Akí šťastní sú mierni!

„Šťastní sú mierni, lebo oni zdedia zem.“ — MATÚŠ 5:5.

1. Čo je mierna povaha, o ktorej hovoril Ježiš vo svojej Kázni na vrchu?

VO SVOJEJ Kázni na vrchu Ježiš Kristus povedal: „Šťastní sú mierni, lebo oni zdedia zem.“ (Matúš 5:5) Táto mierna povaha čiže miernosť nie je pozlátkou pokryteckej jemnosti, ani to nie je jednoducho len prirodzená črta osobnosti. Skôr je to pravá vnútorná miernosť a pokojamilovnosť, ktorá sa prejavuje hlavne reakciou na vôľu a vedenie Boha Jehovu. Ľudia so skutočne miernou povahou majú silné vedomie závislosti od Boha, čo sa odráža v miernom správaní k blížnym. — Rimanom 12:17–19; Títovi 3:1, 2.

2. Prečo Ježiš vyhlásil miernych za šťastných?

² Ježiš vyhlásil miernych za šťastných, pretože oni zdedia zem. Ježiš, ako Boží syn s dokonale miernou povahou, je Hlavným dedičom zeme. (Žalm 2:8; Matúš 11:29; Hebrejom 1:1, 2; 2:5–9) Ale ako mesiášsky „syn človeka“ mal mať spoluvládcov vo svojom nebeskom kráľovstve. (Daniel 7:13, 14, 22, 27) Títo pomazaní miernej povahy sa budú podieľať, ako Kristovi „spoludedičia“, na jeho dedičstve, ktorým je zem. (Rimanom 8:17) Iní ľudia miernej povahy podobní ovciam sa budú tešiť z večného života v raji v pozemskej sfére Kráľovstva. (Matúš 25:33, 34, 46; Lukáš 23:43) Táto vyhliadka ich skutočne obšťastňuje.

3. Aký príklad miernosti dal Boh a Kristus?

³ Tento Hlavný dedič s miernou povahou dostáva zem od svojho Otca Jehovu, ktorý je najväčším príkladom miernej povahy. Písma často hovoria, že Boh je „pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti“! (2. Mojžišova 34:6; Nehemiáš 9:17; Žalm 86:15) Má veľkú moc, ale prejavuje takú miernosť, že jeho ctitelia sa môžu k nemu približovať bez obáv. (Hebrejom 4:16; 10:19–22) Boží syn, ktorý bol „miernej povahy a pokorného srdca“, učil svojich učeníkov, aby boli mierni. (Matúš 11:29; Lukáš 6:27–29) Títo mierni otroci Boha a jeho Syna zasa napodobňovali ‚Kristovu miernosť a láskavosť‘ a písali o nej. — 2. Korinťanom 10:1; Rimanom 1:1; Jakub 1:1, 2; 2. Petra 1:1.

4. a) Čo robia podľa listu Kolosanom 3:12 tí, ktorí sú skutočne miernej povahy? b) Aké otázky si zasluhujú našu úvahu?

⁴ Dnes musia byť miernej povahy pomazaní kresťania aj ich pozemskí druhovia. Keď odložili všetko zlo, klamstvo, pokrytectvo, závisť a ohováranie, pomáha im Boží svätý duch, aby sa obnovovali v ‚sile, ktorá podnecuje ich myseľ‘. (Efezanom 4:22–24; 1. Petra 2:1, 2) Sú nabádaní, aby si obliekli „nežnú náklonnosť súcitu, láskavosť, pokoru mysle, miernosť a zhovievavosť“. (Kolosanom 3:12) Ale čo presne zahŕňa miernosť? Prečo je prospešné byť miernej povahy? A ako môže táto vlastnosť prispieť k nášmu šťastiu?

Bližší pohľad na miernosť

5. Ako možno definovať miernosť?

⁵ Jednotlivec miernej povahy má sklon k jemnosti a má jemné spôsoby. V niektorých prekladoch Biblie sa prídavné meno prays prekladá ako „mierny“, „miernej povahy“ a „jemný“. V klasickej gréčtine sa prídavné meno prays môže použiť na jemný vánok alebo hlas. Môže označovať aj niekoho, kto je vľúdny. Učenec W. E. Vine hovorí: „Použitie [podstatného mena praytes] je v prvom rade a hlavne v súvislosti s Bohom. Je to také rozpoloženie ducha, ktorým prijímame jeho zaobchádzanie s nami ako dobré, a preto bez námietok alebo odporu; je úzko spojené so slovom tapeinophrosune [pokora].“

6. Prečo možno povedať, že miernosť nie je slabosť?

⁶ Miernosť nie je slabosť. „Slovo praus naznačuje jemnosť,“ napísal učenec William Barclay, „ale za jemnosťou je sila ocele.“ Byť miernej povahy, to si vyžaduje silu. Sila je potrebná na zachovanie miernosti, keď sme napríklad provokovaní alebo prenasledovaní. Ježiš Kristus, Boží Syn miernej povahy, dal v tomto ohľade znamenitý príklad. „Keď mu nadávali, neodpovedal nadávkami. Keď trpel, nevyhrážal sa, ale ďalej sa odovzdával tomu [Bohu Jehovovi], ktorý súdi spravodlivo.“ (1. Petra 2:23) Podobne ako Ježiš, ktorý je miernej povahy, môžeme dôverovať, že Boh bude brať do úvahy tých, ktorí nám nadávajú a prenasledujú nás. (1. Korinťanom 4:12, 13) Môžeme byť pokojní, tak ako prenasledovaný Štefan, uvedomujúc si, že ak budeme verní, Jehova nás bude podporovať a nedovolí, aby nám niečo spôsobilo trvalú škodu. — Žalm 145:14; Skutky 6:15; Filipanom 4:6, 7, 13.

7. Čo naznačujú Príslovia 25:28 o jednotlivcovi, ktorému chýba miernosť?

⁷ Ježiš bol miernej povahy, napriek tomu však prejavoval silu, keď stál pevne za tým, čo je správne. (Matúš 21:5; 23:13–39) Každý, kto má „Kristovu myseľ“, bude v tomto ohľade ako on. (1. Korinťanom 2:16) Ak človek nie je mierny, nie je podobný Kristovi. Naopak, skôr sa dá opísať tymito slovami: „Ako prelomené mesto bez hradieb, taký je muž, ktorý neovláda svojho ducha.“ (Príslovia 25:28) Takýto jednotlivec, ktorému chýba miernosť, ľahko podlieha záplave nesprávnych myšlienok, ktoré môžu spôsobiť, aby konal nevhodnými spôsobmi. Hoci kresťan miernej povahy nie je slaboch, predsa si uvedomuje, že „odpoveď, keď je mierna, odvracia zúrivý hnev, ale slovo, ktoré spôsobuje bolesť, budí hnev“. — Príslovia 15:1.

8. Prečo nie je ľahké byť miernej povahy?

⁸ Nie je ľahké byť miernej povahy, pretože sme zdedili nedokonalosť a hriech. (Rimanom 5:12) Ak sme Jehovovými služobníkmi, bojujeme tiež so zlými duchovnými silami, ktoré môžu skúšať našu miernosť prenasledovaním. (Efezanom 6:12) A väčšina z nás pracuje medzi tými, čo majú drsného ducha tohto sveta, ktorý je pod dohľadom Diabla. (1. Jána 5:19) Ako teda môžeme rozvíjať miernosť?

Ako rozvíjať miernosť

9. Aké stanovisko nám pomôže rozvíjať miernosť?

⁹ Biblicky podložené presvedčenie, že sa od nás vyžaduje prejavovanie miernosti, nám pomôže rozvíjať túto vlastnosť. Denne musíme pracovať na pestovaní miernosti. V opačnom prípade budeme ako ľudia, ktorí sa pozerajú na miernosť ako na slabosť a myslia si, že úspech vyplýva z toho, že je niekto arogantný, tvrdý, dokonca krutý. Božie slovo však odsudzuje pýchu a múdre príslovie hovorí: „Muž s milujúcou láskavosťou zaobchádza so svojou dušou dobre, ale ukrutník privádza na svoje telo verejné odsúdenie.“ (Príslovia 11:17; 16:18) Ľudia sa odťahujú od drsného, neláskavého človeka, aj keď to robia hlavne preto, aby sa vyhli zraneniu následkom jeho krutosti a nedostatku miernosti.

10. Čomu sa musíme podriaďovať, ak máme byť miernej povahy?

¹⁰ Ak máme mať miernu povahu, musíme sa podriadiť vplyvu Božieho svätého ducha čiže činnej sily. Tak ako Jehova umožnil, aby zem prinášala úrodu, tak isto umožňuje svojim služobníkom, aby prinášali ovocie jeho ducha vrátane miernosti. Pavol napísal: „Ovocie ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, viera, miernosť, sebaovládanie. Proti tomu niet zákona.“ (Galaťanom 5:22, 23) Áno, miernosť je jedným z ovocia Božieho ducha, ktoré prejavujú tí, čo sa Bohu páčia. (Žalm 51:9, 10) A aké zmeny spôsobuje miernosť! Uvedieme príklad: Jeden násilník menom Tony sa bil, olupoval ľudí, pašoval drogy, viedol motocyklový gang a trávil čas vo väzení. Avšak nadobúdaním poznania z Biblie a s pomocou Božieho ducha sa zmenil na Jehovovho služobníka s miernymi spôsobmi. Tonyho príbeh nie je neobvyklý. Čo môže teda človek robiť, ak je nedostatok miernosti prevládajúcou črtou jeho osobnosti?

11. Akú úlohu hrá modlitba pri rozvíjaní miernosti?

¹¹ Úprimná modlitba o Božieho ducha a jeho ovocie v podobe miernosti nám pomôže pestovať túto vlastnosť. Možno musíme ‚stále prosiť‘, ako povedal Ježiš, a Boh Jehova vyhovie našej žiadosti. Potom, keď Ježiš poukázal na to, že ľudskí otcovia dávajú svojim deťom dobré veci, povedal: „Ak vy, hoci ste [hriešni, a takí] zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo viac dá Otec z neba svätého ducha tým, čo ho prosia!“ (Lukáš 11:9–13) Modlitba môže pomôcť urobiť miernosť trvalou črtou našej povahy — vlastnosťou, ktorá prispieva k šťastiu nás i našich druhov.

12. Prečo nám môže pomôcť k miernej povahe to, keď si budeme stále uvedomovať, že ľudia sú nedokonalí?

¹² Keď pamätáme na to, že ľudia sú nedokonalí, môže nám to pomôcť byť miernej povahy. (Žalm 51:5) Nemôžeme myslieť ani konať dokonale o nič viac ako ostatní ľudia, preto by sme určite mali mať schopnosť vžiť sa do situácie iných a zaobchádzať s nimi tak, ako by sa nám páčilo, aby sa zaobchádzalo s nami. (Matúš 7:12) Keď si uvedomíme, že každý z nás robí chyby, malo by to na nás pôsobiť tak, aby sme odpúšťali a prejavovali miernu povahu pri zaobchádzaní s inými. (Matúš 6:12–15; 18:21, 22) Koniec koncov, či nie sme vďační, že Boh prejavuje lásku a miernosť voči nám? — Žalm 103:10–14.

13. Akou pomocou pri pestovaní miernosti môže byť pre nás uznanie skutočnosti, že Boh vytvoril ľudí so slobodnou vôľou?

¹³ Uznanie skutočnosti, že Boh vytvoril ľudí so slobodnou vôľou, nám tiež môže pomôcť pestovať miernosť. Toto nikomu nedovoľuje beztrestne ignorovať Jehovove zákony, ale umožňuje to, aby medzi jeho ľudom existovala rozmanitosť vo vkuse a v tom, čo niekto má, alebo nemá rád. Preto uznajme, že nikto nie je povinný vtesnať sa do určitého typu osobnosti, ktorý možno považujeme za najlepší. Takýto duch nám pomôže byť miernej povahy.

14. K čomu by sme mali byť odhodlaní, pokiaľ ide o miernosť?

¹⁴ Odhodlanie nezriecť sa miernosti nám pomôže stále pestovať túto vlastnosť. Podriadenie sa vplyvu Jehovovho ducha spôsobilo premenu nášho myslenia. (Rimanom 12:2) Mierny duch podobný Kristovmu nám teraz pomáha zdŕžať sa toho, aby sme sa nezaplietli do ‚skutkov voľného správania, rozkoší, nadmerného pitia vína, hýrenia, pijatík a nezákonných modlárstiev‘. Nikdy sa nesmieme zriecť miernosti z finančných, sociálnych či iných dôvodov, alebo preto, že ľudia trúsia utŕhačné poznámky o našej zbožnosti. (1. Petra 4:3–5) Ničomu nesmieme dovoliť, aby nás donútilo zapliesť sa do „skutkov tela“, takže by sme stratili svoju miernosť a nezdedili Božie kráľovstvo, ani sa netešili z jeho požehnaní. (Galaťanom 5:19–21) Vždy si starostlivo chráňme prednosť byť Božími ľuďmi miernej povahy, už či sme pomazaní k nebeskému životu, alebo máme pozemskú nádej. Za tým účelom pouvažujme, v čom všetkom nám môže miernosť prospieť.

Prospech z miernosti

15. Prečo je podľa Príslovia 14:30 múdre byť mierny?

¹⁵ Mierny človek má pokoj srdca, mysle a tela. Je to tak preto, lebo sa nezaplieta do sporu, nenechá sa vyviesť z rovnováhy konaním iných, ani sa netrýzni nepoľavujúcou úzkosťou. Miernosť mu pomáha držať svoje city pod kontrolou, a to je prospešné duševne i telesne. Jedno príslovie hovorí: „Pokojné srdce je životom celému telu.“ (Príslovia 14:30) Nedostatok miernosti môže viesť k hnevu, ktorý môže zvýšiť krvný tlak alebo spôsobiť zažívacie ťažkosti, astmu, očné choroby a iné problémy. Kresťan miernej povahy sa teší z rôzneho prospechu, vrátane „Božieho pokoja“, ktorý stráži jeho srdce a myšlienkové sily. (Filipanom 4:6, 7) Aké je múdre byť miernej povahy!

16.–18. Aký účinok má miernosť na naše vzťahy s inými?

¹⁶ Miernosť zlepšuje naše vzťahy s inými. Možno sme niekedy mali vo zvyku naliehať dovtedy, kým sme nepresadili svoje. Ľudia sa možno na nás hnevali, pretože nám chýbala pokora a miernosť. Za takých okolností nás nemalo prekvapovať, ak sme sa dostávali do jedného sporu za druhým. Jedno príslovie však hovorí: „Kde nie je drevo, hasne oheň, a kde nie je ohovárač, utícha spor. Ako drevené uhlie na uhlíky a drevo na oheň, taký je hašterivý muž na rozdúchanie hádky.“ (Príslovia 26:20, 21) Ak sme miernej povahy, potom namiesto ‚prikladania dreva na oheň‘ a provokovania iných budeme mať s nimi dobré vzťahy.

¹⁷ Človek miernej povahy bude mať pravdepodobne dobrých priateľov. Ľudia sa tešia zo spoločenstva s ním, pretože má pozitívny postoj a jeho slová sú osviežujúce a sladké ako med. (Príslovia 16:24) To platilo o Ježišovi, ktorý mohol povedať: „Vezmite na seba moje jarmo a staňte sa mojimi učeníkmi, lebo ja som miernej povahy a pokorného srdca, a nájdete občerstvenie pre svoje duše. Lebo moje jarmo je jemné a môj náklad je ľahký.“ (Matúš 11:29, 30) Ježiš nebol drsný a jeho jarmo nebolo utláčajúce. S tými, ktorí k nemu prichádzali, zaobchádzal dobre a boli duchovne osviežení. Podobne je to aj vtedy, keď pestujeme spoločenstvo s kresťanským priateľom miernej povahy.

¹⁸ Miernosťou získavame obľubu u spoluveriacich. Väčšina kresťanov v Korinte bola nepochybne priťahovaná k Pavlovi, pretože ich úpenlivo prosil „s Kristovou miernosťou a láskavosťou“. (2. Korinťanom 10:1) Apoštol určite získal kladnú odozvu u Tesaloničanov, pretože bol mierny, jemný učiteľ. (1. Tesaloničanom 2:5–8) Niet pochýb o tom, že efezskí starší sa od Pavla mnoho naučili a vrúcne ho milovali. (Skutky 20:20, 21, 37, 38) Prejavuješ miernosť, ktorou získavaš obľubu u druhých?

19. Ako pomáha miernosť Jehovovým ctiteľom držať sa svojho miesta v jeho organizácii?

¹⁹ Mierna povaha pomáha Jehovovým ctiteľom podriaďovať sa a držať sa svojho miesta v jeho organizácii. (Filipanom 2:5–8, 12–14; Hebrejom 13:17) Miernosť nám zabraňuje vyhľadávať slávu, čo je založené na pýche a Bohu je to odporné. (Príslovia 16:5) Mierny človek nepovažuje sám seba za nadradeného voči spoluveriacim a nesnaží sa vyvýšiť na ich úkor. (Matúš 23:11, 12) Namiesto toho uznáva svoj hriešny stav a potrebu Božieho opatrenia výkupného.

Miernosť podporuje šťastie

20. Aký účinok má miernosť na rodinný život?

²⁰ Všetci Boží služobníci by mali pamätať na to, že miernosť je ovocím Božieho ducha, ktoré podporuje šťastie. Napríklad, keďže Jehovov ľud prejavuje také vlastnosti, ako je láska a miernosť, vyskytujú sa medzi ním v hojnej miere šťastné domovy. Keď sa manžel a manželka správajú k sebe mierne, ich deti vyrastajú v pokojnom prostredí, nie v rodine zvyknutej na drsné slová a konanie. Keď otec dáva svojim deťom radu v miernosti, má to dobrý účinok na ich mladú myseľ, a mierny duch sa pravdepodobne stane časťou ich osobnosti. (Efezanom 6:1–4) Mierna povaha pomáha manželom stále milovať svoje manželky. Manželkám pomáha byť v podriadenosti svojim manželom a podnecuje deti, aby poslúchali svojich rodičov. Miernosť tiež pôsobí na členov rodiny tak, aby prejavovali ducha odpúšťania, ktorý prispieva k šťastiu. — Kolosanom 3:13, 18–21.

21. Čo je podstatou rady, ktorú dal apoštol Pavol v liste Efezanom 4:1–3?

²¹ Jednotlivci a rodiny miernej povahy podporujú šťastie v zboroch, s ktorými sú spojení. Preto musí Jehovov ľud vyvíjať vážne úsilie, aby bol miernej povahy. Robíš tak? Apoštol Pavol úpenlivo prosil pomazaných spolukresťanov, aby chodili hodní svojho nebeského povolania, a to „s celou pokorou mysle a miernosťou, so zhovievavosťou, aby... sa navzájom znášali v láske, vážne sa usilovali o zachovanie jednoty ducha v zjednocujúcom zväzku pokoja“. (Efezanom 4:1–3) Aj kresťania s pozemskou nádejou musia prejavovať miernosť a ostatné zbožné vlastnosti. To je životná cesta, ktorá prináša pravé šťastie. Ľudia miernej povahy sú skutočne šťastní!

Ako by si odpovedal?

◻ Prečo sú ľudia miernej povahy šťastní?

◻ Čo to znamená byť miernej povahy?

◻ Ako možno rozvíjať miernosť?

◻ V čom všetkom nám môže miernosť prospieť?