprikázali nič o desiatkoch.“ Naozaj, kresťania nedostali príkaz dávať desiatky. Sám Boh ukončil mojžišovský Zákon s jeho systémom desiatkov, pribijúc ho na Ježišov mučenícky kôl. (Rimanom 6:14; Kolosanom 2:13, 14) Preto kresťania dávajú na úhradu zborových výdavkov dobrovoľné príspevky, namiesto toho, aby sa od nich vyžadovala nejaká stanovená suma.
Cti Jehovu svojimi hodnotnými vecami
Ak sa kresťan rozhodne dať desatinu svojho príjmu na podporu pravého uctievania, nebudú, prirodzene, voči takýmto jeho darom z biblického hľadiska žiadne námietky. Jeden pätnásťročný mladík z Papuy — Novej Guiney v sprievodnom liste k svojmu daru napísal: „Keď som bol malý, otec mi hovorieval: ‚Až začneš pracovať, musíš dať prvé ovocie Jehovovi.‘ Spomínam si na slová z knihy Príslovia 3:1, 9, že musíme dať prvé ovocie Jehovovi, aby sme ho ctili. Tak som to sľúbil, a teraz musím splniť svoj sľub. Som taký šťastný, že posielam tieto peniaze na pomoc dielu Kráľovstva.“ Biblia nevyzýva kresťanov, aby dávali takéto sľuby. Štedré dávanie je však vynikajúci spôsob ako prejaviť horlivý záujem o podporu pravého uctievania.
Kresťan si nemusí určiť nejaký limit, pokiaľ ide o dary, ktoré dáva na podporu uctievania Boha Jehovu. Na znázornenie: Počas zjazdu Jehovových svedkov sa dve staršie sestry rozprávali o daroch, ktoré by sa mohli dať na dielo Kráľovstva. Keďže na mieste zjazdu sa podávala strava, jedna zo sestier, 87-ročná, sa spýtala, koľko to môže stáť, aby mohla prispieť zodpovedajúcou sumou. Druhá sestra, 90-ročná, povedala: ‚Len daj toľko, koľko myslíš, že to stojí — a niečo navyše.‘ Aký vynikajúci postoj prejavila táto staršia sestra!
Pretože Jehovov ľud oddal všetko, čo má, Bohu, rád dáva peňažné dary a iné príspevky na podporu pravého uctievania. (Porovnaj 2. Korinťanom 8:12.) Skutočne, kresťanský spôsob dávania poskytuje príležitosť na prejavenie hlbokého ocenenia pre uctievanie Jehovu. Takéto dávanie sa neobmedzuje na desiatok čiže desatinu z niečoho a môžu nastať okolnosti, keď je niekto podnietený dať viac na podporu záujmov Kráľovstva. — Matúš 6:33.
Apoštol Pavol povedal: „Nech každý robí tak, ako sa rozhodol v svojom srdci, nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo Boh miluje radostného darcu.“ (2. Korinťanom 9:7) Ak prispievaš na podporu pravého uctievania s radosťou a štedro, bude sa ti dobre dariť, lebo múdre príslovie hovorí: „Cti Jehovu svojimi hodnotnými vecami a prvým ovocím celého svojho výnosu. Vtedy budú tvoje sklady zásob plné nadbytku a tvoje lisovacie nádrže budú pretekať novým vínom.“ — Príslovia 3:9, 10.
My nemôžeme obohatiť Najvyššieho. Jemu patrí všetko striebro a zlato, zvieratá na tisíckach vrchov a hodnotné veci bez počtu. (Žalm 50:10–12) Nikdy sa neodvďačíme Bohu za všetky jeho dobrodenia voči nám. Ale môžeme ukázať, ako hlboko si ho vážime a ako hlboko si ceníme prednosť preukazovať svätú službu na jeho chválu. A môžeme si byť istí, že bohaté požehnania prúdia k tým, ktorí štedro dávajú na podporu čistého uctievania a ktorí ctia milujúceho a štedrého Boha Jehovu. — 2. Korinťanom 9:11.
[Rámček na strane 29]
AKO NIEKTORÍ PRISPIEVAJÚ NA DIELO KRÁĽOVSTVA
◻ PRÍSPEVKY NA CELOSVETOVÉ DIELO: Mnohí si odkladajú bokom alebo vyčlenia z rozpočtu určitú sumu, ktorú dávajú do schránok na príspevky s označením: „Príspevky na celosvetové dielo Spoločnosti — Matúš 24:14.“ Každý mesiac zbory posielajú tieto sumy buď do celosvetového ústredia v Brooklyne (New York), alebo do najbližšej kancelárie odbočky.
◻ DARY: Dobrovoľné peňažné dary možno posielať priamo Pensylvánskej biblickej a traktátnej spoločnosti Strážna veža, 25 Columbia Heights, Brooklyn, New York 11201 alebo miestnej kancelárii odbočky Spoločnosti. Možno darovať aj šperky alebo iné cennosti. Tieto dary by mal sprevádzať krátky list, uvádzajúci, že ide o nepodmienený dar.
◻ PODMIENENÉ DARY: Spoločnosti Strážna veža možno zveriť peniaze až do darcovej smrti s tým, že v prípade osobnej potreby sa darcovi vrátia.
◻ POISTENIE: Spoločnosti Strážna veža možno odkázať niektorý druh životnej poistky alebo dôchodku. Spoločnosť by mala byť o každom takomto opatrení informovaná.
◻ BANKOVÉ KONTÁ: Bankové kontá, depozitné potvrdenia alebo individuálne dôchodkové kontá možno Spoločnosti Strážna veža zveriť alebo ich urobiť splatnými pri smrti v súlade s miestnymi bankovými podmienkami. Spoločnosť by mala byť informovaná o každom takomto opatrení.
◻ AKCIE A CENNÉ PAPIERE: Akcie a cenné papiere možno darovať Spoločnosti Strážna veža buď ako nepodmienený dar, alebo s podmienkou, že príjem bude naďalej vyplácaný darcovi.
◻ NEHNUTEĽNÝ MAJETOK: Predajný nehnuteľný majetok možno darovať Spoločnosti Strážna veža buď ako nepodmienený dar, alebo s tým, že si darca vyhradí právo doživotného užívania. Každý by mal nadviazať kontakt so Spoločnosťou ešte pred zmluvným prevedením majetku.
◻ ZÁVET A PORUČNÍCTVO: Pensylvánskej biblickej a traktátnej spoločnosti Strážna veža sa môže odkázať majetok alebo peniaze legálne spísaným závetom alebo môže byť Spoločnosť menovaná za poručníka zvereného majetku. Poručníctvo, z ktorého má prospech nejaká náboženská organizácia, môže priniesť určité daňové výhody. Kópia závetu alebo dohody o poručníctve by mala byť zaslaná Spoločnosti.
Podrobnejšie sa o týchto otázkach môžete informovať písomne na adrese: Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia, Praha 4, PSČ 140 00, poštová schránka 65.